Karlova univerzita: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah

V textu

Verzia z 11:17, 24. júl 2011

Karlova univerzita (po česky Univerzita Karlova v Praze) je najstaršia univerzita v strednej Európe a popredná česká vysoká škola, ktorá sa skladá zo 17 fakúlt sídliacich predovšetkým v Prahe (dve sídlia v Hradci Králové, jedna v Plzni).

Založenie

Kedy presne bola založená (t. j. ktorý z dvoch komplementárnych právnych aktov je primárny pre jej formálnu existenciu), je predmetom sporov. Úplná väčšina literatúry už od Ottovho slovníku naučného, údajne snáď v súvislosti s rozvojom antiklerikalizmu v 19. storočí, uvádza 7. apríl 1348. Menšinový názor však obhajuje 26. január 1347 s touto argumentáciou:

V spore o investitúru získala rímskokatolícka cirkev nezávislosť na štáte. Štát naplno rešpektoval autonómiu Cirkvi, vrátane oprávnenia zakladať vlastné právnicke osoby, napr. cirkevné rády. K potvrdeniu svetských imunít cirkevných právnickych osôb však zvyčajne bolo nevyhnutné rozhodnutie svetskej moci. Tak aj pražská univerzita bola ako každá cirkevná korporácia založená rozhodnutím Cirkvi, tu bullou pápeža Klementa VI., danej v Avignone 26. januára 1347. Po vzniku univerzity potvrdila exempciu zo svetskej moci listina rímskeho a českého kráľa Karola IV. zo 7. apríla 1348.

Univerzita bola založená ako úplná, t. j. so všetkými 4 fakultami – prípravnou fakultou slobodných umení (dnešnou filozofickou) a pokračovacími fakultami právnickou, lekárskou a teologickou.

Na Univerzite pôsobili 4 národy: český, bavorský, saský a poľský. V roku 1403 bolo na univerzite zakázané šíriť učenie Johna Wyclifa, ktoré však získavalo stále väčšiu popularitu. V roku 1409 upravil kráľ Václav IV. Kutnohorským dekrétom rozhodovacie právomoci v prospech Čechov, čo viedlo k odchodu niektorých profesorov a študentov na univerzitu v Lipsku.

Názov

Pražská univerzita pôvodne žiadny názov nemala. Čoskoro sa však vžil názov Univerzita Karlova (Universitas Carolina). Po (nútenom) spojení Karolína a Klementína bola univerzita roku 1654 premenovaná na Univerzitu Karlo-Ferdinandovu (Universitas Carolo-Ferdinandea). V roku 1882 bola zákonom č. 24/1882 r. z. rozdelená na dve časti. Jedna sa nazývala „Česká univerzita Karlo-Ferdinandova“ a druhá „Nemecká univerzita Karlo-Ferdinandova“.

Zákon č. 135/1920 Zb. z. a n., o pomere pražských univerzít, potom v § 1 al. 2 stanovil: „Mená oboch pražských univerzít, ustanovené zákonom zo dňa 28. februára 1882, č. 24 r. z.: „Česká univerzita Karlo-Ferdinandova“ a „Nemecká univerzita Karlo-Ferdinandova“ sa rušia. Českej univerzite vracia sa meno „Univerzita Karlova“. O názve nemeckej univerzity rozhodne sa zvláštnym zákonom.“ (Čo sa potom aj stalo – nemecká univerzita sa až do roku 1945 volala Deutsche Universität zu Prag; zákonom č. 122/1945 Zb. bola zrušená.)

Podľa zákona 172/1990 sa Univerzita od roku 1990 nazýva „Univerzita Karlova v Prahe“, zákon č. 111/1998 Zb. toto meno potvrdil.

Dnešný stav

UK pripravuje odborníkov pre širokú oblasť humanitných vied, prírodných vied a vied o umení, ďalej teológov, fyzikov a matematikov, právnikov, diplomatov, lekárov, farmaceutov, filológov, tlmočníkov a prekladateľov, knihovníkov, žurnalistov, učiteľov a i.

