Magma: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Amirobot (diskusia | príspevky)
d r2.7.1) (robot Pridal: ur:میگما
d iné významy
Riadok 1: Riadok 1:
{{iné významy}}
[[Súbor:Destructive plate margin.png|thumb|right|250px|[[Zemetrasenie]] a vznik magmy na konvergentných okrajoch [[tektonická platňa|dosiek]]]]
[[Súbor:Destructive plate margin.png|thumb|right|250px|[[Zemetrasenie]] a vznik magmy na konvergentných okrajoch [[tektonická platňa|dosiek]]]]
'''Magma''' je roztavená (s teplotou 650 - 1200 °C), načastejšie kremičitá hornina s obsahom rozpustených fluidných zložiek, ktorá sa tvorí v [[zemský plášť|plášti]] [[Zem]]e (prípadne iných planét). Magma vystupuje cez vulkanické komíny, kde nastane jej degazácia (odplynenie) a na povrch je vyvrhovaná ako [[láva]] alebo [[pyroklast|pyroklastické úlomky]].
'''Magma''' je roztavená (s teplotou 650 - 1200 °C), načastejšie kremičitá hornina s obsahom rozpustených fluidných zložiek, ktorá sa tvorí v [[zemský plášť|plášti]] [[Zem]]e (prípadne iných planét). Magma vystupuje cez vulkanické komíny, kde nastane jej degazácia (odplynenie) a na povrch je vyvrhovaná ako [[láva]] alebo [[pyroklast|pyroklastické úlomky]].

Verzia z 11:42, 13. august 2011

Symbol rozcestia O iných významoch výrazu Magma pozri Magma (rozlišovacia stránka).
Zemetrasenie a vznik magmy na konvergentných okrajoch dosiek

Magma je roztavená (s teplotou 650 - 1200 °C), načastejšie kremičitá hornina s obsahom rozpustených fluidných zložiek, ktorá sa tvorí v plášti Zeme (prípadne iných planét). Magma vystupuje cez vulkanické komíny, kde nastane jej degazácia (odplynenie) a na povrch je vyvrhovaná ako láva alebo pyroklastické úlomky.

Miesta tvorenia sa magmy

Magma sa tvorí hlavne v zemskom plášti tavením hornín. V závislosti od miesta (subdukčná zóna hlbokomorských priekop, riftové údolie stredooceánskych chrbátov, alebo plášťový chochol horúcich škvŕn) je jej zloženie iné.

Tavenie hornín je spôsobené vplyvom vysokej teploty a tlaku. Niekedy sa však magma môže vytvárať aj prídavkom fluíd (najčastejšie vodných pár) k vysoko zohriatym horninám - častý jav v subdukčných zónach. To zapríčiní zníženie teploty tavenia a tým vznik magmy. Prípadne sa môže tvoriť aj tavením okolitých hornín vplyvom už existujúcej magmy, vystupujúcej cez kôru, ak je teplota tavenia týchto hornín nižšia ako teplota vystupujúcej magmy.

Po roztavení stúpa magma k povrchu, nakoľko jej hustota je nižšia, ako hustota okolia. Následok stúpania je vznik magmatických komôr, a následnej vulkanickej činnosti.

Parciálne tavenie

Horniny sa netavia naraz, ale postupne. Dokonca nájsť úplne roztavený blok horniny je takmer nemožné, s dôvodu dodania veľkého množstva energie na rýchle roztavenie veľkého množstva tuhého materiálu ako aj z dôvodu, že roztavená hornina má určitý stupeň voľnosti.

Ak sa hornina roztaví bez viditeľného prerušenia, kvapalná fáza sa nazýva primárna tavenina. V prírode je jej výskyt vzácny. Ak sú primárne magmy odvodené priamo z plášťových hornín, nazývajú sa primitívne. Primitívne magmy sú medzi geológmi a geochemikmi veľmi cenené, pretože vypovedajú priamo o chemickom zložení plášťa.

v prípade, ak dochádza pri tavení k diferenciácii , alebo kontaminácii okolím, takéto magmy sa nazývajú rozvinuté.

Chemické zloženie

Bližšie informácie v hlavnom článku: Magmatická diferenciácia

Magma vo všeobecnosti obsahuje prakticky všetky prvky periodickej tabuľky, no len niektoré z nich (kremík, hliník, železo, vápnik, horčík, draslík, sodík a titán) sú obsiahnuté vždy v množstvách nad 1 %. Hlavné zložky sú oxid kremičitý (SiO2), alkálie (Na, K, Ca, Mg) a Fe.

Pri parciálnom tavení najskôr prechádzajú do taveniny kompaktabilné prvky (draslík, bárium, cézium, rubídium). Ako ďalšie prechádzajú (vápnik, hliník, železo, horčík, sodík). Vo zvyšnej, neroztavenej časti zostávajú nekompaktabilné prvky (zirkónium, hafnium, titán, atď.). Takže stupeň parciálneho tavenia nám určuje relatívne obohatenie kompaktabilnými, alebo nekompaktabilnými prvkami, tým aj výslednú horninu vzniknutú utuhnutím danej magmy.

Rozdelenie magiem

Existujú tri základné typy magiem: felzická, intermediátna a mafická. Väčšina magiem má silikátové zloženie. Kľúčom k deleniu je obsah SiO2 v tavenine, od čoho sa odvíja aj správanie sa magmy pri erupcii. Felzické magmy sú vysoko expozívne, naopak erupcia mafickej magmy je pokojná. viac vlastností jednotlivých druhov magmy je popísaný v tabuľke.

Hlavné charakteristiky magiem
Názov Obsah SiO2 (hm. %) Obsag Fe + Mg (hm. %) Teplota ( °C) Viskozita Erupcia
ultramafická < 45 od 8 do 32 1 500 veľmi nízka pokojná
mafická < 50 ~ 4 ~ 1 200 nízka pokojná
intermediátna ~ 60 ~ 3 ~ 1 000 stredná explozívna
felzická > 70 ~ 2 700 vysoká explozívna

Pozri aj