Glyptotéka (Mníchov): Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Vegetator (diskusia | príspevky)
Amonet (diskusia | príspevky)
d fix.
Riadok 2: Riadok 2:
[[Súbor:Munich glyptothek interior 1900.jpg|náhľad|Interiér v roku 1900]]__NOTOC__
[[Súbor:Munich glyptothek interior 1900.jpg|náhľad|Interiér v roku 1900]]__NOTOC__
{{Geo|48_8_47_N_11_33_57_E_region:DE|48° 08′ 47″ s.š., 11° 33′ 57″ v.d.}}
{{Geo|48_8_47_N_11_33_57_E_region:DE|48° 08′ 47″ s.š., 11° 33′ 57″ v.d.}}
'''Glyptotéka''' v [[Mníchov]]e je múzeum, ktoré vzniklo poverením bavorského kráľa [[Ľudovít I. (Bavorsko, 1825)|Ľudovíta I.]] Spravuje zbierku gréckych a Rímskych sochárskych diel (odtiaľ γλυπτο- glypto-„socha“, z gréckeho slova γλύφειν glyphein „vytesať“). Budovu navrhol [[Leo von Klenze]] v [[Neoklasicizmus (architektúra)|neoklasicistickom štýle]]. Výstavba prebiehala v rokoch 1816 až 1830. V súčasnosti je múzeum časťou Kunstareal, muzeálnej štvrti v centre Mníchova.
'''Glyptotéka''' v [[Mníchov]]e je múzeum, ktoré vzniklo poverením bavorského kráľa [[Ľudovít I. (Bavorsko)|Ľudovíta I.]] Spravuje zbierku gréckych a Rímskych sochárskych diel (odtiaľ γλυπτο- glypto-„socha“, z gréckeho slova γλύφειν glyphein „vytesať“). Budovu navrhol [[Leo von Klenze]] v [[Neoklasicizmus (architektúra)|neoklasicistickom štýle]]. Výstavba prebiehala v rokoch 1816 až 1830. V súčasnosti je múzeum časťou Kunstareal, muzeálnej štvrti v centre Mníchova.


== Budova ==
== Budova ==

Verzia z 19:33, 11. august 2011

Priečelie Glyptotéky
Interiér v roku 1900

Súradnice: 48° 08′ 47″ s.š., 11° 33′ 57″ v.d. Glyptotéka v Mníchove je múzeum, ktoré vzniklo poverením bavorského kráľa Ľudovíta I. Spravuje zbierku gréckych a Rímskych sochárskych diel (odtiaľ γλυπτο- glypto-„socha“, z gréckeho slova γλύφειν glyphein „vytesať“). Budovu navrhol Leo von Klenze v neoklasicistickom štýle. Výstavba prebiehala v rokoch 1816 až 1830. V súčasnosti je múzeum časťou Kunstareal, muzeálnej štvrti v centre Mníchova.

Budova

Návrh komplexu na námestí Königsplatz, kde sa budova nachádza, vytvorili architekti Karl von Fischer a Leo von Klenze v 1815. Neskôr bolo námestie navrhnuté v štýle fóra s Glyptotékou na severe. Farebné fresky a štuky vytvorili významní umelci ako Peter von Cornelius, Clemens von Zimmermann a Wilhelm von Kaulbach vyzdobil steny múzea. Budova bola pôvodne celá postavená z mramoru, ale počas 2. svetovej vojny bola bombardovaná a neskôr rekonštruovaná. Vnútorné steny sú tehlové s omietkou.

Zbierka

Múzeum obsahuje zbierku sôch z obdobia približne 650 pred Kr. až do Rímskeho obdobia cca 550. Nachádzajú sa tu významné sochy, reliéfy a mozaiky. Okrem iných sa tu nachádzajú napríklad rímske busty cisárov (Octavianus Augustus (cca rok 40), Nero (65), Septimius Severus (200)), alebo socha mladíka z Attiky (archaické obdobie) a socha opitého Satyra.

Iné projekty

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Glyptothek na anglickej Wikipédii.