Univerzita má v súčasnosti (asi 2004 – 2006) okolo 42 000 (z toho cez 6000 doktorantov) študentov študujúcich v 270 študijných programoch a asi 600 odboroch, počet vysokoškolských študentov predstavuje približne pätinu všetkých študentov v Česku. Akademických pracovníkov má Univerzita okolo 3 500. Príjem Univerzity je okolo 5 mld. korún.

Univerzita svojej akademickej obci tiež poskytuje viacero viacero podporných služieb (ubytovanie, stravovanie, vydavateľská činnosť, knižnice), ktoré sú však často kritizované ako skostnatené a nevyhovujúce a to aj v porovnaní s inými (aj podstatne menej významnými) univerzitami v Česku.

Slávni absolventi

Jozef Kvasnica (1930 – 1992) jadrový fyzik, profesor Karlovej univerzity katedra Jadrovej fyziky
Edvard Beneš (1884 – 1948), sociológ, druhý prezident Česko-Slovenska
Bernard Bolzano (1781 – 1848), matematik a filozof
Max Brod (1884 – 1968), spisovateľ
Karel Čapek (1890 – 1938), spisovateľ
Eduard Čech (1893 – 1960), matematik
Carl Ferdinand Cori (1896 – 1984), biochemik, nositeľ Nobelovej ceny
Gerty Cori (1896 – 1957), biochemik, nositeľ Nobelovej ceny
Josef Dobrovský (1753 – 1829), filológ a historik
Jaroslav Heyrovský (1890 – 1967), chemik, nositeľ Nobelovej ceny
Bohumil Hrabal (1914 – 1997), spisovateľ
Jan Hus (1369 – 1415), náboženský mysliteľ a reformátor
Jan Janský (1873 – 1921), objaviteľ krvných typov
Franz Kafka (1883 – 1924), spisovateľ
Karol I. Habsburský (1887 – 1922), posledný rakúsky cisár a posledný český kráľ
Egon Erwin Kisch (1885 – 1948), spisovateľ a novinár
Luboš Kohoutek (b. 1935), astronóm
Jaromír Korčák (1895 – 1989), geograf, demograf a štatistik
Milan Kundera (1929), spisovateľ
Jan Marek Marci (1595 – 1697), doktor
George Placzek (1905 – 1955), fyzik
Jan Evangelista Purkyně (1787 – 1869), fyziológ
Ota Šik (1919 – 2004), ekonóm
Ferdinand Stoliczka (1838 – 1874), paleontológ
Nikola Tesla (1856 – 1943), vynálezca, fyzik
Vladislav Vančura (1891 – 1942), spisovateľ
Max Wertheimer (1880 – 1943), psychológ

Organizačná štruktúra

Fakulty

Katolícká teologická fakulta
Evanjelická teologická fakulta
Husitská teologická fakulta
Právnicka fakulta
1. lekárska fakulta
2. lekárska fakulta
3. lekárska fakulta
Lekárska fakulta v Plzni
Lekárska fakulta v Hradci Králové
Farmaceutická fakulta v Hradci Králové
Filozofická fakulta
Prírodovedecká fakulta
Matematicko-fyzikálna fakulta
Pedagogická fakulta
Fakulta sociálnych vied
Fakulta telesnej výchovy a športu
Fakulta humanitných štúdií

Ďalšie súčasti

Vysokoškolské ústavy

Ústav dejín UK a Archív UK
Centrum pre teoretické štúdiá
Centrum pre ekonomický výskum a doktorské štúdium

Iné pracoviská

Ústav výpočtovej techniky
Európske informačné stredisko
Ústav jazykovej a odbornej prípravy
Ústredná knižnica
Centrum pre otázky životného prostredia
Agentúra Rady vysokých škôl

Účelové zariadenia

Internáty a menzy
Arcibiskupský seminár
Nakladateľstvo Karolinum
Správa budov a zariadení
Športové centrum

Referencie

Jiří Spěváček: Založení Univerzity Karlovy. Slovo k historii 15. Melantrich, Praha 1988, 40 pp.

