Znak Uhorska

Znak Uhorska je doložený od 12. storočia, pričom jeho podoba sa neustále menila. Jeho podoba používaná od 17. storočia (v hrubých rysoch už od 16. storočia) je identická so súčasným znakom Maďarska.

Vývoj do 15. storočia

	12. storočie – znak južného pohraničného vojvodstva (tzv. "starý znak" – pozri nižšie)
	12. storočie – Patriarchálny kríž v červenom poli používal kráľ Belo III. (1172 – 1196). Tento symbol pochádza z Byzancie (kde kráľ býval) a/alebo Veľkej Moravy, jeho prvé náznaky na uhorských minciach sú z čias Štefana Veľkého. V Uhorsku sa používal jednak ako znak severných či severozápadných častí krajiny a jednak ako znak kráľovskej moci.
	1202 – Kráľ Imre I. používa takúto verziu starého znaku
	15. storočie – Arpádovci sú bez následníka a na trón dosadá dynastia Anjouovcov. Aby zdôraznili svoju moc a porovnanie s predchádzajúcim kráľovským rodom, vytvorili kombináciu vtedajšieho znaku Uhorska a rodu Anjouovcov.
	15. storočie – Prvýkrát sa objavuje zelené trojvršie, z ktorého vystupuje strieborný dvojkríž na červenom poli (tzv. "nový znak" – pozri nižšie); obrázok je nepresný, pretože korunka pribudla v skutočnosti až v 17. storočí
	1440 – kráľ Vladislav III.
	1464 – kráľ Matej Korvín.

Vyššie uvedený vývoj nie je úplný, uvedené sú len základné uhorské znaky.

Od 16. storočia

Od 16. storočia malo Uhorsko znak v podobe prepoleného štítu obsahujúceho kombináciu tzv. nového znaku a tzv. starého znaku; štít ma na vrchu korunu, ktorá má na na vrchole šikmý kríž:

• Tzv. starý znak je sedemkrát červeno-strieborne delený štít. Ide pôvodne pravdepodobne o znak južného pohraničného vojvodstva (Chorvátsko), podľa rôznych legiend však ide o znak Arpádovcov alebo predstavuje uhorské rieky Dunaj, Tisu, Sávu a Drávu a podobne.
• Tzv. nový znak (ktorý je svojim pôvodom v skutočnosti starší), ktorý je dnes v obmenenej podobe aj znakom Slovenska, sa skladá zo zeleného trojvršia so zlatou korunou, z ktorej vystupuje strieborný dvojkríž. Od 17. storočia je trojvršie interpretáciou uhorských pohorí Tatry, Matry a Fatry. V súčasnej podobe (okrem korunky) sa používa od 15. storočia.

Nový a starý znak v jednom znaku sa vyskytovali už od 14. storočia, ale v (dnešnej) podobe prepoleného štítu a korunou až po roku 1526, kedy Uhorsko pripadlo rakúskym Habsburgovcom. Konečná verzia tohto znaku používaného od 16. storočia sa dosiahla až v období vlády kráľa Mateja Habsburského. Táto verzia je aj súčasná podoba štátneho znaku Maďarska.

Uhorský znak od čias Mateja Habsburského

Počas revolúcie 1848 – 1849 Maďari dočasne používali tzv. Košutov znak (podľa Ľudovíta Košuta). Je to vyššie opísaný starý malý uhorský znak bez hornej koruny.

Košutov znak

Veľký uhorský znak

Neskôr sa rozlišoval tzv. malý uhorský znak (opísaný vyššie) a tzv. veľký uhorský znak, ktorý obsahoval vyššie opísaný malý uhorský znak v strede, ktorý bol okrem iného obklopený znakmi historických uhorských území.

	1849 – Veľký znak Uhorska. V strede je zlato lemovaný znak Maďarska (Košutov znak), okolo ktorého sú na stuhe s národnými farbami, menšie znaky jednotlivých krajín Uhorska. Znak zastrešuje ratolesť Vavrínu.
	1890 – Veľký znak Uhorska. Štít rozdelený na osem polí, v každom z nich je znak zastupujúci jednu z krajín Uhorska, uprostred znak Maďarska (Košutov znak). Nad štítom je koruna sv. Štefana I., ktorú držia dvaja strážni anjeli v sivom odeve.
	1915 – Veľký znak Uhorska. Štít rozdelený na osem polí, v každom z nich je znak zastupujúci jednu krajinu Uhorska, uprostred Košutov znak. Nad štítom je koruna sv. Štefana I. Po stranách štítu sú dvaja bosí anjeli v bielom odeve natočení k znaku.

Znaky krajín Uhorska

• 
  znak Dalmácie
• 
  znak Chorvátska
• 
  znak Slavónsko
• 
  znak Sedmohradska
• 
  znak Bosny
• 
  znak Rijeky

Znak Rakúsko-Uhorska

1915 – Veľký znak Rakúsko-Uhorska, rovnocenne zastupujúci rakúske a uhorské krajiny