Ján Francisci

Ján Francisci (tiež Janko Francisci, Ján Francisci-Rimavský) (* 1. jún 1822, Hnúšťa – † 7. marec 1905, Martin) bol spolupracovník Ľudovíta Štúra a slovenský národný buditeľ.

Ján Francisci študoval v Ožďanoch, na evanjelickom lýceu v Levoči a v Bratislave, právo na kolégiu v Prešove. Počas štúdia v Bratislave sa zoznámil s Ľudovítom Štúrom.

V revolučných ôsmich rokoch bol zatknutý a väznený v Plešivci a v Pešti.

V rokoch 1853 - 1859 pôsobil ako župný komisár v Debrecíne. V rokoch 1860 - 1861 bol radcom miestodržiteľskej rady v Budíne. V rokoch 1861 - 1863 bol šéfredaktorom Pešťbudínskych vedomostí.

V roku 1861 bol predsedom národného zhromaždenia v Martine, na ktorom bolo prijaté Memorandum národa slovenského. Pričinil sa tiež o založenie Matice slovenskej v roku 1863 a bol zvolený za jej doživotného čestného podpredsedu.

V roku 1864 - 1865 bol županom Liptovskej stolice. Neskôr bol hlavným dozorcom gymnázia v Revúcej a správcom Kníhtlačiarskeho účastinného spolku v Martine.