Potreba: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
d Verzia používateľa Response (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od ArthurBot
Response (diskusia | príspevky)
d Revízia 3862879 používateľa Vasiľ (diskusia) bola vrátená
Riadok 1: Riadok 1:
'''Potreba''' je uvedomený alebo neuvedomený subjektívne pociťovaný [[nedostatok]] niečoho. Je to stav, v ktorom je niečo žiadúce, nutné, v ktorom sa nemožno bez niečoho zaobísť. Stav vyvolaný neuspokojenosťou požiadaviek, ktoré sú nevyhnutné pre normálnu činnosť, zameraný na odstránenie tejto neuspokojenosti. Potreby veľmi úzko súvisia s hodnotami, ktoré sa na základe potrieb konštituujú.
'''Potreba''' môže byť:
*[[potrebnosť]]
*[[potreba (ekonómia)]]
*[[potreba (psychológia)]]
*[[potreba (biológia)]]


Podľa internetového slovníka Meriam-Webster je potreba definovaná ako:<ref>[http://www.merriam-webster.com/dictionary/need?show=0&t=1313601191 "Merriam-Webster Dictionary"]</ref>
{{Rozlišovacia stránka}}
* nevyhnutná povinnosť,
* stav nedostatku niečoho potrebného, žiadúceho alebo užitočného,
* fyziologická alebo psychologická požiadavka nevyhnutná pre udržanie zdravia organizmu.

Potreba je motivujúca sila, ktorá si vynucuje akciu pre jej uspokojenie. Potreba sa líši od [[chcenie|chcenia]] tým, že zatiaľčo potrieb je konečné množstvo<ref>[http://www.businessdictionary.com/definition/need.html "BusinessDictionary.com"]</ref> a vyjadrujú niečo všeobecné a základné v ľudskom živote (napríklad potreba živobytia), chcenie je druhotné a viaže sa k subjektívnym preferenciám k niečomu konkrétnemu. Človek môže chcieť neobmedzene veľa vecí. Ak je [[prostriedok|prostriedkom]] na uspokojenie potreby napríklad oblečenie, chcením je napríklad prianie spojené so snahou získať značkové oblečenie.

Zatiaľčo základné fyziologické potreby sa u jednotlivcov takmer nelíšia, o ostatných potrebách sa to jednoznačne povedať nedá, pretože každý ma inú predstavu o dosahovaní spokojnosti podmienenú genetickým, kultúrnym, intelektuálnym a sociálnym pozadím.

Podľa Milana Kovačku je potreba ''spojenie účelu a prostriedku vôľou subjektu. Napríklad na ukojenie hladu (účel) jeme chlieb (prostriedok). Predmet chcený na nejaký účel je [[statok]] alebo [[tovar]]. Potreby človeka sú na rozdiel od zdrojov, ktoré používame na výrobu statkov, neobmedzené (neohraničené).''

== Členenie potrieb ==

Potreby môžeme členiť:
* z vývojového hľadiska/podľa dôležitosti:
** primárne (základné) – sú vrodené resp. životne nevyhnutné (ich uspokojenie je nevyhnutné pre samo zachovanie ľudskej existencie; podľa [[Maslowova pyramída|Maslowovho systému]] sa sem zaraďujú buď len fyziologické potreby, alebo u niektorých autorov aj potreby bezpečia a istoty
** sekundárne - nie sú vrodené resp. životne nevyhnutné, sú výsledkom spolužitia ľudí v spoločnosti, vzn. v socializačnom procese
*** sociálne
*** luxusné
*** kultúrne
*** iné
**terciárne - potreba sebarealizácie podľa Maslowovho systému, často uvádzané ako časť sekundárnych potrieb

* podľa množstva osôb:
** individuálne
** kolektívne (skupinové)

*podľa ekonomickosti:
** ekonomické – majú bezprostredný vzťah k hospodárskej činnosti (potreby statkov a služieb, potreby ekonomickej činnosti). Ekonomické potreby je možné uspokojovať spotrebou statkov alebo služieb.
** neekonomické

