Intuícia: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Vegetator (diskusia | príspevky)
Bez shrnutí editace
Kki (diskusia | príspevky)
pravopis, gramatika, štylistika
Riadok 6: Riadok 6:
[[Kategória:Psychológia]]
[[Kategória:Psychológia]]
[[Kategória:Poznávanie]]
[[Kategória:Poznávanie]]

'''Intuícia''' je momentálny stav pochopenia, vedenia, alebo uvedomenia si konkrétnej veci, pričom tomuto stavu nepredchádzala žiadna percepcia ani uvažovanie. <sup>[1]</sup> Intuitívna vedomosť je rozpoznateľná ako pocit poznania niečoho, bez uvedomenia si príčiny, alebo spôsobu akým sme k tejto vedomosti dospeli. Informácie ktoré sa nám vybavujú intuitívne, sú všeobecne charakterizované ako objavujúce sa za stavu nízkeho vedomia a prejavujú sa ako určité pocity „tušenia“ („gut feelings“) alebo ako prežívanie „dobrých pocitov“. <sup>[2]</sup> Intuitívne procesy sú podvedomé, zároveň úzko spojené s emóciami, sú rýchle a automaticky ovládané <sup>[3]</sup>. Intuitívne usudzovanie je považované za asociatívne, heuristické, samozrejmé (nie je potrebné vynakladať naň žiadnu námahu) a niektorí autori tvrdia, že je aj bezchybné. Momenty, kedy sa ľudia rozhodujú intuitívne, sú práve preto spájané s myšlienkami ktoré prichádzajúcimi do mysle náhle, bez námahy a jedinci si nie sú vedomí ich pôvodu a ani procesu, ktorý ich vyprodukoval. <sup>[4]</sup> Niektorí autori považujú intuitívne myslenie za porovnateľné s analytickým myslením a to hlavne čo sa týka jeho spoľahlivosti. Preto práve v prípadoch, kedy nemáme dostatok času na vykonanie analýzy danej situácie, intuitívne myslenie môže byť výhodným riešením problému <sup>[3]</sup>.
Intuícia je schopnosť interpretovať našu skúsenosť bez vedomej reflexie a zároveň ju premietnuť do činnosti, a to všetko aj napriek tomu, že si nie sme vedomí príčiny takejto akcie. Intuícia sa nezaraďuje medzi behaviorálne procesy, ktoré závisia na autonómnych funkciách ako napríklad dýchanie, plávanie alebo chodenie.<sup>[5]</sup> Naše intuitívne myslenie dokáže vykonávať aj úlohy, ktoré prináležia metakognícii ako napríklad interpretácia, evaluácia alebo stanovenie cieľov, či iné funkcie spojené s regulatívnymi a exekutívnymi procesmi <sup>[5]</sup>.
Schopnosť intuitívneho myslenia môže byť výhodou pri adaptácii na nové podmienky, pri osobnostnom raste a takisto podporuje proces učenia a naše výkony. Rozhodnutia na základe intuície môžu byť ovplyvnené alebo dokonca pozmenené menej spoľahlivými kontextovými faktormi, ako sú napríklad nálada, predošlá skúsenosť, nesprávne alebo mylné domnienky ako aj stereotypie <sup>[5]</sup>.
Robin Hogarth identifikuje 4 rôzne znaky intuície. Prvým znakom je expertíza, ďalej je to rýchlosť získavania vedomostí (speed of knowing), nedostatočné zapojenie uvažovania a posledným znakom je skúsenosť a vhľad. Definovanie intuície je náročné hlavne kvôli jej nevedomému a náhlemu zrodu. Pozostáva z „mentálnych procesov, ktoré nie sú prístupné vedomiu ale zároveň ovplyvňujú naše rozhodovanie, naše pocity a naše správanie“. <sup>[5]</sup>
Otázkou každodenného života ostáva, či sa jedinec má riadiť svojou intuíciou a poslúchnuť svoje „tušenie“, alebo je lepšie ponechať rozhodnutia analytickému mysleniu a racionálnym úvahám. Jedným z možných riešení je nechať intuíciu pracovať vždy vtedy, keď je naladená na informatívne prostredie (prostredie obsahuje informácie a podnety, s ktorými sme sa už v minulosti stretli) <sup>[6]</sup>. Ak však prostredie obsahuje veľké množstvo nereprezentatívnych informácií, s ktorými sme sa pred tým nestretli, v tomto prípade existuje veľká pravdepodobnosť omylu ak sa riadime našou intuíciou. V takomto prípade je úlohou nášho rozumu zhodnotiť, či je naše intuitívne rozhodnutie založené na zavádzajúcich informáciách.<sup>[6]</sup> Ďalším princípom, ktorý hovorí v prospech intuície, je paralelné spracovávanie informácií, kedy je rozhodnutie alebo hodnotenie závislé na mnohých vstupoch (vstupných informácií) a deje sa pod časovým tlakom. Práve v takýchto prípadoch je intuitívne zhodnotenie najefektívnejšie. Použitie našej intuície je často ovplyvnené nedostatkom vhodných algoritmov, ktorými by sme mohli vyriešiť momentálny problém alebo dospieť k rozhodnutiu analytickým spôsobom. Intuícia a rozum sú považované za komplementárne modely myslenia, ktoré pracujú paralelne. Práve preto je pri každom probléme možné spoliehať sa na racionálnu analýzu, intuíciu alebo dokonca na kombináciu týchto dvoch. Intuitívne a racionálne procesy však môžu dospieť k celkovo odlišným riešeniam toho istého problému. <sup>[6]</sup>
<br />
<br />
'Referencie'
<br />
<sup>[1]</sup> A Dictionary of Psychology. Edited by Andrew M. Colman. Oxford University Press 2009. Oxford Reference Online. Oxford University Press. University of Bergen. 29 September 2011 http://www.oxfordreference.com/views/ENTRY.html?subview=Main&entry=t87.e4312<br />