Externé odkazy

www.cuni.cz – Oficiálne stránky
http://www.cuni.cz/UK-1391.html
Recenzia historickej práce obhajujúcej dátum 1347

@@ Riadok 3: / Riadok 3: @@
 == Založenie ==
-Kedy presne bola založená (tj. ktorý z dvoch komplementárnych právnych aktov je primárny pre jej formálnu existenciu), je predmetom sporov. Úplná väčšina literatúry už od [[Ottův slovník naučný|Ottovho slovníku naučného]], údajne snáď v súvislosti s rozvojom [[Antiklerikalizmus|antiklerikalizmu]] v [[19. storočie|19. storočí]], uvádza [[7. apríl]] [[1348]]. Menšinový názor však obhajuje [[26. január]] [[1347]] s touto argumentáciou:
+Kedy presne bola založená (t. j. ktorý z dvoch komplementárnych právnych aktov je primárny pre jej formálnu existenciu), je predmetom sporov. Úplná väčšina literatúry už od [[Ottův slovník naučný|Ottovho slovníku naučného]], údajne snáď v súvislosti s rozvojom [[Antiklerikalizmus|antiklerikalizmu]] v [[19. storočie|19. storočí]], uvádza [[7. apríl]] [[1348]]. Menšinový názor však obhajuje [[26. január]] [[1347]] s touto argumentáciou:
 V spore o investitúru získala [[rímskokatolícka cirkev]] nezávislosť na štáte. Štát naplno rešpektoval [[Autonómia|autonómiu]] Cirkvi, vrátane oprávnenia zakladať vlastné právnicke osoby, napr. cirkevné rády. K potvrdeniu svetských imunít cirkevných právnickych osôb však zvyčajne bolo nevyhnutné rozhodnutie svetskej moci. Tak aj pražská univerzita bola ako každá cirkevná [[korporácia]] založená rozhodnutím Cirkvi, tu bullou [[pápež]]a [[Klement VI.|Klementa VI.]], danej v [[Avignon]]e [[26. január]]a [[1347]]. Po vzniku univerzity potvrdila exempciu zo svetskej moci listina rímskeho a českého kráľa [[Karol IV. (SRR)|Karola IV.]] zo [[7. apríl]]a [[1348]].
-Univerzita bola založená ako úplná, tj. so všetkými 4 fakultami – prípravnou fakultou [[sedem slobodných umení|slobodných umení]] (dnešnou filozofickou) a pokračovacími fakultami právnickou, lekárskou a teologickou.
+Univerzita bola založená ako úplná, t. j. so všetkými 4 fakultami – prípravnou fakultou [[sedem slobodných umení|slobodných umení]] (dnešnou filozofickou) a pokračovacími fakultami právnickou, lekárskou a teologickou.
 Na Univerzite pôsobili 4 národy: český, bavorský, saský a poľský. V roku 1403 bolo na univerzite zakázané šíriť učenie [[Ján Viklef|Johna Wyclifa]], ktoré však získavalo stále väčšiu popularitu. V roku 1409 upravil kráľ [[Václav IV.]] [[Kutnohorský dekrét|Kutnohorským dekrétom]] rozhodovacie právomoci v prospech Čechov, čo viedlo k odchodu niektorých profesorov a študentov na univerzitu v Lipsku.
@@ Riadok 14: / Riadok 14: @@
 Pražská univerzita pôvodne žiadny názov nemala. Čoskoro sa však vžil názov ''Univerzita Karlova'' (Universitas Carolina). Po (nútenom) spojení [[Karolínum|Karolína]] a [[Klementínum|Klementína]] bola univerzita roku [[1654]] premenovaná na ''Univerzitu Karlo-Ferdinandovu'' (Universitas Carolo-Ferdinandea). V roku [[1882]] bola zákonom č. 24/1882 r. z. rozdelená na dve časti. Jedna sa nazývala „Česká univerzita Karlo-Ferdinandova“ a druhá „Nemecká univerzita Karlo-Ferdinandova“.
