Artézska voda: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Zorrobot (diskusia | príspevky)
d r2.5.2) (robot Pridal: da:Artesisk brønd
gdshsdfdshds
Riadok 2: Riadok 2:
'''Artézska voda''' je [[podzemná voda]] s napätou hladinou, ktorej voľná hladina leží vyššie než zemský povrch. Z prameňa voda samovoľne vyviera bez nutnosti čerpania vplyvom pôsobenia [[litostatický tlak|litostatického tlaku]]. Artézska voda vzniká v [[aquifera|priepustnej vrstve]] najčastejšie medzi dvoma [[synklinála|synklinálnymi]] vrstvami, ktoré sú pre vodu nepriepustné (odborne [[izolátor (hydrológia)|izolátory]]), pri ich prerazení pod hladinou podzemnej vody, dochádza k samovoľnému úniku vody pod tlakom. Vyvieranie artézskej vody môže mať za následok natoľko veľký pokles tlaku vody, že dôjde k zániku artézskeho výveru vody.
'''Artézska voda''' je [[podzemná voda]] s napätou hladinou, ktorej voľná hladina leží vyššie než zemský povrch. Z prameňa voda samovoľne vyviera bez nutnosti čerpania vplyvom pôsobenia [[litostatický tlak|litostatického tlaku]]. Artézska voda vzniká v [[aquifera|priepustnej vrstve]] najčastejšie medzi dvoma [[synklinála|synklinálnymi]] vrstvami, ktoré sú pre vodu nepriepustné (odborne [[izolátor (hydrológia)|izolátory]]), pri ich prerazení pod hladinou podzemnej vody, dochádza k samovoľnému úniku vody pod tlakom. Vyvieranie artézskej vody môže mať za následok natoľko veľký pokles tlaku vody, že dôjde k zániku artézskeho výveru vody.


Názov pochádza z [[Francúzsko|francúzskej]] oblasti [[Artois]], kde v [[12. storočie|12. storočí]] [[Kartuziáni|kartuziánski]] mnísi vybudovali veľké množstvo takýchto studní. Najstaršie záznamy o artézskych studniach pochádzajú zo [[Sýria|Sýrie]] a [[Egypt]]a.

== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Artesian aquifer}}

== Zdroj ==
{{Preklad|jazyk=cs|článok=Artéská voda|revízia=1541485}}





Verzia z 09:48, 7. október 2011

Artézska voda so studňou

Artézska voda je podzemná voda s napätou hladinou, ktorej voľná hladina leží vyššie než zemský povrch. Z prameňa voda samovoľne vyviera bez nutnosti čerpania vplyvom pôsobenia litostatického tlaku. Artézska voda vzniká v priepustnej vrstve najčastejšie medzi dvoma synklinálnymi vrstvami, ktoré sú pre vodu nepriepustné (odborne izolátory), pri ich prerazení pod hladinou podzemnej vody, dochádza k samovoľnému úniku vody pod tlakom. Vyvieranie artézskej vody môže mať za následok natoľko veľký pokles tlaku vody, že dôjde k zániku artézskeho výveru vody.