Alexandr Sergejevič Puškin: Rozdiel medzi revíziami

	Alexandr Sergejevič Puškin
	; spisovateľ, básnik, dramatik
Osobné informácie
Narodenie	6. jún 1799
	Moskva, Ruské impérium
Úmrtie	10. február 1837 (37 rokov)
	Sankt Peterburg, Ruské impérium
Ovplyvnený	Nikolaj Karamzin, George Gordon Byron ;
Ovplyvnil	Fiodor Michajlovič Dostojevskij, Vladimir Nabokov, Henry James ;
Podpis
Odkazy
Projekt; Guttenberg	Alexandr Sergejevič Puškin; (plné texty diel autora)
	Alexandr Sergejevič Puškin; (multimediálne súbory na commons)
	Literárny portál; Biografický portál

Interaktívne prechádzať históriu

← Predchádzajúca úprava Ďalšia úprava →

Smazaný obsah Přidaný obsah

VizuálneWikitext

V textu

Verzia z 08:20, 25. október 2011

Alexandr Sergejevič Puškin (rus. Алекса́ндр Серге́евич Пу́шкин; * 6. jún 1799, Moskva – † 10. február 1837, Petrohrad) bol jedným z najväčších ruských romantických básnikov a prozaikov.

Život a dielo

Po otcovi Sergejovi Ľvovičovi pochádzal zo starého šľachtického rodu, matka Anna Osipovna bola vnučkou černocha Ibrahima Hannibala, krstného syna a obľúbenca cára Petra Veľkého. Už ako dieťa mal rád knihy a zaujímal sa o literatúru. V roku 1811 vstúpil do lýcea v Cárskom sele, prestížneho učilištia pre budúcu ruskú elitu. Tam sa začína rozvíjať jeho básnický talent. V roku 1817 zložil maturitné skúšky a zamestnal sa na ministerstve zahraničných vecí.

V Petrohrade vstupuje do literárneho spolku Arzamas a dostáva sa do víru veľkého sveta, spoznáva liberálne myšlienky prichádzajúce z Francúzska. Schádza sa so spolkom Zelená lampa. Od intímnej lyrickej tvorby prechádza k básňam oslavujúcim slobodu ducha a mysle. V roku 1820 bol z Petrohradu vypovedaný pre svoje satirické básne. Istý čas žil na juhu Ruska a na rodinnom statku pri Pskove. Cestuje po Kryme a Kaukaze. V Kišiňove nadväzuje kontakty s neskoršími dekabristami. Ešte v ten istý rok vyšla jeho lyrická poéma Ruslan a Ľudmila a zároveň dokončuje poému Kaukazský zajatec.

V roku 1823 je po intervenciách priateľov preložený do Odesy pod kuratelu kniežaťa Voroncova. Píše poému Bachčisarajská fontána a Cigáni. Začína písať svoje vrcholné dielo - Eugena Onegina. V roku 1825 dokončil tragédiu Boris Godunov, žartovnú poému Gróf Nulin a ďalej pokračuje v písaní Eugena Onegina.

V decembri 1825 umrie cár Alexander I. a v Petrohrade vypukne povstanie dekabristov, zhodou náhod sa ho však Puškin nemôže zúčastniť. V roku 1826 mu nový cár Mikuláš I. povolil pobyt v Moskve, kde Puškin žil pod dohľadom polície a pracoval ako cárov osobný cenzor. Cár odmieta Puškinovu stať O ľudovej výchove, v ktorej sa Puškin snažil pomôcť svojim uväzneným a vyhnaným priateľom - dekabristom; a taktiež cár nepovolí vydať Borisa Godunova.

Neskôr, v roku 1827, sa púšťa do písania románu o svojom pradedovi - Černoch Petra Veľkého. O dva roky na to vydáva poému Poltava a vydáva sa na svoju druhú cestu po Kaukaze. V apríli 1830 žiada o ruku vtedy osemnásťročnú Natáliu Gončarovovú, ktorá bola považovaná za jednu z najoslnivejších petrohradských krásavíc. Odchádza na jej statok Boldino. Medzitým v Rusku vypukne cholera a Puškin je nútený ostať v Boldine a čakať niekoľko mesiacov. Nastáva povestná „boldinská jeseň“ - obdobie najväčšej Puškinovej kreativity. Okrem 40 lyrických básní sa z Boldina vracia s poviedkami, štyrmi malými tragédiami: Skúpy rytier, Mozart a Salieri, Kamenný hosť a Hostina v čase moru, ale najmä s dokončeným románom vo veršoch - Eugen Onegin.

Vo februári 1831 sa žení s Gončarovovou a definitívne sa sťahuje do Petrohradu. Opäť pracuje ako ministerský úradník a študuje v cárskych archívoch materiály k historickej práci o Petrovi Veľkom. Nasledujúci rok sa stáva otcom - narodila sa mu dcéra Mária, nasleduje dcéra Natália a synovia Alexander a Grigorij. V roku 1833 udelil cár Puškinovi najnižšiu dvorskú hodnosť, aby Puškinova manželka, ktorej sa otvorene dvoril, mala prístup na všetky dvorské plesy. Medzitým Puškin odchádza na Ural zbierať informácie k dejinám Pugačevovej vzbury. Dokončuje novelu Piková dáma a svoju vrcholnú poému Medený jazdec.

