Cirkevná slovančina

Text z Evanjelia podľa Lukáša (Lk 20,20-26) v cirkevnoslovanskom jazyku

Cirkevná slovančina je jazyk (súbor jazykov), ktorý sa vyvinul zo staroslovienčiny v 11. storočí. Dodnes sa používa ako liturgický jazyk pravoslávnej a gréckokatolíckej cirkvi. "Cirkevná slovančina" bolo v minulosti označenie pre to, čo dnes označujeme ako staroslovienčina (prípadne vrátane cirkevnej slovančiny).

Cirkevná slovančina je vlastne súhrnné označenie pre "jazyky", ktoré sa vyvinuli z rôznych variantov staroslovienčiny v 11. storočí. Rozlišujeme najmä bulharskú cirkevnú slovančinu (stredná bulharčina), ruskú cirkevnú slovančinu, srbskú cirkevnú slovančinu, chorvátsku cirkevnú slovančinu a českú cirkevnú slovančinu. Jednotlivé varianty cirkevnoslovanského jazyka sa označujú ako "redakcie".

Niektoré odlišnosti medzi redakciami cirkevnej slovančiny:

• ѣ - v ukrajinskej redakcii (aj na Slovensku) sa vyslovuje ako "i", v ruskej a srbskej ako "e"
• г - v ukrajinskej redakcii je vyslovované ako "h", v ruskej ako "g"
• ы - v ruskej redakcii je vyslovované ako "y", v srbskej ako "i"

V minulosti sa cirkevná slovančina v Rusku (do 18. storočia), Bielorusku, na Ukrajine, v Rumunsku, Srbsku, Bulharsku a Macedónsku používala nie len ako liturgický jazyk, ale do značnej miery aj ako literárny jazyk.

Externé odkazy

• Tabuľka cyrilskej abecedy pre cirkevnú slovančinu s výslovnosťou používanou na našom území
• ЦРКВЕНОСЛОВЕНСКИ БУКВАР (srbsky)
• ЦРКВЕНОСЛОВЕНСКИ ЈЕЗИК - Приручник (srbsky)