* z hľadiska objektu, ktorého sa týkajú:
** osobné
** rodinné
** miestne
** národné, štátne

*podľa náhodnosti:
**náhodné - vznikajú na základe náhleho impulzu z vonkajšieho okolia, keď človek napríklad zacíti vôňu chutného jedla a následne pocíti chuť na to jedlo
**umelo vyvolané - veľkú mierou sa na ich vzniku podieľajú marketingové stratégie firiem v snahe presadiť svoj produkt, módne výstrelky a umelé nanucovanie globálneho obrazu správneho spôsobu života malou skupinou ľudí (statky na uspokojenie týchto potrieb by si ľudia za normálnych okolnosti neboli nútení zaobstarať)

== Potreba z biologického hľadiska ==

'''Potreba''' je v biológii stav [[organizmus|organizmu]], odrázajúci jeho objektívne nedostatky, ktorých odstránenie jestvuje mimo neho. Potreba sa vyznačuje predmetnosťou a dynamikou.

Predmetnosť potreby spočiva v tom, že potreba je vždy potrebou niečoho, čo je mimo organizmu; osobitnú skupinu tvoria funkcionálne potreby (napr. odpočinok po predchádzajúcej aktivite) - tie tvoria akési vnútorné hospodárstvo alebo sú sprievodným procesom realizácie predmetných potrieb (napríklad potreba zavŕšenia aktu).

Dynamika potreby spočíva v aktualizovaní, v zmene zameranosti potreby, v schopnosti uhášať a opäť sa objavovať. Dynamika potrieb sa vzhľadom na vonkajší svet prejavuje v rozličnom stupni reaktívnosti organizmu voči vonkajším podnetom.

Potreby na subhumánnej úrovni majú signálny ráz, t. j. regulujú sa na základe signálov vonkajších a vnútorných; interoreceptívne podnety signalizujú stav organizmu a regulujú správanie, na tieto vnútorné podnety možno utvárať
podmienené reflexy.



== Referencie ==
{{Referencie}}

==Pozri aj==
*[[nevyhnutnosť]]
*[[ekonomická potreba]]

== Externé odkazy ==
* {{filit|fvp/potreba.html Potreba - }}
* {{filit|fvp/potreba_biologia.html Potreba (biológia) - }}

== Iné projekty ==
{{projekt|q=Potreba}}
{{projekt|q=Nutnosť|q_štítok=Nutnosť}}


[[Kategória:Psychológia]]
[[Kategória:Marketing]]
[[Kategória:Biológia]]

[[cs:Potřeba]]
[[da:Behov]]
[[de:Bedürfnis]]
[[en:Need]]
[[fr:Besoin]]
[[it:Bisogno]]
[[lt:Poreikis]]
[[no:Behov]]
[[pl:Potrzeba]]
[[simple:Need]]

Verzia z 19:07, 17. august 2011

Potreba je uvedomený alebo neuvedomený subjektívne pociťovaný nedostatok niečoho. Je to stav, v ktorom je niečo žiadúce, nutné, v ktorom sa nemožno bez niečoho zaobísť. Stav vyvolaný neuspokojenosťou požiadaviek, ktoré sú nevyhnutné pre normálnu činnosť, zameraný na odstránenie tejto neuspokojenosti. Potreby veľmi úzko súvisia s hodnotami, ktoré sa na základe potrieb konštituujú.

Podľa internetového slovníka Meriam-Webster je potreba definovaná ako:[1]

  • nevyhnutná povinnosť,
  • stav nedostatku niečoho potrebného, žiadúceho alebo užitočného,
  • fyziologická alebo psychologická požiadavka nevyhnutná pre udržanie zdravia organizmu.

Potreba je motivujúca sila, ktorá si vynucuje akciu pre jej uspokojenie. Potreba sa líši od chcenia tým, že zatiaľčo potrieb je konečné množstvo[2] a vyjadrujú niečo všeobecné a základné v ľudskom živote (napríklad potreba živobytia), chcenie je druhotné a viaže sa k subjektívnym preferenciám k niečomu konkrétnemu. Človek môže chcieť neobmedzene veľa vecí. Ak je prostriedkom na uspokojenie potreby napríklad oblečenie, chcením je napríklad prianie spojené so snahou získať značkové oblečenie.

