Johann Heinrich Lambert: Rozdiel medzi revíziami

	Johann Heinrich Lambert
	; nemecký filozof, fyzik, astronóm a matematik
Narodenie	26. august 1728; Mulhouse (Alsasko)
Úmrtie	25. september 1777; Berlín
Odkazy
Commons	Johann Heinrich Lambert
	Biografický portál

Interaktívne prechádzať históriu

← Predchádzajúca úprava Ďalšia úprava →

Smazaný obsah Přidaný obsah

VizuálneWikitext

V textu

Verzia z 14:29, 8. október 2011

Johann Heinrich Lambert (* 26. august 1728, Mulhouse (Alsasko) – † 25. september 1777, Berlín) bol nemecký filozof, fyzik, astronóm a matematik, kartograf, zástanca deizmu.

Život

Narodil sa v alsaskom mestečku Mülhausen v rodine krajčíra. Bol vedecký samouk. Študoval rôzne vedecké spisy, ktoré boli v tom čase písané hlavne v latinskom a francúzskom jazyku. Školu navštevoval nepravidelne, keďže musel pomáhať otcovi. Pôvodne sa mal stať kňazom, ale rodina bola chudobná, preto sa vyučil sa za krajčíra, tak ako jeho otec a dedo.

Už ako pätnásťročný začal pracovať ako účtovník v železiarňach v Seppois, v roku 1745 sa zamestnal ako sekretár v redakcii novín a o tri roky neskôr sa stal súkromným učiteľom. Popri práci intenzívne pokračoval v ďalšom vzdelávaní.

V roku 1761 dokázal, že Ludolfovo číslo je iracionálne.

Do roku 1763 žil prevažne v Augsburgu, potom sa presťahoval do Berlína, kde ho vymenovali za redaktora Pruského astronomického almanachu. V roku 1765 sa stal členom Kráľovskej akadémie vied v Berlíne.

Udržiaval vedecké kontakty s francúzskym akademikom d'Alembertom, ale aj s nemeckými a holandskými akademikmi.

Počas svojho života zastával viacero významných vysokých funkcií.

Dielo

Napísal dvadsaťjeden vedeckých prác, v ktorých hlavnou témou bola teória svetla.

V roku 1764 vydal dvojzväzkové dielo "Nové organon, alebo myšlienky o skúmaní a popise pravdy a jej odlíšení od omylu a zdania", v ktorom povýšil teóriu poznania a logiku na novú, vyššiu úroveň od čias Aristotela a F. Bacona.

V roku 1766 publikoval dielo Theorie der Parallellinien, v ktorom sa zaoberal štúdiom rovnobežiek, roku 1779 mu v Berlíne vyšla práca Pyrometria, rozprava o teple. Venoval sa aj štúdiu svetla a štúdiu teórie pravdepodobnosti.

Patrí medzi zakladateľov teórie merania svetla. V roku 1772 zverejnil prvý trojrozmerný farebný systém.

Johann Heinrich Lambert zomrel 25. septembra 1777 vo veku štyridsaťdeväť rokov v Berlíne na TBC.

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Johann Heinrich Lambert

Externé odkazy

RNDr. Vladimír Malíšek,PF UP Olomouc - Johann Heinrich Lambert
FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

@@ Riadok 8: / Riadok 8: @@
   |Miesto úmrtia = [[Berlín]]
 |}}
 '''Johann Heinrich Lambert''' (* [[26. august]] [[1728]], [[Mulhouse]] ([[Alsasko]]) – † [[25. september]] [[1777]], [[Berlín]]) bol [[Nemecko|nemecký]] [[filozof]], [[fyzik]], [[astronóm]] a [[matematik]], [[kartograf]], zástanca [[deizmus|deizmu]].
 == Život ==
 Narodil sa v alsaskom mestečku Mülhausen v rodine krajčíra. Bol vedecký samouk. Študoval rôzne vedecké spisy, ktoré boli v tom čase písané hlavne v [[latinčina|latinskom]] a [[francúzština|francúzskom]] jazyku. Školu navštevoval nepravidelne, keďže musel pomáhať otcovi. Pôvodne sa mal stať kňazom, ale rodina bola chudobná, preto sa vyučil sa za krajčíra, tak ako jeho otec a dedo.
@@ Riadok 20: / Riadok 20: @@
 Do roku [[1763]] žil prevažne v Augsburgu, potom sa presťahoval do Berlína, kde ho vymenovali za redaktora Pruského astronomického almanachu. V roku [[1765]] sa stal členom Kráľovskej akadémie vied v Berlíne.
-Udržiaval vedecké kontakty s francúzskym akademikom [[Jean Le Rond d'Alembert|d'Alembertom]], ale aj s nemeckými a holandskými akademikmi.
+Udržiaval vedecké kontakty s francúzskym akademikom [[Jean le Rond d’Alembert|d'Alembertom]], ale aj s nemeckými a holandskými akademikmi.
 Počas svojho života zastával viacero významných vysokých funkcií.
 == Dielo ==
 Napísal dvadsaťjeden vedeckých prác, v ktorých hlavnou témou bola teória svetla.