Trícium: Rozdiel medzi revíziami
d r2.7.1) (robot Pridal: vi:Triti |
d r2.6.4) (robot Pridal: kk:Тритий |
||
Riadok 69: | Riadok 69: | ||
[[it:Trizio]] |
[[it:Trizio]] |
||
[[ja:三重水素]] |
[[ja:三重水素]] |
||
[[kk:Тритий]] |
|||
[[ko:삼중수소]] |
[[ko:삼중수소]] |
||
[[lv:Tritijs]] |
[[lv:Tritijs]] |
Verzia z 16:43, 23. august 2011
Trícium je rádioaktívny izotop vodíka. Trícium sa vyskytuje v prírode v rozsahu 1 atóm na 1018 atómov vodíka. Jeho prítomnosť je spôsobená jadrovými reakciami indukovanými kozmickým žiarením v horných vrstvách atmosféry:
147N + 10n = 31H + 126C
147N + 11H = 31H + fragmenty
21H + 21H = 31H + 11H
Koncentrácia trícia vzrástla viac ako stokrát – od skúšok termojadrových zbraní začatých v roku 1954. Zákazom jadrových skúšok vo vzduchu a prirodzenou rádioaktivitou trícia (t1/2 = 12,32 roka) jeho obsah klesol. K výrobe trícia sa využívajú rôzne reakcie. V súčasnosti sa vyrába vo veľkom rozsahu ožiarením obohateného 6Li neutrónmi v jadrovom reaktore:
63Li + 10n = 42He + 31H
Na rozdiel od deutéria je jadro trícia nestabilné a rozpadá sa s polčasom rozpadu 12,32 roka za vyžiarenia málo energetického beta žiarenia. Produktom rozpadu je hélium-3:
pričom sústava uvoľní 18,6 keV energie.
- Konfigurácia: 1 protón, 2 neutróny, 1 elektrón
- Značka: T
- Relatívna atómová hmotnosť:3,01605 amu
- Výskyt: 10-15 – 10-16 %
Vzniká účinkom kozmického žiarenia na atóm deutéria, v stopových množstvách vzniká aj v najvyšších vrstvách atmosféry jeho pôsobením na dusík vo vzduchu:
Vzniká aj pri výbuchu vodíkovej bomby.
Využitie
Používa sa na značkovanie organických látok pri výskumoch, na značkovanie vôd a pri zisťovaní ich prietoku horninami v baniach. Rádiohydrogeológovia toto prírodné značkovanie používajú na stanovenie veku vody v studniach a morských hlbinách. Trícium taktiež slúži ako jedna zo zložiek náplne termonukleárnej bomby. Trícium sa využíva aj ako palivo v niektorých fúznych reaktoroch, napríklad ITER.