Severný ľadový oceán: Rozdiel medzi revíziami
preklepy Značka: Možný vandalizmus |
d Verzia používateľa 91.127.109.156 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od JhsBot |
||
| Riadok 17: | Riadok 17: | ||
Teplota a soľnatosť vody sa mení podľa sezóny spolu s topením ľadu alebo mrznutím vody. |
Teplota a soľnatosť vody sa mení podľa sezóny spolu s topením ľadu alebo mrznutím vody. |
||
[[Ľad]] pokrýva väčšinu plochy oceánu po celý rok (v zime až |
[[Ľad]] pokrýva väčšinu plochy oceánu po celý rok (v zime až 90 % plochy). |
||
Maximum zaľadnenia býva dosahované v mesiacoch v mesiacoch február a marec, minimum v septembri<ref>[http://www.ijis.iarc.uaf.edu/en/home/seaice_extent.htm Data of Sea Ice Extent] IARC-JAXA Information System (IJIS)</ref>. |
Maximum zaľadnenia býva dosahované v mesiacoch v mesiacoch február a marec, minimum v septembri<ref>[http://www.ijis.iarc.uaf.edu/en/home/seaice_extent.htm Data of Sea Ice Extent] IARC-JAXA Information System (IJIS)</ref>. |
||
[[Arktída]] je hlavný zdroj studeného [[vzduch]]u, ktorý sa nevyhnutne pohybuje smerom k [[rovník]]u. V stredných zemepisných šírkach sa stretáva s teplým vzduchom, pričom spôsobuje dažde a sneženie. |
[[Arktída]] je hlavný zdroj studeného [[vzduch]]u, ktorý sa nevyhnutne pohybuje smerom k [[rovník]]u. V stredných zemepisných šírkach sa stretáva s teplým vzduchom, pričom spôsobuje dažde a sneženie. |
||
Verzia z 15:48, 8. november 2011
| Päť oceánov Zeme |
| Tichý oceán |
| Atlantický oceán |
| Severný ľadový oceán |
| Indický oceán |
| Južný oceán |
Severný ľadový oceán, ktorého väčšina sa nachádza za severným polárnym kruhom, je najmenším aj najplytším z piatich oceánov Zeme.
Severný ľadový oceán má viac-menej okrúhly tvar s rozlohou približne 14 090 000 km² (o niečo menšou ako 1,5 násobok veľkosti USA). Dĺžka pobrežia je 45 389 km. Oceán je skoro úplne obklopený pevninou - pobrežím Eurázie, Severnej Ameriky, Grónska a početnými ostrovmi.
Severný ľadový oceán zahŕňa aj Baffinovo more, Barentsovo more, Beaufortovo more, Čukotské more, Východosibírske more, Grónske more, Hudsonov záliv, Hudsonov prieliv, Karské more, More Laptevovcov, Biele more a ďalšie priľahlé vodné plochy.
Je prepojený s Tichým oceánom Beringovou úžinou a s Atlantickým oceánom cez Grónske more.
Lomonosovov stredooceánsky chrbát rozdeľuje oceán na dve panvy: Eurázijskú (alebo Nensenovu) s hĺbkou medzi 4 000 až 4 500 m a Severoamerickú, ktorá má hĺbku okolo 4 000 m. Priemerná hĺbka oceánu je 1 038 m, čiastočne pre veľkú rozlohu pevninového šelfu na eurázijskej strane (siaha približne do 1/3 oceánu).
Najväčší prílev vody pochádza z Atlantického oceánu cestou Nórskeho prúdu, ktorý prúdi okolo eurázijského kontinentu. Voda taktiež prúdi z Tichého oceánu Beringovou úžinou. Východogrónskym prúdom naopak najviac vody z oceánu odteká.
Teplota a soľnatosť vody sa mení podľa sezóny spolu s topením ľadu alebo mrznutím vody. Ľad pokrýva väčšinu plochy oceánu po celý rok (v zime až 90 % plochy). Maximum zaľadnenia býva dosahované v mesiacoch v mesiacoch február a marec, minimum v septembri[1]. Arktída je hlavný zdroj studeného vzduchu, ktorý sa nevyhnutne pohybuje smerom k rovníku. V stredných zemepisných šírkach sa stretáva s teplým vzduchom, pričom spôsobuje dažde a sneženie.
Prírodné bohatstvo
Náleziská ropy a plynu, ryby, cicavce (tulene, veľryby, sezónne polárne medvede).
Dôležité prístavy a mestá
- Nórsko: Hammerfest, Kirkenes
- Rusko: Archangeľsk, Murmansk, Pevek, Tiksi, Dikson, Dudinka
- Spojené štáty americké: Prudhoe Bay, Barrow
- Kanada: Churchill, Manitoba, Inuvik
Doprava
- Severná morská cesta: Archangeľsk - Vladivostok (dĺžka 10 500 km). V najfrekventovanejšej západnej časti až k ústiu Jeniseja zabezpečujú ľadoborce celoročnú prevádzku.
Významní polárni bádatelia
Referencie
- ↑ Data of Sea Ice Extent IARC-JAXA Information System (IJIS)
Pozri aj
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Severný ľadový oceán
Regióny sveta | |
|---|---|
Pozri tiež svetadiely sveta a kontinenty |
