Ester (chemická zlúčenina): Rozdiel medzi revíziami
d r2.7.1) (robot Pridal: gl:Éster |
d r2.7.1) (robot Pridal: kk:Күрделі эфирлер |
||
Riadok 54: | Riadok 54: | ||
[[it:Esteri]] |
[[it:Esteri]] |
||
[[ja:エステル]] |
[[ja:エステル]] |
||
[[kk:Күрделі эфирлер]] |
|||
[[ko:에스터]] |
[[ko:에스터]] |
||
[[la:Ester]] |
[[la:Ester]] |
Verzia z 06:32, 2. august 2011
Estery sú skupina zlúčenín, v ktorých organická skupina nahrádza disociovateľný atóm vodíka v kyslíkatej kyseline.
Estery organických kyselín
Estery karboxylových kyselín
Sú odvodené od karboxylových kyselín a majú vnútromolekulovú skupinu R-CO-O-R'
. Najbežnejší spôsob ich prípravy je reakcia karboxylovej kyseliny s alkoholom, táto reakcia sa nazýva esterifikácia.
Príkladom môže byť esterifikácia kyseliny octovej metanolom za vzniku metylesteru kyseliny octovej (metylacetát, octan metylový):
- CH3-COO−H+ + HO-CH3 → CH3-CO-O-CH3 + H2O
Estery karboxylových kyselín majú často príjemnú ovocnú vôňu a používajú sa ako prísady v potravinárskom priemysle, kde sa nazývajú esencie. Vyskytujú sa aj v prírode a sú zodpovedné za niektoré vône a príchute ovocia.
- rumová esencia - etylester kyseliny mravčej
- ananásová esencia - metylester kyseliny maslovej
- broskyňová esencia - etylester kyseliny maslovej
- hrušková esencia - etylester kyseliny octovej
Estery sa tiež používajú ako rozpúšťadlá a riedidlá lakov, lepidiel a živíc. Sú tiež východiskovou látkou pri výrobe plastov, napríklad plexiskla.
Estery iných kyselín
Estery vznikajú aj esterifikáciou iných derivátov, napríklad tiokarboxylových alebo selenokarboxylových kyselín: