Behaviorálna geografia: Rozdiel medzi revíziami
d r2.6.5) (robot Pridal: pl:Geografia behawioralna |
d r2.7.1) (robot Pridal: ja:行動地理学 |
||
Riadok 15: | Riadok 15: | ||
[[hi:व्यावहारिक भूगोल]] |
[[hi:व्यावहारिक भूगोल]] |
||
[[hr:Bihevioralna geografija]] |
[[hr:Bihevioralna geografija]] |
||
[[ja:行動地理学]] |
|||
[[pl:Geografia behawioralna]] |
[[pl:Geografia behawioralna]] |
||
[[pt:Geografia do comportamento]] |
[[pt:Geografia do comportamento]] |
Verzia z 09:26, 21. august 2011
Behaviorálna geografia, resp. geografia správania sa obyvateľstva vznikala 70-tych rokoch 20. storočia a vyvinula sa v relatívne samostatnú vetvu (disciplínu) geografie, ktorá vznikla zo spolupráce so sociólogiou, sociálnou psychológiou a psychológiou. Zaoberá sa prejavmi správania sa ľudí v priestore a vnímaním priestoru jednotlivcami a skupinami ľudí.
Behaviorálni geografi sa zameriavajú na kognitívne procesy podčiarkujúc priestorové dôvody, rozhodovanie a správanie sa.
Ako príklady otázok a tém, ktorým sa venuje: "vnímanie rizík v území" (povodne, zemetrasenia, vulkanizmus,....) "mentálne mapy" (napríklad odlišné vnímanie lokalít a regiónov v území štátu, regiónu, krajiny), "obraz o tom drhuhom" (vnímanie sa obyvateľstva v prihraničí navzájom), atď.
Zo súčasných geografov na Slovensku sa behaviorálnej geografii venuje Vladimír Ira a Daniel Kollár, obaja na Geografickom ústave SAV. Z českých geografov je to najmä Dušan Drbohlav z Karlovej univerzity v Prahe. Niektoré podobne využiteľné výsledky publikujú aj súčasní slovenskí sociológovia.