-Zákon č. 135/1920 Zb. z. a n., o pomere pražských univerzít, potom v § 1 al. 2 stanovil: „Mená oboch pražských univerzít, ustanovené zákonom zo dňa 28. februára 1882, č. 24 r. z.: „Česká univerzita Karlo-Ferdinandova“ a „Nemecká univerzita Karlo-Ferdinandova“ sa rušia. Českej univerzite vracia sa meno „Univerzita Karlova“. O názve nemeckej univerzity rozhodne sa zvláštnym zákonom.“ (Čo sa potom aj stalo - nemecká univerzita sa až do roku [[1945]] volala ''Deutsche Universität zu Prag''; zákonom č. 122/1945 Zb. bola zrušená.)
+Zákon č. 135/1920 Zb. z. a n., o pomere pražských univerzít, potom v § 1 al. 2 stanovil: „Mená oboch pražských univerzít, ustanovené zákonom zo dňa 28. februára 1882, č. 24 r. z.: „Česká univerzita Karlo-Ferdinandova“ a „Nemecká univerzita Karlo-Ferdinandova“ sa rušia. Českej univerzite vracia sa meno „Univerzita Karlova“. O názve nemeckej univerzity rozhodne sa zvláštnym zákonom.“ (Čo sa potom aj stalo – nemecká univerzita sa až do roku [[1945]] volala ''Deutsche Universität zu Prag''; zákonom č. 122/1945 Zb. bola zrušená.)
 Podľa zákona 172/1990 sa Univerzita od roku [[1990]] nazýva „Univerzita Karlova v Prahe“, zákon č. 111/1998 Zb. toto meno potvrdil.
@@ Riadok 21: / Riadok 21: @@
 UK pripravuje odborníkov pre širokú oblasť humanitných vied, prírodných vied a vied o umení, ďalej teológov, fyzikov a matematikov, právnikov, diplomatov, lekárov, farmaceutov, filológov, tlmočníkov a prekladateľov, knihovníkov, žurnalistov, učiteľov a i.
-Univerzita má v súčasnosti (asi [[2004]] - [[2006]]) okolo 42&nbsp;000 (z toho cez 6000 doktorantov) študentov študujúcich v 270 študijných programoch a asi 600 odboroch, počet vysokoškolských študentov predstavuje približne pätinu všetkých študentov v [[Česko|Česku]]. Akademických pracovníkov má Univerzita okolo 3&nbsp;500.
+Univerzita má v súčasnosti (asi [[2004]]{{--}}[[2006]]) okolo 42 000 (z toho cez 6000 doktorantov) študentov študujúcich v 270 študijných programoch a asi 600 odboroch, počet vysokoškolských študentov predstavuje približne pätinu všetkých študentov v [[Česko|Česku]]. Akademických pracovníkov má Univerzita okolo 3 500.
 Príjem Univerzity je okolo 5 mld. korún.
@@ Riadok 27: / Riadok 27: @@
 == Slávni absolventi ==
-* Jozef Kvasnica (1930-1992) jadrový fyzik, profesor Karlovej univerzity katedra Jadrovej fyziky
+* Jozef Kvasnica (1930{{--}}1992) jadrový fyzik, profesor Karlovej univerzity katedra Jadrovej fyziky
-* [[Edvard Beneš]] (1884-1948), sociológ, druhý prezident Česko-Slovenska
+* [[Edvard Beneš]] (1884{{--}}1948), sociológ, druhý prezident Česko-Slovenska
-* [[Bernard Bolzano]] (1781-1848), matematik a filozof
+* [[Bernard Bolzano]] (1781{{--}}1848), matematik a filozof
-* [[Max Brod]] (1884-1968), spisovateľ
+* [[Max Brod]] (1884{{--}}1968), spisovateľ
-* [[Karel Čapek]] (1890-1938), spisovateľ
+* [[Karel Čapek]] (1890{{--}}1938), spisovateľ
-* [[Eduard Čech]] (1893-1960), matematik
+* [[Eduard Čech]] (1893{{--}}1960), matematik
-* [[Carl Ferdinand Cori]] (1896-1984), biochemik, nositeľ Nobelovej ceny
+* [[Carl Ferdinand Cori]] (1896{{--}}1984), biochemik, nositeľ Nobelovej ceny
