Mária Anna Bavorská (1551 – 1608): Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah

V textu

Verzia z 06:23, 30. november 2011

Mária Anna Bavorská (* 23. marec 1551, Mníchov – 29. apríl 1608, Graz) bola bavorská princezná a štajerská vojvodkyňa, manželka arcivojvodu Karola II. Štajerského.

Životopis

Narodila sa ako najstaršia dcéra bavorského vojvodu Albrechta V. a Anny Habsburskej, dcéry cisára Ferdinanda I. Matka ju vychovávala veľmi prísne a často telesne trestala. Výchova bola nábožensky založená a vedená v prísne katolíckom duchu. Okrem základného vzdelania bola vyučovaná latinčine a hudbe. Hrala na organ a mala rada duchovnú hudbu.

Mala sa vydať za sedmohradského vojvodu Jána Žigmunda Zápoľskeho, z tohto sobášneho projektu však zišlo. Nakoniec sa v roku 1571 ako dvadsaťročná vydala za svojho o jedenásť rokov staršieho strýka Karola II. Štajerského, ktorý vládol v tzv. Vnútornom Rakúsku. Karol bol mladší brat Máriinej matky Anny. Veľkolepé a mimoriadne svadobné slávnosti pripomínalo ešte v roku 1854 jazdecké defilé českej šľachty usporiadané v Prahe pri príležitosti sobáša cisára Františka Jozefa I. s Alžbetou Bavorskou.

Z manželstva, ktoré trvalo do Karolovej smrti v roku 1590, vzišlo 15 detí.

Politický a kultúrny vplyv

Ako presvedčená katolíčka podnecovala svojho muža ku krokom proti protestantskej šľachte v Štajersku. Starostlivo dbala na výchovu svojich detí pri ktorých uplatňovala podobné metódy ako jej matka. Dohliadala na to, aby boli deti vedené ku katolíctvu a ich vzdelanie zverovala jezuitom. Jej syn, neskorší cisár Ferdinand II. zostal pod jej vplyvom i v dospelosti. Dochovala sa ich korešpondencia, kde sa syn ako štajerský vojvoda so svojou matkou radil o všetkých svojich politických krokoch, najmä pri uplatňovaní rekatolizácie v Štajersku.

Mala záľubu v okázalej nádhere a rada sa zúčastňovala náboženských procesií a púti. Venovala sa charitatívnej činnosti. Do služieb katolíckej viery dávala i výtvarné umenie a hudbu.

Zomrela v Grazi v roku 1608. Pochovaná bola najskôr v kláštore klarisiek a neskôr v mauzóleu v Grazi, ktoré dal postaviť jej syn Ferdinand II.

Deti

Počas veľmi harmonického manželstva sa narodilo 15 detí, z ktorých sa iba dve nedožili dospelosti:

Ferdinand (*/† 1572)
Anna (* 16. august 1573 – † 10. február 1598) ∞ Žigmund III. (* 1566, † 1632), poľský kráľ, 5 detí
Mária Kristína (* 10. november 1574 – † 6. apríl 1621) ∞ Žigmund Báthory
Katarína Renáta (* 4. január 1576 – † 29. jún 1595)
Alžbeta (* 1577 † 1586)
Ferdinand, neskorší cisár Ferdinand II. (9. júl 1578 – † 15. február 1637) ∞
- 1600 Mária Anna Bavorská (* 1574 – † 1616)
- 1622 Eleonóra Gonzaga (* 1598 – † 1655)
Karol (* 1579 † 1580)
Gregoria Maximiliána (* 22. jún 1581 – † 20. september 1597)
Eleonóra (* 25. september 1582 – † 28. január 1620)
Maximilián Arnošt (* 17. november 1583 – † 18. február 1616)
Margaréta (* 25. december 1584 – † 3. október 1611) ∞ Filip III. (* 1578 † 1621), španielsky kráľ, 8 detí
Leopold (* 9. október 1586 – † 13. september 1632) ∞ Klaudia Medicejská (* 1604 – † 1648)
Konstancia (* 24. december 1588 – † 10. júl 1631) ∞ Žigmund III. (* 1566 – † 1632), poľský kráľ, 7 detí
Mária Magdaléna (* 7. október 1589 – † 1. november 1631) ∞ Cosimo II. Toskánsky Medicejský († 1621), 7 detí
Karol (* 7. august 1590 – † 28. december 1684), veľmajster Rádu nemeckých rytierov

Literatúra

Hans und Marga Rall: Die Wittelsbacher – von Otto I. bis Elisabeth I., ISBN 3-85001-485-1.

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Mária Anna Bavorská (1551 – 1608)

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Marie Anna Bavorská (1551-1608) na českej Wikipédii.

