Adžanta (sídlo): Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bronto (diskusia | príspevky)
d Adžanta premiestnená na Adžanta (sídlo)
EmausBot (diskusia | príspevky)
Riadok 69: Riadok 69:
[[mr:अजिंठा-वेरूळची लेणी]]
[[mr:अजिंठा-वेरूळची लेणी]]
[[nl:Ajanta]]
[[nl:Ajanta]]
[[pa:ਅਜੰਤਾ ਗੁਫਾਵਾਂ]]
[[pl:Adżanta]]
[[pl:Adżanta]]
[[pt:Grutas de Ajanta]]
[[pt:Grutas de Ajanta]]

Verzia z 15:13, 2. október 2011

Svetové dedičstvo UNESCO
Svetové dedičstvo UNESCO
Ajanta caves*
Lokalita Svetového dedičstva UNESCO

Štát India India
Typ kultúrna
Kritériá i, ii, iii, vi
Identifikačné č. 242
Región** Ázia a Pacifik
História zápisu
Zápis 1983  (7. zasadnutie)
* Názov ako je zapísaný v zozname Svetového dedičstva.
** Klasifikované regióny podľa UNESCO.

Adžanta (Ajanta) je neveľká dedina na západnom okraji Dekanskej plošiny v Indii (asi 106 km od mesta Aurangabad v štáte Maháraštra). Za svoje svetové meno vďačí susedstvu sústavy skalných chrámov, ktoré predstavujú jednu z vrcholných pamiatok staroindickej kultúry. Neznámi majstri vybrali pre svoje veľdielo nevedno či z bezpečnostných dôvodov, skrytú, v ústraní ležiacu, ale esteticky mimoriadne pôsobivú krajinu. Je to nízka, hlboká kaňonovitá dolina so skalnými stenami. Vymodelovala ju dravá bystrina, živená monzúnovými lejakmi v lávových pokrovoch Dekanskej plošiny.

Nástenná maľba v Adžante

V masívnej skale steny kaňonu, vo výške 40 – 60 m nad dnom, vytesali desiatky generácií staroindických umelcov v priebehu deviatich storočí (2. storočia pred Kr. – 7. storočia) 30 chrámových, resp. kláštorných celkov, slúžiacich budhizmu. Napriek dlhému obdobiu, v priebehu ktorého vznikali, majú jednotné poňatie v základných architektonických prvkoch i vo vnútornej výzdobe. Vyznačujú sa bohatou plastickou výzdobou a nástennými maľbami freskami, svojráznou kresbou, farebnou kompozíciou i motívmi. Ich účinnosť zvyšujú ešte svetelné efekty, podmienené vhodnou orientáciou a členením čelných stien chrámov. Vďaka suchej klíme si fresky zachovali dosiaľ mimoriadnu sviežosť farieb. Značná časť z nich je poškodená mechanicky.

Vedúcim motívom fresiek najmä staršieho obdobia sú scény zo života Budhu. Mladšie nástenné maľby sú prevažne ornamentálne s motívmi rastlinnými (lotos), ľudskými a zvieracími skupinami (opice, slony, pávy).

S ústupom budhizmu v Indii (7. storočie) strácali tieto chrámy svoju funkciu, ľudia ich opúšťali, až upadli do zabudnutia. Stráne adžantského kaňonu porástla hustá džungľa a ukryla skalné chrámy pred ľudským zrakom na dlhé stáročia. Až v minulom storočí ich objavil istý anglický dôstojník celkom náhodne pri vojenskom prieskume.

Komplex jaskynných chrámov bol zaradený v r. 1983 na zoznam svetového dedičstva UNESCO.

Pozri aj

Iné projekty

Externé odkazy

Šablóna:Link FA