-* [[Gerty Cori]] (1896-1957), biochemik, nositeľ Nobelovej ceny
+* [[Gerty Cori]] (1896{{--}}1957), biochemik, nositeľ Nobelovej ceny
-* [[Josef Dobrovský]] (1753-1829), filológ a historik
+* [[Josef Dobrovský]] (1753{{--}}1829), filológ a historik
-* [[Jaroslav Heyrovský]] (1890-1967), chemik, nositeľ Nobelovej ceny
+* [[Jaroslav Heyrovský]] (1890{{--}}1967), chemik, nositeľ Nobelovej ceny
-* [[Bohumil Hrabal]] (1914-1997), spisovateľ
+* [[Bohumil Hrabal]] (1914{{--}}1997), spisovateľ
-* [[Jan Hus]] (1369-1415), náboženský mysliteľ a reformátor
+* [[Jan Hus]] (1369{{--}}1415), náboženský mysliteľ a reformátor
-* [[Jan Janský]] (1873-1921), objaviteľ krvných typov
+* [[Jan Janský]] (1873{{--}}1921), objaviteľ krvných typov
-* [[Franz Kafka]] (1883-1924), spisovateľ
+* [[Franz Kafka]] (1883{{--}}1924), spisovateľ
-* [[Karol I. (Rakúsko-Uhorsko)|Karol I. Habsburský]] (1887-1922), posledný rakúsky cisár a posledný český kráľ
+* [[Karol I. (Rakúsko-Uhorsko)|Karol I. Habsburský]] (1887{{--}}1922), posledný rakúsky cisár a posledný český kráľ
-* [[Egon Erwin Kisch]] (1885-1948), spisovateľ a novinár
+* [[Egon Erwin Kisch]] (1885{{--}}1948), spisovateľ a novinár
 * [[Luboš Kohoutek]] (b. 1935), astronóm
-* [[Jaromír Korčák]] (1895–1989), geograf, demograf a štatistik
+* [[Jaromír Korčák]] (1895{{--}}1989), geograf, demograf a štatistik
-* [[Milan Kundera]] (b. 1929), spisovateľ
+* [[Milan Kundera]] (1929), spisovateľ
-* [[Jan Marek Marci]] (1595-1697), doktor
+* [[Jan Marek Marci]] (1595{{--}}1697), doktor
-* [[George Placzek]] (1905-1955), fyzik
+* [[George Placzek]] (1905{{--}}1955), fyzik
-* [[Jan Evangelista Purkyně]] (1787-1869), fyziológ
+* [[Jan Evangelista Purkyně]] (1787{{--}}1869), fyziológ
-* [[Ota Šik]] (1919-2004), ekonóm
+* [[Ota Šik]] (1919{{--}}2004), ekonóm
-* [[Ferdinand Stoliczka]] (1838-1874), paleontológ
+* [[Ferdinand Stoliczka]] (1838{{--}}1874), paleontológ
-* [[Nikola Tesla]] (1856-1943), vynálezca, fyzik
+* [[Nikola Tesla]] (1856{{--}}1943), vynálezca, fyzik
-* [[Vladislav Vančura]] (1891-1942), spisovateľ
+* [[Vladislav Vančura]] (1891{{--}}1942), spisovateľ
-* [[Max Wertheimer]] (1880-1943), psychológ
+* [[Max Wertheimer]] (1880{{--}}1943), psychológ
 == Organizačná štruktúra ==
 === Fakulty ===
 * Katolícká teologická fakulta
@@ Riadok 70: / Riadok 69: @@
 * [[Filozofická fakulta Karlovej univerzity|Filozofická fakulta]]
 * Prírodovedecká fakulta
 * Matematicko-fyzikálna fakulta
 * Pedagogická fakulta
 * Fakulta sociálnych vied
@@ Riadok 79: / Riadok 78: @@
 ==== Vysokoškolské ústavy ====
 * Ústav dejín UK a Archív UK
 * Centrum pre teoretické štúdiá
 * Centrum pre ekonomický výskum a doktorské štúdium
 ==== Iné pracoviská ====
 * Ústav výpočtovej techniky
 * Európske informačné stredisko
 * Ústav jazykovej a odbornej prípravy
 * Ústredná knižnica
 * Centrum pre otázky životného prostredia
 * Agentúra Rady vysokých škôl
 ==== Účelové zariadenia ====
 * Internáty a menzy
 * Arcibiskupský seminár
 * Nakladateľstvo Karolinum
 * Správa budov a zariadení
 * Športové centrum