Zomiera 10. februára 1837 po zranení, ktoré utŕžil v súboji s Georgesom d'Anthèsom dva dni predtým.

Ukážky

Kto žil a myslel, tomu v duši	Vy ešte môžte v zlatých dňoch
sú ukradnutí ľudia, svet.	a v zlatých nociach šalieť, zmierať,
Kto citlivý bol, toho dusí	vám dosial žičí dobrý boh
vidina dní, čo nejdú späť:	žíznivé oči vábnych dievčat.
ten si viac s krásou nepripíja,	Spievajte, mňa to nemrzí,
ten vie, že uštipla ho zmija	a vychutnajte večer do dna.
spomínania i ľútosti.	Ja vašim slastiam plným ohňa,
- Eugen Onegin (1823-1831)	len usmejem sa cez slzy.
	- Priateľom (1816)

Výberová bibliografia

1820: Ruslan a Ľudmila (Руслан и Людмила); poéma
1822: Kaukazský väzeň (Кавказский пленник); poéma
1824: Bachčisarajská fontána (Бахчисарайский фонтан); poéma
1825: Boris Godunov (Борис Годунов); dráma
1827: Cigáni (Цыганы)
1832: Eugen Onegin (Евгений Онегин); veršovaný román
1833: Piková dáma (Пиковая дама); novela´
1833: Medený jazdec (Медный всадник); poéma
1836: Kapitánová dcéra (Капитанская дочка); novela

Iné projekty

Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Alexandr Sergejevič Puškin
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Alexandr Sergejevič Puškin

Externé odkazy

Projekt Gutenberg

Projekt Gutenberg obsahuje plné texty diel autora:

Alexander Sergejevič Puškin

Pushkin.ru: Всероссийский музей А.С.Пушкина; stránka Puškinovho múzea (po rusky)
Slovanské múzeum A. S. Puškina v Brodzanoch na Slovensku; stránka Puškinovho slovanského múzea v Brozdanoch (po slovensky)

