Miroľa: Rozdiel medzi revíziami
d r2.6.4) (robot Pridal: nl:Miroľa |
d r2.7.1) (robot Pridal: it:Miroľa |
||
| Riadok 123: | Riadok 123: | ||
[[fr:Miroľa]] |
[[fr:Miroľa]] |
||
[[hu:Mérfalva]] |
[[hu:Mérfalva]] |
||
[[it:Miroľa]] |
|||
[[nl:Miroľa]] |
[[nl:Miroľa]] |
||
[[pl:Miroľa]] |
[[pl:Miroľa]] |
||
Verzia z 08:21, 28. august 2011
| Miroľa | ||
| obec | ||
 | ||
|
||
| Štát |  Slovensko
| |
|---|---|---|
| Kraj | Prešovský | |
| Okres | Svidník | |
| Región | Šariš | |
| Nadmorská výška | 382 m n. m. | |
| Rozloha | 6,11 km² (611 ha) [1] | |
| Obyvateľstvo | 50 (31. 12. 2023) [2] | |
| Hustota | 8,18 obyv./km² | |
| Starosta | Michal Kurečko[3] (SDKÚ-DS) | |
| PSČ | 090 06 | |
| ŠÚJ | 527599 | |
| EČV (do r. 2022) | SK | |
| Telefón | 054 / 7593347 | |
 Interaktívna mapa obce
| ||
| Wikimedia Commons: Miroľa | ||
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | ||
Miroľa je obec na Slovensku v okrese Svidník.
Polohopis
Miroľa je horská obec v severnej časti Nízkych Beskýd - v Laboreckej vrchovine - v pramennej oblasti Mlynského potoka, prítoku Chotčianky. Nadmorská výška v strede obce je 382 m n. m. a v chotári 350 – 500 m n. m.
Mierne členitý povrch chotára je na treťohornom flyši. Prevláda súvislý les s porastom buka.
Obec patrila do Šarišskej župy a okresu Svidník. Po vzniku Československa do Prešovského kraja a okresu Svidník. V roku 1960 pri novom územnosprávnom členení a vznikom Východoslovenského kraja bola súčasťou Bardejovského okresu. Od roku 1968 už patri do okresu Svidník.
Plocha miroľského chotára je 611 ha.
Symboly obce
Erb
V modrom štíte na zelenej pažiti medzi dvomi striebornými odvrátenými bocianmi v zlatej zbroji (so zlatým zobákom a zlatými nohami) vyrastá buk s hrubým kmeňom a malou korunou, všetko zlaté.
Dejiny
Obec je doložená v historických dokumentoch v roku 1572 ako Felsso Psztrina, neskôr ako Felsö Psztrina alias Mirolya (1618),
Mirolya, Mirola 1773, 1808,
Mirolya 1786, 1863–1902,
Mérfalva 1907–1913,
Miroľa od roku 1920.
Obec patrila panstvu Makovica. V rokoch 1713 – 1714 bola obec úplne opustená.
Obyvatelia boli roľníci, zaoberali sa chovom dobytka a prácou v lesoch.
V roku 1787 mala obec 25 domov a 188 obyvateľov, v roku 1828 mala 27 domov a 221 obyvateľov. V roku 1940 30 domov a 180 obyvateľov.
Katastrom obce prechádzala medzinárodná strategická cesta Jozefínka, ktorá bola súčasťou transkontinentálneho ťahu spájajúceho Baltické more so Stredozemným morom.
V polovici 19. storočia tu bolo veľké vysťahovalectvo. Do roku 1914 tu pracovala parná píla.
V čase prvej svetovej vojny (október-november) rakúsko-uhorské vojska vypálili obec. Bola zničená aj píla, ktorá svoju činnosť už neobnovila. Za I. ČSR sa mnohí obyvatelia vysťahovali. V roku 1932 došlo k demonštráciám proti exekúciám.
Počas Karpatsko-duklianskej operácie v októbri 1944 obec bola značné poškodená, obyvatelia obce boli evakuovaní. Obec bola oslobodená 25. novembra 1944.
V roku 2004 v obci žilo 81 obyvateľov v 36 domoch.
Časť obyvateľov pracovala v priemyselných podnikoch vo Svidníku a Košiciach. Pôdu obrábali súkromne hospodáriaci roľníci.
Obyvateľstvo
V obci Miroľa sa v 90. rokoch 20. storočia nachádzali najčastejšie priezviská týchto rodín: BARTKO; BLANÁR; BĽACHA; BUCHOVECKÝ; CUPÁK ; ČIŽMAR; ČIŽMAŘ;ČOBIRKA; DZAMA; GOGOR; GUNDZÍK; HOJDA; CHOMA; KACAN; KOSTELNÍK; KUREČKO; MIHALIŠIN; MICHALIŠIN; PETREK; PETRÍK; SENAJ; TKAČ; VARCHOLÍK; VODILA; ZAPOTOCKÁ;
Gréckokatolícky drevený Chrám Ochrany Presvätej Bohorodičky
V obci sa nachádza gréckokatolícka trojpriestorový drevený chrám, takzvaná cerkva (tzv. lemkovského typu), Ochrany Bohorodičky z roku 1770, vybudovaný na mieste staršieho chrámu z konca 17. storočia. Počas vojenských operácií v druhej svetovej vojny v novembri 1944 bol silne poškodený a o rok znovu rekonštruovaný obyvateľmi obce. Od roku 1968 sa radí medzi národné kultúrne pamiatky.
Je to typický trojdielny, trojpriestorový a trojvežový objekt s troma krížmi. Z pôvodného dreveného oplotenia ostala iba bránka. Konštrukcia chrámu je zrubová, veža má stĺpovú konštrukciu. Stavba je osadená na nízkej podmurovke. Veža vyrastá z predsiene. Strecha každej veže je pyramidálna s osadenou plochou cibuľou. Nad jej strieškou je menšia cibuľa a nad cibuľkou trojramenný kríž. Vstup do chrámu je cez predsieň zo západnej strany.
Ikonostas, ktorý sa radí medzi národné kultúrne pamiatky, vyniká svojou nádhernou farebnosťou. Má štvorradovú architektúru s ikonami uloženými na štyroch poschodiach. Ikony osadené v ikonostase pochádzajú z 18. storočia. Vrch ikonostasu je ukončený tabuľovou ikonou Ukrižovania, kde pod krížom možno pozorovať Bohorodičku a svätého evanjelistu Jána. V lodi nájdeme vzácnu ikonu Zosnutia Presvätej Bohorodičky zo 17. storočia. Celý ikonostas bol v 70-tych rokoch 20. storočia reštaurovaný.
Miroľská slatina
V obci sa nachádza štátna prírodná rezervácia vyhlasená v roku 1980 o rozlohe Miroľská slatina PR 9 600 m²so vzácnou slanomilnou vegetáciou a vyskytom suchopýru širokolistého. Chránené územie je ukážkou vzácnych lúčnych a slatinných spoločenstiev, ktoré sa v okrese Svidník nachádzajú iba v tejto lokalite. V nej dominujú ostrice, páperník širokolistý, na najmokrejších častiach vachta trojlistá a iné, zákonom chránené rastliny.
Referencie
- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Zoznam zvolených starostov obcí, mestských častí a primátorov miest vo voľbách do orgánov samosprávy obcí [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2010-11-28. Dostupné online.
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Miroľa
|
Tento článok týkajúci sa geografie Slovenska je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |