Skorušinské vrchy: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Vegbot (diskusia | príspevky)
d →‎Charakteristika: typo gram, replaced: 1,5 km → {{km|1.5|m}}, 30 km → {{km|30|m}} (3)
Riadok 10: Riadok 10:
*[[Skorušina]] ({{mnm|1313.8}})
*[[Skorušina]] ({{mnm|1313.8}})
*Kopec ({{mnm|1251.3}})
*Kopec ({{mnm|1251.3}})
*[[Magura (vrch v Skorušinských vrchoch|Magura]] ({{mnm|1231.7}})
*[[Magura (vrch v Skorušinských vrchoch|Magura]]) ({{mnm|1231.7}})
*Machy ({{mnm|1202}})
*Machy ({{mnm|1202}})
*Mikulovka ({{mnm|1192.5}})
*Mikulovka ({{mnm|1192.5}})

Verzia z 17:32, 6. august 2011

Skorušinské vrchypohorie na severnom Slovensku, súčasť subprovincie Vonkajšie Západné Karpaty. Najvyšší vrch je Skorušina (1 313,8 m n. m.) v severovýchodnej časti pohoria.

Charakteristika

Geomorfologický celok je orientovaný v smere juhozápad-severovýchod, tvorí oblúk prehnutý k severozápadu s dĺžkou 30 km a priemernou šírkou 7 km. Najviac sa rozširuje v najvýchodnejšej časti v oblasti štátnej hranice s Poľskom (cca 8 km), kým najužšie je v juhozápadnom cípe (cca 1,5 km). Na severe hraničí s Oravskou kotlinou, na západe s Oravskou vrchovinou a na juhu s Podtatranskou brázdou (podcelok Zuberecká brázda). Na východe nadväzuje na geomorfologický celok Kotlina Orawsko-Nowotarska v Poľsku.

Geologické pomery

Pohorie prináleží k pásmu vnútrokarpatského paleogénu z obdobia starších treťohôr.

Vrchy a sedlá

  • Skorušina (1 313,8 m n. m.)
  • Kopec (1 251,3 m n. m.)
  • Magura) (1 231,7 m n. m.)
  • Machy (1 202 m n. m.)
  • Mikulovka (1 192,5 m n. m.)
  • Blatná (1 142,5 m n. m.)
  • Javorková (1 140,5 m n. m.)
  • Blato (1 138,1 m n. m.)
  • Brezový vrch (1 136 m n. m.)
  • Javorinky (1 122,7 m n. m.)
  • Mních (1 109,9 m n. m.)
  • Súšava (1 076,6 m n. m.)
  • Vajdovka (1 075,6 m n. m.)
  • Polianky (1 066 m n. m.)
  • Krúpová (1 064,5 m n. m.)
  • Diel (1 051,4 m n. m.)
  • Oslí vrch (1 039 m n. m.)
  • Turínok (1 003,6 m n. m.)

Jediné významné sedlo: sedlo Biedna (945 m n. m.)

Vodstvo

Skorušinské vrchy prináležia k povodiu Váhu, resp. k jej čiastkovému povodiu, povodiu Oravy. Vodné toky tečú prevažne na sever a na západ, k najvýznamnejším vodným tokom patria (od východu na západ): Jelešňa, Oravica, Zábiedovčík, Studený potok s Blatnou a Krivský potok. Malá časť na juhozápade je prostredníctvom Kvačianky odvodňovaná na juh do Váhu.

Sídla

Vo vnútri pohoria leží jediná obec - Oravský Biely Potok, pod výbežkami pohoria ležia: Vitanová, Brezovica, Zábiedovo, Habovka, Zuberec, Chlebnice, Veľké Borové, Malé Borové a Huty.