Zora Jesenská: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
added photo
Vegbot (diskusia | príspevky)
d typo gram
Riadok 10: Riadok 10:
[[Súbor:Martin 9927.jpg|thumb|220px|Hrob na [[Národný cintorín|Národnom cintoríne]] v Martine]]
[[Súbor:Martin 9927.jpg|thumb|220px|Hrob na [[Národný cintorín|Národnom cintoríne]] v Martine]]


'''Zora Jesenská''' (* [[3. máj]] [[1909]] [[Martin (mesto)|Martin]] - † [[21. december]] [[1972]] [[Bratislava]], bola [[Slovensko|slovenská]] [[spisovateľ]]ka, [[prekladateľ]]ka, [[redaktor]]ka, literárna [[kritik|kritička]] a činovníčka [[Živena|Živeny]], neter [[Janko Jesenský|Janka Jesenského]].
'''Zora Jesenská''' (* [[3. máj]] [[1909]], [[Martin (mesto)|Martin]] – † [[21. december]] [[1972]], [[Bratislava]]) bola [[Slovensko|slovenská]] [[spisovateľ]]ka, [[prekladateľ]]ka, [[redaktor]]ka, literárna [[kritik|kritička]] a činovníčka [[Živena (spolok)|Živeny]], neter [[Janko Jesenský|Janka Jesenského]].


== Životopis ==
== Životopis ==


Pochádzala z národne uvedomelej rodiny. Vzdelanie získavala v [[Martin (mesto)|Martine]], neskôr na Hudobnej a dramatickej akadémii v [[Bratislava|Bratislave]]. Od roku [[1935]] pracovala v [[Martin (mesto)|Martine]] ako učiteľka klavíra, súčasne pracovala v ženskom spolku Živena, bola tiež redaktorkou časopisu Živena a pracovníčka [[Matica slovenská|Matice slovenskej]]. V rokoch [[1949]] - [[1950]] viedla semináre v [[Bratislava|Bratislave]], v rokoch [[1952]] - [[1956]] bola redaktorkou, neskôr sa venoval profesionálne prekladaniu. Publikovala pod pseudonymom Neznáma čitateľka a E. Letričková. (Lexikón slovenských žien, s. 111) Aktívne sa zúčastňovala na medzinárodných spisovateľských a novinárskych podujatiach. V roku [[1968]] sa výrazne angažovala, čo spôsobilo, že bola medzi prvými prenasledovanými intelektuálmi a intelektuálkami. Zomrela v [[Bratislava|Bratislave]], no pochovaná je na Národnom cintoríne v [[Martin (mesto)|Martine]]. Jej manžel bol [[Ján Rozner]]
Pochádzala z národne uvedomelej rodiny. Vzdelanie získavala v [[Martin (mesto)|Martine]], neskôr na Hudobnej a dramatickej akadémii v [[Bratislava|Bratislave]]. Od roku [[1935]] pracovala v [[Martin (mesto)|Martine]] ako učiteľka klavíra, súčasne pracovala v ženskom spolku Živena, bola tiež redaktorkou časopisu Živena a pracovníčka [[Matica slovenská|Matice slovenskej]]. V rokoch [[1949]] – [[1950]] viedla semináre v [[Bratislava|Bratislave]], v rokoch [[1952]] – [[1956]] bola redaktorkou, neskôr sa venoval profesionálne prekladaniu. Publikovala pod pseudonymom Neznáma čitateľka a E. Letričková. (Lexikón slovenských žien, s. 111) Aktívne sa zúčastňovala na medzinárodných spisovateľských a novinárskych podujatiach. V roku [[1968]] sa výrazne angažovala, čo spôsobilo, že bola medzi prvými prenasledovanými intelektuálmi a intelektuálkami. Zomrela v [[Bratislava|Bratislave]], no pochovaná je na Národnom cintoríne v [[Martin (mesto)|Martine]]. Jej manžel bol [[Ján Rozner]]


== Tvorba ==
== Tvorba ==
Riadok 21: Riadok 21:


== Dielo ==
== Dielo ==
*[[1963]] - ''Vyznania a šarvátky'', knižné vydanie jej článkov a úvah
*[[1963]] – ''Vyznania a šarvátky'', knižné vydanie jej článkov a úvah


{{DEFAULTSORT:Jesenská, Zora}}
{{DEFAULTSORT:Jesenská, Zora}}

Verzia z 11:58, 26. október 2011

Zora Jesenská
slovenská spisovateľka, redaktorka, literárna kritička a prekladateľka
Narodenie3. máj 1909
Martin, Slovensko
Úmrtie21. december 1972
Bratislava, Slovensko
Hrob na Národnom cintoríne v Martine

Zora Jesenská (* 3. máj 1909, Martin – † 21. december 1972, Bratislava) bola slovenská spisovateľka, prekladateľka, redaktorka, literárna kritička a činovníčka Živeny, neter Janka Jesenského.

Životopis

Pochádzala z národne uvedomelej rodiny. Vzdelanie získavala v Martine, neskôr na Hudobnej a dramatickej akadémii v Bratislave. Od roku 1935 pracovala v Martine ako učiteľka klavíra, súčasne pracovala v ženskom spolku Živena, bola tiež redaktorkou časopisu Živena a pracovníčka Matice slovenskej. V rokoch 1949 – 1950 viedla semináre v Bratislave, v rokoch 1952 – 1956 bola redaktorkou, neskôr sa venoval profesionálne prekladaniu. Publikovala pod pseudonymom Neznáma čitateľka a E. Letričková. (Lexikón slovenských žien, s. 111) Aktívne sa zúčastňovala na medzinárodných spisovateľských a novinárskych podujatiach. V roku 1968 sa výrazne angažovala, čo spôsobilo, že bola medzi prvými prenasledovanými intelektuálmi a intelektuálkami. Zomrela v Bratislave, no pochovaná je na Národnom cintoríne v Martine. Jej manžel bol Ján Rozner

Tvorba

Zaoberala sa predovšetkým teóriou a kritikou prekladu. Vynikla v umeleckom preklade ruskej (Anton Pavlovič Čechov, Michail Šolochov, Fiodor Michajlovič Dostojevskij), francúzskej, anglickej (William Shakespeare), bulharskej a nemeckej literatúry. Za svoje preklady zo slovanských jazykov získala Cenu Janka Jesenského a neskôr národnú cenu za preklad diel Vojna a mier a Tichý Don. (Lexikón slovenských žien, s. 111).

Dielo

  • 1963 – Vyznania a šarvátky, knižné vydanie jej článkov a úvah