@@ Riadok 34: / Riadok 34: @@
 '''Alexandr Sergejevič Puškin''' ({{V jazyku|rus|Алекса́ндр Серге́евич Пу́шкин}}; * [[6. jún]] [[1799]], [[Moskva]] – † [[10. február]] [[1837]], [[Petrohrad]]) bol jedným z najväčších ruských romantických [[básnik]]ov a [[prozaik]]ov.
+== Život a dielo ==
-náne nič
+Po otcovi Sergejovi Ľvovičovi pochádzal zo starého [[šľachta|šľachtického]] rodu, matka Anna Osipovna bola vnučkou [[černoch]]a Ibrahima Hannibala, krstného syna a obľúbenca [[cár]]a [[Peter Veľký|Petra Veľkého]]. Už ako dieťa mal rád knihy a zaujímal sa o literatúru. V roku [[1811]] vstúpil do lýcea v Cárskom sele, prestížneho učilištia pre budúcu ruskú elitu. Tam sa začína rozvíjať jeho básnický talent. V roku [[1817]] zložil maturitné skúšky a zamestnal sa na [[Ministerstvo|ministerstve]] zahraničných vecí.
+V [[Petrohrad]]e vstupuje do literárneho spolku Arzamas a dostáva sa do víru veľkého sveta, spoznáva [[liberalizmus|liberálne]] myšlienky prichádzajúce z Francúzska. Schádza sa so spolkom Zelená lampa. Od intímnej lyrickej tvorby prechádza k básňam oslavujúcim slobodu ducha a mysle. V roku [[1820]] bol z Petrohradu vypovedaný pre svoje [[satira|satirické]] básne. Istý čas žil na juhu Ruska a na rodinnom statku pri [[Pskov]]e. Cestuje po [[Krym]]e a [[Kaukaz]]e. V [[Kišiňov]]e nadväzuje kontakty s neskoršími [[dekabristi|dekabristami]]. Ešte v ten istý rok vyšla jeho lyrická poéma ''Ruslan a Ľudmila'' a zároveň dokončuje poému ''Kaukazský zajatec''.
+[[Súbor:PushkinCoin.jpg|náhľad|Puškinova podobizeň na [[rubeľ|jednorubľovej]] minci.]]
+V roku [[1823]] je po intervenciách priateľov preložený do [[Odesa|Odesy]] pod kuratelu kniežaťa Voroncova. Píše poému ''Bachčisarajská fontána'' a ''Cigáni''. Začína písať svoje vrcholné dielo - [[Eugen Onegin|''Eugena Onegina'']]. V roku [[1825]] dokončil [[tragédia|tragédiu]] ''Boris Godunov'', žartovnú poému ''Gróf Nulin'' a ďalej pokračuje v písaní ''Eugena Onegina''.
+V decembri 1825 umrie [[cár]] [[Alexander I.]] a v Petrohrade vypukne povstanie dekabristov, zhodou náhod sa ho však Puškin nemôže zúčastniť. V roku [[1826]] mu nový cár [[Mikuláš I. (Rusko)|Mikuláš I.]] povolil pobyt v [[Moskva|Moskve]], kde Puškin žil pod dohľadom [[Polícia|polície]] a pracoval ako cárov osobný [[cenzúra|cenzor]]. Cár odmieta Puškinovu stať ''O ľudovej výchove'', v ktorej sa Puškin snažil pomôcť svojim uväzneným a vyhnaným priateľom - dekabristom; a taktiež cár nepovolí vydať ''Borisa Godunova''.
+Neskôr, v roku [[1827]], sa púšťa do písania [[román]]u o svojom pradedovi - ''Černoch Petra Veľkého''. O dva roky na to vydáva poému ''Poltava'' a vydáva sa na svoju druhú cestu po Kaukaze. V apríli [[1830]] žiada o ruku vtedy osemnásťročnú [[Natália Gončarovová|Natáliu Gončarovovú]], ktorá bola považovaná za jednu z najoslnivejších petrohradských krásavíc. Odchádza na jej statok [[Boldino]]. Medzitým v Rusku vypukne [[cholera]] a Puškin je nútený ostať v Boldine a čakať niekoľko mesiacov. Nastáva povestná „boldinská jeseň“ - obdobie najväčšej Puškinovej kreativity. Okrem 40 lyrických básní sa z Boldina vracia s poviedkami, štyrmi malými tragédiami: ''Skúpy rytier'', ''Mozart a Salieri'', ''Kamenný hosť'' a ''Hostina v čase moru'', ale najmä s dokončeným románom vo veršoch - ''Eugen Onegin''.
+Vo februári [[1831]] sa žení s Gončarovovou a definitívne sa sťahuje do Petrohradu. Opäť pracuje ako ministerský [[úradník]] a študuje v cárskych [[archív]]och materiály k [[História|historickej]] práci o Petrovi Veľkom. Nasledujúci rok sa stáva otcom - narodila sa mu dcéra [[Mária]], nasleduje dcéra [[Natália]] a synovia [[Alexander]] a Grigorij. V roku [[1833]] udelil cár Puškinovi najnižšiu dvorskú [[hodnosť]], aby Puškinova manželka, ktorej sa otvorene dvoril, mala prístup na všetky dvorské plesy. Medzitým Puškin odchádza na [[Ural]] zbierať informácie k dejinám [[Jemelian Pugačev|Pugačevovej]] vzbury. Dokončuje novelu ''Piková dáma'' a svoju vrcholnú poému ''Medený jazdec''.
+Zomiera [[10. február]]a [[1837]] po zranení, ktoré utŕžil v súboji s [[Georges-Charles de Heeckeren d'Anthès|Georgesom d'Anthèsom]] dva dni predtým.
+== Ukážky ==
+ {| cellnspacing="5em"
+ | width="350px" | ''Kto žil a myslel, tomu v duši''
+ | width="250px" | ''Vy ešte môžte v zlatých dňoch''
+ |-
+ || ''sú ukradnutí ľudia, svet.''
+ || ''a v zlatých nociach šalieť, zmierať,''
+ |-
+ || ''Kto citlivý bol, toho dusí''
+ || ''vám dosial žičí dobrý boh''
+ |-
+ || ''vidina dní, čo nejdú späť:''
+ || ''žíznivé oči vábnych dievčat.''
+ |-
+ || ''ten si viac s krásou nepripíja, ''
+ || ''Spievajte, mňa to nemrzí,''
+ |-
+ || ''ten vie, že uštipla ho zmija''
+ || ''a vychutnajte večer do dna.''
+ |-
+ || ''spomínania i ľútosti.''
+ || ''Ja vašim slastiam plným ohňa,''
+ |-
+ || - '''Eugen Onegin''' ([[1823]]-[[1831]])
+ || ''len usmejem sa cez slzy.''
+ |-
+ ||
+ || - '''Priateľom''' ([[1816]])
+ |}
+== Výberová bibliografia ==
+* [[1820]]: ''[[Ruslan a Ľudmila]]'' (Руслан и Людмила); poéma
+* [[1822]]: ''Kaukazský väzeň'' (Кавказский пленник); poéma
+* [[1824]]: ''Bachčisarajská fontána'' (Бахчисарайский фонтан); poéma
+* [[1825]]: ''[[Boris Godunov (dráma)|Boris Godunov]]'' (Борис Годунов); dráma
+* [[1827]]: ''Cigáni'' (Цыганы)
+* [[1832]]: ''[[Eugen Onegin]]'' (Евгений Онегин); veršovaný román
+* [[1833]]: ''[[Piková dáma]]'' (Пиковая дама); novela´
+* [[1833]]: ''Medený jazdec'' (Медный всадник); poéma
+* [[1836]]: ''[[Kapitánová dcéra]]'' (Капитанская дочка); novela
 == Iné projekty ==