Zatiaľčo základné fyziologické potreby sa u jednotlivcov takmer nelíšia, o ostatných potrebách sa to jednoznačne povedať nedá, pretože každý ma inú predstavu o dosahovaní spokojnosti podmienenú genetickým, kultúrnym, intelektuálnym a sociálnym pozadím.

Podľa Milana Kovačku je potreba spojenie účelu a prostriedku vôľou subjektu. Napríklad na ukojenie hladu (účel) jeme chlieb (prostriedok). Predmet chcený na nejaký účel je statok alebo tovar. Potreby človeka sú na rozdiel od zdrojov, ktoré používame na výrobu statkov, neobmedzené (neohraničené).

Členenie potrieb

Potreby môžeme členiť:

  • z vývojového hľadiska/podľa dôležitosti:
    • primárne (základné) – sú vrodené resp. životne nevyhnutné (ich uspokojenie je nevyhnutné pre samo zachovanie ľudskej existencie; podľa Maslowovho systému sa sem zaraďujú buď len fyziologické potreby, alebo u niektorých autorov aj potreby bezpečia a istoty
    • sekundárne - nie sú vrodené resp. životne nevyhnutné, sú výsledkom spolužitia ľudí v spoločnosti, vzn. v socializačnom procese
      • sociálne
      • luxusné
      • kultúrne
      • iné
    • terciárne - potreba sebarealizácie podľa Maslowovho systému, často uvádzané ako časť sekundárnych potrieb
  • podľa množstva osôb:
    • individuálne
    • kolektívne (skupinové)
  • podľa ekonomickosti:
    • ekonomické – majú bezprostredný vzťah k hospodárskej činnosti (potreby statkov a služieb, potreby ekonomickej činnosti). Ekonomické potreby je možné uspokojovať spotrebou statkov alebo služieb.
    • neekonomické
  • z hľadiska objektu, ktorého sa týkajú:
    • osobné
    • rodinné
    • miestne
    • národné, štátne
  • podľa náhodnosti:
    • náhodné - vznikajú na základe náhleho impulzu z vonkajšieho okolia, keď človek napríklad zacíti vôňu chutného jedla a následne pocíti chuť na to jedlo
    • umelo vyvolané - veľkú mierou sa na ich vzniku podieľajú marketingové stratégie firiem v snahe presadiť svoj produkt, módne výstrelky a umelé nanucovanie globálneho obrazu správneho spôsobu života malou skupinou ľudí (statky na uspokojenie týchto potrieb by si ľudia za normálnych okolnosti neboli nútení zaobstarať)

Potreba z biologického hľadiska

Potreba je v biológii stav organizmu, odrázajúci jeho objektívne nedostatky, ktorých odstránenie jestvuje mimo neho. Potreba sa vyznačuje predmetnosťou a dynamikou.

Predmetnosť potreby spočiva v tom, že potreba je vždy potrebou niečoho, čo je mimo organizmu; osobitnú skupinu tvoria funkcionálne potreby (napr. odpočinok po predchádzajúcej aktivite) - tie tvoria akési vnútorné hospodárstvo alebo sú sprievodným procesom realizácie predmetných potrieb (napríklad potreba zavŕšenia aktu).

Dynamika potreby spočíva v aktualizovaní, v zmene zameranosti potreby, v schopnosti uhášať a opäť sa objavovať. Dynamika potrieb sa vzhľadom na vonkajší svet prejavuje v rozličnom stupni reaktívnosti organizmu voči vonkajším podnetom.

Potreby na subhumánnej úrovni majú signálny ráz, t. j. regulujú sa na základe signálov vonkajších a vnútorných; interoreceptívne podnety signalizujú stav organizmu a regulujú správanie, na tieto vnútorné podnety možno utvárať podmienené reflexy.


Referencie

Pozri aj

Externé odkazy

Iné projekty

  • Spolupracuj na Wikicitátoch Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Potreba
  • Spolupracuj na Wikicitátoch Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Nutnosť