@@ Riadok 3: / Riadok 3: @@
 == Životopis ==
-Narodila sa ako najstaršia dcéra bavorského vojvodu [[Albrecht V. (Bavorsko)|Albrechta V.]] a [[Anna Habsburská (1528 – 1590)|Anny Habsburskej]], dcéry cisára [[Ferdinand I. (Svätá rímska ríša)|Ferdinanda I.]] Matka ju vychovávala veľmi prísne a často telesne trestala. Výchova bola nábožensky založená a vedená v prísne [[Katolíctvo|katolíckom]] duchu. Okrem základného vzdelania bola vyučovaná [[Latinčina|latinčine]] a [[Hudba|hudbe]]. Hrela na [[organ]] a mala rada duchovnú hudbu.
+Narodila sa ako najstaršia dcéra bavorského vojvodu [[Albrecht V. (Bavorsko)|Albrechta V.]] a [[Anna Habsburská (1528 – 1590)|Anny Habsburskej]], dcéry cisára [[Ferdinand I. (Svätá rímska ríša)|Ferdinanda I.]] Matka ju vychovávala veľmi prísne a často telesne trestala. Výchova bola nábožensky založená a vedená v prísne [[Katolíctvo|katolíckom]] duchu. Okrem základného vzdelania bola vyučovaná [[Latinčina|latinčine]] a [[Hudba|hudbe]]. Hrala na [[organ]] a mala rada duchovnú hudbu.
-Mala sa vydať za [[Sedmohradsko|sedmohradského]] vojvodu [[Ján II. Žigmund Zápoľský|Jána Žigmunda Zápoľskeho]], z tohto sobášného projektu však zišlo. Nakoniec sa v roku [[1571]] ako dvadsaťročná vydala za svojho o jedenásť rokov staršieho strýka Karola II. Štajerského, ktorý vládol v tzv. [[Vnútorné Rakúsko|Vnútornom Rakúsku]]. Karol bol mladší bratr Máriinej matky Anny. Veľkolepé a mimoriadne svadobné slavnosti pripomínalo ešte v roku [[1854]] jazdecké defilé českej šľachty usporiadané v [[Praha|Prahe]] pri príležitosti sobáša cisára [[František Jozef I.|Františka Jozefa I.]] s [[Alžbeta Bavorská (Sissi)|Alžbetou Bavorskou]].
+Mala sa vydať za [[Sedmohradsko|sedmohradského]] vojvodu [[Ján II. Žigmund Zápoľský|Jána Žigmunda Zápoľskeho]], z tohto sobášneho projektu však zišlo. Nakoniec sa v roku [[1571]] ako dvadsaťročná vydala za svojho o jedenásť rokov staršieho strýka Karola II. Štajerského, ktorý vládol v tzv. [[Vnútorné Rakúsko|Vnútornom Rakúsku]]. Karol bol mladší brat Máriinej matky Anny. Veľkolepé a mimoriadne svadobné slávnosti pripomínalo ešte v roku [[1854]] jazdecké defilé českej šľachty usporiadané v [[Praha|Prahe]] pri príležitosti sobáša cisára [[František Jozef I.|Františka Jozefa I.]] s [[Alžbeta Bavorská (Sissi)|Alžbetou Bavorskou]].
-Z manželstva, ktoré trvalo do Karlovej smrti v roku [[1590]], vzišlo 15 detí.
+Z manželstva, ktoré trvalo do Karolovej smrti v roku [[1590]], vzišlo 15 detí.
 == Politický a kultúrny vplyv ==
-Ako presvedčená katolíčka podnecovala svojho muža ku krokom proti protestanskej šľachte v Štajersku. Starostlivo dbala na výchovu svojich detí pri ktorých uplatňovala podobné metody ako jej matka. Dohliadala na to, aby boli deti vedené ku katolíctvu a ich vzdelanie zverovala [[Spoločnosť Ježišova|jezuitom]]. Jej syn, neskorší cisár [[Ferdinand II. (Svätá rímska ríša)|Ferdinand II.]] zostal pod jej vplyvom i v dospelosti. Dochovala sa ich korešpondencia, kde sa syn ako štýrsky vojvoda so svojou matkou radil o všetkých svojich politických krokoch, najmä pri uplatňovaní rekatolizácie v Štajersku.
+Ako presvedčená katolíčka podnecovala svojho muža ku krokom proti protestantskej šľachte v Štajersku. Starostlivo dbala na výchovu svojich detí pri ktorých uplatňovala podobné metódy ako jej matka. Dohliadala na to, aby boli deti vedené ku katolíctvu a ich vzdelanie zverovala [[Spoločnosť Ježišova|jezuitom]]. Jej syn, neskorší cisár [[Ferdinand II. (Svätá rímska ríša)|Ferdinand II.]] zostal pod jej vplyvom i v dospelosti. Dochovala sa ich korešpondencia, kde sa syn ako štajerský vojvoda so svojou matkou radil o všetkých svojich politických krokoch, najmä pri uplatňovaní rekatolizácie v Štajersku.
 Mala záľubu v okázalej nádhere a rada sa zúčastňovala náboženských procesií a púti. Venovala sa [[charita]]tívnej činnosti. Do služieb katolíckej viery dávala i výtvarné umenie a hudbu.
-Zomrela v Grazi v roku 1608. Pochovaná bola najskôr v kláštore klarisiek a neskôr v mauzoleu v Grazi, ktoré dal postaviť jej syn Ferdinand II.
+Zomrela v [[Graz]]i v roku 1608. Pochovaná bola najskôr v kláštore klarisiek a neskôr v mauzóleu v Grazi, ktoré dal postaviť jej syn Ferdinand II.
 == Deti ==