Artézska voda: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d r2.5.2) (robot Pridal: da:Artesisk brønd |
gdshsdfdshds |
||
Riadok 2: | Riadok 2: | ||
'''Artézska voda''' je [[podzemná voda]] s napätou hladinou, ktorej voľná hladina leží vyššie než zemský povrch. Z prameňa voda samovoľne vyviera bez nutnosti čerpania vplyvom pôsobenia [[litostatický tlak|litostatického tlaku]]. Artézska voda vzniká v [[aquifera|priepustnej vrstve]] najčastejšie medzi dvoma [[synklinála|synklinálnymi]] vrstvami, ktoré sú pre vodu nepriepustné (odborne [[izolátor (hydrológia)|izolátory]]), pri ich prerazení pod hladinou podzemnej vody, dochádza k samovoľnému úniku vody pod tlakom. Vyvieranie artézskej vody môže mať za následok natoľko veľký pokles tlaku vody, že dôjde k zániku artézskeho výveru vody. |
'''Artézska voda''' je [[podzemná voda]] s napätou hladinou, ktorej voľná hladina leží vyššie než zemský povrch. Z prameňa voda samovoľne vyviera bez nutnosti čerpania vplyvom pôsobenia [[litostatický tlak|litostatického tlaku]]. Artézska voda vzniká v [[aquifera|priepustnej vrstve]] najčastejšie medzi dvoma [[synklinála|synklinálnymi]] vrstvami, ktoré sú pre vodu nepriepustné (odborne [[izolátor (hydrológia)|izolátory]]), pri ich prerazení pod hladinou podzemnej vody, dochádza k samovoľnému úniku vody pod tlakom. Vyvieranie artézskej vody môže mať za následok natoľko veľký pokles tlaku vody, že dôjde k zániku artézskeho výveru vody. |
||
Názov pochádza z [[Francúzsko|francúzskej]] oblasti [[Artois]], kde v [[12. storočie|12. storočí]] [[Kartuziáni|kartuziánski]] mnísi vybudovali veľké množstvo takýchto studní. Najstaršie záznamy o artézskych studniach pochádzajú zo [[Sýria|Sýrie]] a [[Egypt]]a. |
|||
== Iné projekty == |
|||
{{projekt|commons=Category:Artesian aquifer}} |
|||
== Zdroj == |
|||
{{Preklad|jazyk=cs|článok=Artéská voda|revízia=1541485}} |
|||
Verzia z 09:48, 7. október 2011
Artézska voda je podzemná voda s napätou hladinou, ktorej voľná hladina leží vyššie než zemský povrch. Z prameňa voda samovoľne vyviera bez nutnosti čerpania vplyvom pôsobenia litostatického tlaku. Artézska voda vzniká v priepustnej vrstve najčastejšie medzi dvoma synklinálnymi vrstvami, ktoré sú pre vodu nepriepustné (odborne izolátory), pri ich prerazení pod hladinou podzemnej vody, dochádza k samovoľnému úniku vody pod tlakom. Vyvieranie artézskej vody môže mať za následok natoľko veľký pokles tlaku vody, že dôjde k zániku artézskeho výveru vody.