<sup>[2]</sup> Hicks, A. et al. (2010). Positive Affect, Intuition, and Feelings of Meaning. Journal of Personality and Social Psychology, Vol. 98, No. 6, p. 967-979.<br />

<sup>[3]</sup> Witteman, C. et al. (2009). Assessing Rational and Intuitive Thinking Styles. European Journal of Psychological Assessment, Vol.25, No. 1, p. 39-47.<br />

<sup>[4]</sup> Gigerenzer,G. & Kruglanski, A.W. (2011). Theoretical Note: Intuitive and Deliberate Judgements Are Based on Common Principles. Psychological Review, Vol. 118, No. 1, p. 97-109.<br />

<sup>[5]</sup> Quirk, M. (2006). Intuition and Metacognition in Medical Education: Keys to Developing Expertise. New York, Springer Publishing Company.<br />

<sup>[6]</sup> Cone, C; Gilovich, T. & Inbar, Y. (2010). People's Intuitions About Intuitive Insight and Intuitive Choice. Journal of Personality and Social Psychology,Vol. 99, No. 2, p. 232-247.

Verzia z 09:46, 2. december 2011

Intuícia je poznávanie nesprostredkované logickým uvažovaním a nezávislé od zmyslovej skúsenosti, napr. extáza, vcítenie sa a pod. Intuíciu považuje za prameň poznania najmä intuitivizmus.

