Augustín Doležal: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
d presun z Osudu
Vegbot (diskusia | príspevky)
d typo gram
Riadok 13: Riadok 13:
== Rodina ==
== Rodina ==
* otec: Ján Doležal
* otec: Ján Doležal
* matka: Alžbeta rod. Mandelíková
* matka: Alžbeta rod. Mandelíková


== Životopis ==
== Životopis ==
Riadok 23: Riadok 23:


== Dielo ==
== Dielo ==
*[[1781]] - ''Veselost rolí boží hybské pod rakouským skřivánkem'', oslavná báseň pri príležitosti vydania [[Tolerančný patent|Tolerančného patentu]]
*[[1781]] – ''Veselost rolí boží hybské pod rakouským skřivánkem'', oslavná báseň pri príležitosti vydania [[Tolerančný patent|Tolerančného patentu]]
*[[1791]] - ''Pamětná celému světu tragoedia'', veršovaná náboženská rozprava o Adamovi a Eve a ich synovi; vo svojej dobe bolo najväčšou tlačou vydanou veršovanou skladbou
*[[1791]] – ''Pamětná celému světu tragoedia'', veršovaná náboženská rozprava o Adamovi a Eve a ich synovi; vo svojej dobe bolo najväčšou tlačou vydanou veršovanou skladbou


== Literatúra ==
== Literatúra ==

Verzia z 12:44, 26. október 2011

Augustín Doležal
slovenský básnik, evanjelický kňaz a pedagóg
Narodenie27. marec 1737
Skalica, Slovensko
Úmrtie21. marec 1802
Sučany, Slovensko

Augustín Doležal (* 27. marec 1737, Skalica  – † 21. marec 1802, Sučany) bol slovenský básnik, evanjelický kňaz a učiteľ.

Rodina

  • otec: Ján Doležal
  • matka: Alžbeta rod. Mandelíková

Životopis

Narodil sa v meštiansko-remeselníckej rodine a vzdelanie získaval v Necpaloch, Kremnici, Banskej Bystrici, Modre, Bratislave a niekoľko rokov študoval tiež na nemeckej univerzite v Altdorfe (od roku 1760). V roku 1762 pôsobil ako rektor v Necpaloch, v roku 1767 bol evanjelickým kazateľom v Hybiach a v roku 1783 v Sučanoch.

Tvorba

Literárne začal pôsobiť v Altdorfe, pod vplyvom osvietenských racionalistických prúdoch. Venoval sa písaniu príležitostných latinských básní, rozlúčkových veršov a slávnostných rečí, ale taktiež publikoval články v časopise Staré noviny literního umění. Jeho diela majú často náboženský charakter a venuje sa v nich pálčivým témam súvekej teológie (dobro a zlo vo svete, viera a nevera, božia láskavosť a trest za hriech, nerovnosť muža a ženy a iné). Jeho tvorba mala dať ľuďom niečo náročnejšie na uvažovanie, než len náboženské piesne a modlitby. Svojim dielom však najmä vyzdvihol osobnú slobodu i tvorivé úsilie o zlepšovanie podmienok ľudského života a tiež vyzdvihol mnohé problémy osvietenského človeka.

Dielo

  • 1781 – Veselost rolí boží hybské pod rakouským skřivánkem, oslavná báseň pri príležitosti vydania Tolerančného patentu
  • 1791 – Pamětná celému světu tragoedia, veršovaná náboženská rozprava o Adamovi a Eve a ich synovi; vo svojej dobe bolo najväčšou tlačou vydanou veršovanou skladbou

Literatúra

Externé odkazy