Syros: Rozdiel medzi revíziami
d {{Bezzdroja}} > {{Bez zdroja}} |
Bez shrnutí editace |
||
| Riadok 6: | Riadok 6: | ||
== Dejiny == |
== Dejiny == |
||
Syros bol osídlený už od tretieho tisícročia pred Kr. Spočiatku |
Syros bol osídlený už od tretieho tisícročia pred Kr. Spočiatku bol vystavenž [[Minojci|minojskému]] vplyvu, neskôr patril pod [[Mykénska kultúra|mykénsku kultúru]] a volal sa Συρίη (Syrie). Nakoniec sa tu usadili [[Ióni|iónski Gréci]] a preto bol spojencom [[Atény|Atén]]. |
||
Neskôr pripadol [[Staroveký Rím|Rímskej ríši]] a v 4. stor. [[Byzantská ríša|Byzantskej ríši]]. V 13. stor. Syros ovládli Európania, [[Benátky|Benátčania]] a miestni obyvatelia prestúpili na [[Katolícka cirkev|katolícku]] vieru, uchovali si však grécky jazyk. Katolícku vieru si obyvatelia udržali aj počas tureckej nadvlády. V 19. stor. na ostrove žilo 4000 obyvateľov, ale počas [[Grécka vojna za nezávislosť|Gréckej vojny za nezávislosť]] sa tu usadili [[Gréci]] z ostrovov [[Dodekanéz]]u a z [[Malá Ázia|Malej Ázie]], ktorí sa sem utiahli pred [[Turci|Turkami]]. Tí založili aj Ermupoli a priniesli sem [[Grécka ortodoxná cirkev|ortodoxnú cirkev]]. Koncom 19. stor. tu žilo už 22 000 obyvateľov. Začiatkom 20. stor. sa mnoho obyvateľov z ostrova usadilo v [[Atény|Aténach]] a [[Pireus|Pireu]]. Syrosčania boli známi ako podnikatelia. Z ostrova Syros pochádzal aj slávny grécky spevák [[Markos Vamvakaris]]. |
Neskôr pripadol [[Staroveký Rím|Rímskej ríši]] a v 4. stor. [[Byzantská ríša|Byzantskej ríši]]. V 13. stor. Syros ovládli Európania, [[Benátky|Benátčania]] a miestni obyvatelia prestúpili na [[Katolícka cirkev|katolícku]] vieru, uchovali si však grécky jazyk. Katolícku vieru si obyvatelia udržali aj počas tureckej nadvlády. V 19. stor. na ostrove žilo 4000 obyvateľov, ale počas [[Grécka vojna za nezávislosť|Gréckej vojny za nezávislosť]] sa tu usadili [[Gréci]] z ostrovov [[Dodekanéz]]u a z [[Malá Ázia|Malej Ázie]], ktorí sa sem utiahli pred [[Turci|Turkami]]. Tí založili aj Ermupoli a priniesli sem [[Grécka ortodoxná cirkev|ortodoxnú cirkev]]. Koncom 19. stor. tu žilo už 22 000 obyvateľov. Začiatkom 20. stor. sa mnoho obyvateľov z ostrova usadilo v [[Atény|Aténach]] a [[Pireus|Pireu]]. Syrosčania boli známi ako podnikatelia. Z ostrova Syros pochádzal aj slávny grécky spevák [[Markos Vamvakaris]]. |
||
Verzia z 16:50, 3. október 2011
 |
Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje. |
Súradnice: 37° 27′ 00″ s.š., 24° 54′ 00″ v.d.
Syros (gr. Σύρος) je ostrov v Grécku v súostroví Kyklady. Hlavné mesto je Ermupoli, iné mestá sú Ano Syros a Posidonia. Na ostrove žije približne 20 000 obyvateľov. Ostrov je významné centrum katolíckej cirkvi v Grécku.
Dejiny
Syros bol osídlený už od tretieho tisícročia pred Kr. Spočiatku bol vystavenž minojskému vplyvu, neskôr patril pod mykénsku kultúru a volal sa Συρίη (Syrie). Nakoniec sa tu usadili iónski Gréci a preto bol spojencom Atén.
Neskôr pripadol Rímskej ríši a v 4. stor. Byzantskej ríši. V 13. stor. Syros ovládli Európania, Benátčania a miestni obyvatelia prestúpili na katolícku vieru, uchovali si však grécky jazyk. Katolícku vieru si obyvatelia udržali aj počas tureckej nadvlády. V 19. stor. na ostrove žilo 4000 obyvateľov, ale počas Gréckej vojny za nezávislosť sa tu usadili Gréci z ostrovov Dodekanézu a z Malej Ázie, ktorí sa sem utiahli pred Turkami. Tí založili aj Ermupoli a priniesli sem ortodoxnú cirkev. Koncom 19. stor. tu žilo už 22 000 obyvateľov. Začiatkom 20. stor. sa mnoho obyvateľov z ostrova usadilo v Aténach a Pireu. Syrosčania boli známi ako podnikatelia. Z ostrova Syros pochádzal aj slávny grécky spevák Markos Vamvakaris.
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Syros