Externé odkazy

  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

Intuícia je momentálny stav pochopenia, vedenia, alebo uvedomenia si konkrétnej veci, pričom tomuto stavu nepredchádzala žiadna percepcia ani uvažovanie. [1] Intuitívna vedomosť je rozpoznateľná ako pocit poznania niečoho, bez uvedomenia si príčiny, alebo spôsobu akým sme k tejto vedomosti dospeli. Informácie ktoré sa nám vybavujú intuitívne, sú všeobecne charakterizované ako objavujúce sa za stavu nízkeho vedomia a prejavujú sa ako určité pocity „tušenia“ („gut feelings“) alebo ako prežívanie „dobrých pocitov“. [2] Intuitívne procesy sú podvedomé, zároveň úzko spojené s emóciami, sú rýchle a automaticky ovládané [3]. Intuitívne usudzovanie je považované za asociatívne, heuristické, samozrejmé (nie je potrebné vynakladať naň žiadnu námahu) a niektorí autori tvrdia, že je aj bezchybné. Momenty, kedy sa ľudia rozhodujú intuitívne, sú práve preto spájané s myšlienkami ktoré prichádzajúcimi do mysle náhle, bez námahy a jedinci si nie sú vedomí ich pôvodu a ani procesu, ktorý ich vyprodukoval. [4] Niektorí autori považujú intuitívne myslenie za porovnateľné s analytickým myslením a to hlavne čo sa týka jeho spoľahlivosti. Preto práve v prípadoch, kedy nemáme dostatok času na vykonanie analýzy danej situácie, intuitívne myslenie môže byť výhodným riešením problému [3]. Intuícia je schopnosť interpretovať našu skúsenosť bez vedomej reflexie a zároveň ju premietnuť do činnosti, a to všetko aj napriek tomu, že si nie sme vedomí príčiny takejto akcie. Intuícia sa nezaraďuje medzi behaviorálne procesy, ktoré závisia na autonómnych funkciách ako napríklad dýchanie, plávanie alebo chodenie.[5] Naše intuitívne myslenie dokáže vykonávať aj úlohy, ktoré prináležia metakognícii ako napríklad interpretácia, evaluácia alebo stanovenie cieľov, či iné funkcie spojené s regulatívnymi a exekutívnymi procesmi [5]. Schopnosť intuitívneho myslenia môže byť výhodou pri adaptácii na nové podmienky, pri osobnostnom raste a takisto podporuje proces učenia a naše výkony. Rozhodnutia na základe intuície môžu byť ovplyvnené alebo dokonca pozmenené menej spoľahlivými kontextovými faktormi, ako sú napríklad nálada, predošlá skúsenosť, nesprávne alebo mylné domnienky ako aj stereotypie [5]. Robin Hogarth identifikuje 4 rôzne znaky intuície. Prvým znakom je expertíza, ďalej je to rýchlosť získavania vedomostí (speed of knowing), nedostatočné zapojenie uvažovania a posledným znakom je skúsenosť a vhľad. Definovanie intuície je náročné hlavne kvôli jej nevedomému a náhlemu zrodu. Pozostáva z „mentálnych procesov, ktoré nie sú prístupné vedomiu ale zároveň ovplyvňujú naše rozhodovanie, naše pocity a naše správanie“. [5] Otázkou každodenného života ostáva, či sa jedinec má riadiť svojou intuíciou a poslúchnuť svoje „tušenie“, alebo je lepšie ponechať rozhodnutia analytickému mysleniu a racionálnym úvahám. Jedným z možných riešení je nechať intuíciu pracovať vždy vtedy, keď je naladená na informatívne prostredie (prostredie obsahuje informácie a podnety, s ktorými sme sa už v minulosti stretli) [6]. Ak však prostredie obsahuje veľké množstvo nereprezentatívnych informácií, s ktorými sme sa pred tým nestretli, v tomto prípade existuje veľká pravdepodobnosť omylu ak sa riadime našou intuíciou. V takomto prípade je úlohou nášho rozumu zhodnotiť, či je naše intuitívne rozhodnutie založené na zavádzajúcich informáciách.[6] Ďalším princípom, ktorý hovorí v prospech intuície, je paralelné spracovávanie informácií, kedy je rozhodnutie alebo hodnotenie závislé na mnohých vstupoch (vstupných informácií) a deje sa pod časovým tlakom. Práve v takýchto prípadoch je intuitívne zhodnotenie najefektívnejšie. Použitie našej intuície je často ovplyvnené nedostatkom vhodných algoritmov, ktorými by sme mohli vyriešiť momentálny problém alebo dospieť k rozhodnutiu analytickým spôsobom. Intuícia a rozum sú považované za komplementárne modely myslenia, ktoré pracujú paralelne. Práve preto je pri každom probléme možné spoliehať sa na racionálnu analýzu, intuíciu alebo dokonca na kombináciu týchto dvoch. Intuitívne a racionálne procesy však môžu dospieť k celkovo odlišným riešeniam toho istého problému. [6]

'Referencie'
[1] A Dictionary of Psychology. Edited by Andrew M. Colman. Oxford University Press 2009. Oxford Reference Online. Oxford University Press. University of Bergen. 29 September 2011 http://www.oxfordreference.com/views/ENTRY.html?subview=Main&entry=t87.e4312

[2] Hicks, A. et al. (2010). Positive Affect, Intuition, and Feelings of Meaning. Journal of Personality and Social Psychology, Vol. 98, No. 6, p. 967-979.

[3] Witteman, C. et al. (2009). Assessing Rational and Intuitive Thinking Styles. European Journal of Psychological Assessment, Vol.25, No. 1, p. 39-47.

[4] Gigerenzer,G. & Kruglanski, A.W. (2011). Theoretical Note: Intuitive and Deliberate Judgements Are Based on Common Principles. Psychological Review, Vol. 118, No. 1, p. 97-109.

[5] Quirk, M. (2006). Intuition and Metacognition in Medical Education: Keys to Developing Expertise. New York, Springer Publishing Company.

[6] Cone, C; Gilovich, T. & Inbar, Y. (2010). People's Intuitions About Intuitive Insight and Intuitive Choice. Journal of Personality and Social Psychology,Vol. 99, No. 2, p. 232-247.