Ester (chemická zlúčenina): Rozdiel medzi revíziami
d r2.7.1) (robot Pridal: te:ఎస్టర్ |
d r2.7.1) (robot Pridal: nds:Ester |
||
Riadok 63: | Riadok 63: | ||
[[ml:എസ്റ്റർ]] |
[[ml:എസ്റ്റർ]] |
||
[[ms:Ester]] |
[[ms:Ester]] |
||
[[nds:Ester]] |
|||
[[nl:Ester (scheikunde)]] |
[[nl:Ester (scheikunde)]] |
||
[[nn:Ester]] |
[[nn:Ester]] |
Verzia z 15:35, 30. september 2011
Estery sú skupina zlúčenín, v ktorých organická skupina nahrádza disociovateľný atóm vodíka v kyslíkatej kyseline.
Estery organických kyselín
Estery karboxylových kyselín
Sú odvodené od karboxylových kyselín a majú vnútromolekulovú skupinu R-CO-O-R'
. Najbežnejší spôsob ich prípravy je reakcia karboxylovej kyseliny s alkoholom, táto reakcia sa nazýva esterifikácia.
Príkladom môže byť esterifikácia kyseliny octovej metanolom za vzniku metylesteru kyseliny octovej (metylacetát, octan metylový):
- CH3-COO−H+ + HO-CH3 → CH3-CO-O-CH3 + H2O
Estery karboxylových kyselín majú často príjemnú ovocnú vôňu a používajú sa ako prísady v potravinárskom priemysle, kde sa nazývajú esencie. Vyskytujú sa aj v prírode a sú zodpovedné za niektoré vône a príchute ovocia.
- rumová esencia - etylester kyseliny mravčej
- ananásová esencia - metylester kyseliny maslovej
- broskyňová esencia - etylester kyseliny maslovej
- hrušková esencia - etylester kyseliny octovej
Estery sa tiež používajú ako rozpúšťadlá a riedidlá lakov, lepidiel a živíc. Sú tiež východiskovou látkou pri výrobe plastov, napríklad plexiskla.
Estery iných kyselín
Estery vznikajú aj esterifikáciou iných derivátov, napríklad tiokarboxylových alebo selenokarboxylových kyselín: