Augustín Doležal: Rozdiel medzi revíziami
d presun z Osudu |
d typo gram |
||
Riadok 13: | Riadok 13: | ||
== Rodina == |
== Rodina == |
||
* otec: Ján Doležal |
* otec: Ján Doležal |
||
* matka: Alžbeta rod. Mandelíková |
* matka: Alžbeta rod. Mandelíková |
||
== Životopis == |
== Životopis == |
||
Riadok 23: | Riadok 23: | ||
== Dielo == |
== Dielo == |
||
*[[1781]] |
*[[1781]] – ''Veselost rolí boží hybské pod rakouským skřivánkem'', oslavná báseň pri príležitosti vydania [[Tolerančný patent|Tolerančného patentu]] |
||
*[[1791]] |
*[[1791]] – ''Pamětná celému světu tragoedia'', veršovaná náboženská rozprava o Adamovi a Eve a ich synovi; vo svojej dobe bolo najväčšou tlačou vydanou veršovanou skladbou |
||
== Literatúra == |
== Literatúra == |
Verzia z 12:44, 26. október 2011
Augustín Doležal | |
slovenský básnik, evanjelický kňaz a pedagóg | |
Narodenie | 27. marec 1737 Skalica, Slovensko |
---|---|
Úmrtie | 21. marec 1802 Sučany, Slovensko |
Augustín Doležal (* 27. marec 1737, Skalica – † 21. marec 1802, Sučany) bol slovenský básnik, evanjelický kňaz a učiteľ.
Rodina
- otec: Ján Doležal
- matka: Alžbeta rod. Mandelíková
Životopis
Narodil sa v meštiansko-remeselníckej rodine a vzdelanie získaval v Necpaloch, Kremnici, Banskej Bystrici, Modre, Bratislave a niekoľko rokov študoval tiež na nemeckej univerzite v Altdorfe (od roku 1760). V roku 1762 pôsobil ako rektor v Necpaloch, v roku 1767 bol evanjelickým kazateľom v Hybiach a v roku 1783 v Sučanoch.
Tvorba
Literárne začal pôsobiť v Altdorfe, pod vplyvom osvietenských racionalistických prúdoch. Venoval sa písaniu príležitostných latinských básní, rozlúčkových veršov a slávnostných rečí, ale taktiež publikoval články v časopise Staré noviny literního umění. Jeho diela majú často náboženský charakter a venuje sa v nich pálčivým témam súvekej teológie (dobro a zlo vo svete, viera a nevera, božia láskavosť a trest za hriech, nerovnosť muža a ženy a iné). Jeho tvorba mala dať ľuďom niečo náročnejšie na uvažovanie, než len náboženské piesne a modlitby. Svojim dielom však najmä vyzdvihol osobnú slobodu i tvorivé úsilie o zlepšovanie podmienok ľudského života a tiež vyzdvihol mnohé problémy osvietenského človeka.
Dielo
- 1781 – Veselost rolí boží hybské pod rakouským skřivánkem, oslavná báseň pri príležitosti vydania Tolerančného patentu
- 1791 – Pamětná celému světu tragoedia, veršovaná náboženská rozprava o Adamovi a Eve a ich synovi; vo svojej dobe bolo najväčšou tlačou vydanou veršovanou skladbou
Literatúra
Externé odkazy
- Regionálne osobnosti VKMK – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.