Féba (mesiac): Rozdiel medzi revíziami

	Saturnove mesiace:; Phoebe
Objav
Objaviteľ	William H. Pickering
Dátum objavu	17. marec 1899/16. august 1898
Elementy dráhy; (Ekvinokcium J2000,0)
Veľká polos	12 955 759 km
Excentricita	0,1562415
Pericentrum	? km
Apocentrum	? km
Perióda (doba obehu)	550,564636 d
Uhol sklonu dráhy k rovníku	174,8°
Fyzikálne charakteristiky
Priemer	220 km
Gravitačný parameter
Hmotnosť	7,2×1018 kg
Priemerná hustota	2,3 g/cm3
Gravitačné zrýchlenie	? m/s2
Úniková rýchlosť	? km/s
Perióda rotácie	9 hodín a 30 minút
Sklon rotačnej osi	~ 0°
Albedo	0,06
Povrchová teplota; – min; – priemer; – max	; 78 K; ? K; 112 K
Atmosféra	nemá

Interaktívne prechádzať históriu

← Predchádzajúca úprava Ďalšia úprava →

Smazaný obsah Přidaný obsah

VizuálneWikitext

V textu

Verzia z 17:01, 2. december 2011

Phoebe alebo Féba je jedným z mesiacov planéty Saturn. Bol objavený Williamom H. Pickeringom v roku 1899. Jeho priemer je 220 km, stredná vzdialenosť od planéty zhruba 12,9 miliónov km. Až do tesného preletu sondy Cassini 11. júna 2004 bolo o Phoebe iba málo informácii a aj v súčasnosti sa veľa údajov iba spracuváva. Je už však možné podať základné zhrnutie.

Phoebe má približne tvar gule a je na ňom veľké množstvo kráterov, čo svedčí o vysokom veku povrchu. Hustota 2,3 g/cm³ naznačuje, že mesiac tvorí prevažne vodný ľad s prímesov silikátových hornín. Zatiaľ nebola potvrdená hypotéza, že v prípade Phoebe ide o teleso z Kuiperovho pásu; nasvedčovala by tomu však retrográdna dráha telesa, ktorá je pri väčších satelitoch planét pomerne nezvyčajná (výnimkou je Neptúnov mesiac Triton).

Phoebe je veľmi tmavým telesom s albedom 0,06, teda ešte nižším ako má uhlie. Na jeho povrchu bol objavený tuhý oxid uhličitý, mesiac teda nemohol byť v minulosti nikdy vystavený vysokým teplotám. Rotácia okolo vlastnej osi je pomerne rychlá (presne 9 hodín a 30 minút), obežná doba okolo Saturnu je 550,479 pozemských dní (zhruba 18 mesiacov). Povrchové teploty kolísajú medzi -198 a -161 °C.

Napriek iba nedávnemu preletu sondy Cassini už bola vytvorená základná nomenklatúra povrchových útvarov. Najväčší kráter s priemerom 101 km dostal meno Jason podľa vodcu argonautov, ďalšie výrazné krátery sa nazývajú Euphemus (priemer 23 km), Canthus (44 km), Eurytion (14 km) a Hylas (30 km). Celkom bolo pomenovaných 24 kráterov a oblasť Leto Regio, mená sú však zatiaľ schválené iba predbežne (2005).

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Féba (mesiac)

@@ Riadok 15: / Riadok 15: @@
 |-
 ! align="left" | [[Veľká polos]]
-| 12&nbsp;955&nbsp;759 [[kilometer|km]]
+| 12 955 759 [[kilometer|km]]
 |-
 ! align="left" | [[Excentricita]]
@@ Riadok 35: / Riadok 35: @@
 |-
 ! align="left" | Priemer
-| 220 km
+| {{km|220|m}}
 |-
 ! align="left" | [[Gravitačný parameter]]
@@ Riadok 61: / Riadok 61: @@
 | 0,06
 |-
-! align="left" |[[Povrchová teplota]]<br /> - min<br /> - priemer<br /> - max
+! align="left" |[[Povrchová teplota]]<br /> – min<br /> – priemer<br /> – max
-| &nbsp;<br />78 [[kelvin|K]]<br /> ? K<br /> 112 K
+|  <br />78 [[kelvin|K]]<br /> ? K<br /> 112 K
 |-
 ! align="left" | Atmosféra
@@ Riadok 68: / Riadok 68: @@
 |}
-'''Phoebe''' alebo '''Féba''' je jedným z [[Saturnove mesiace|mesiacov]] planéty [[Saturn (planéta)|Saturn]]. Bol objavený [[William Henry Pickering|Williamom H. Pickeringom]] v roku [[1899]]. Jeho priemer je 220 km, stredná vzdialenosť od planéty zhruba 12,9 miliónov km. Až do tesného preletu sondy [[Cassini (sonda)|Cassini]] [[11. jún]]a [[2004]] bolo o Phoebe iba málo informácii a aj v súčasnosti sa veľa údajov iba spracuváva. Je už však možné podať základné zhrnutie.
+'''Phoebe''' alebo '''Féba''' je jedným z [[Saturnove mesiace|mesiacov]] planéty [[Saturn (planéta)|Saturn]]. Bol objavený [[William Henry Pickering|Williamom H. Pickeringom]] v roku [[1899]]. Jeho priemer je {{km|220|m}}, stredná vzdialenosť od planéty zhruba 12,9 miliónov km. Až do tesného preletu sondy [[Cassini (sonda)|Cassini]] [[11. jún]]a [[2004]] bolo o Phoebe iba málo informácii a aj v súčasnosti sa veľa údajov iba spracuváva. Je už však možné podať základné zhrnutie.
-Phoebe má približne tvar gule a je na ňom veľké množstvo [[impaktný kráter|kráterov]], čo svedčí o vysokom veku povrchu. [[Hustota]] 2,3 g/cm<sup>3</sup> naznačuje, že mesiac tvorí prevažne vodný [[ľad]] s prímesov [[Kremičitan|silikátových]] [[hornina|hornín]]. Zatiaľ nebola potvrdená hypotéza, že sa v prípade Phoebe jedná o teleso z [[Kuiperov pás|Kuiperovho pásu]]; nasvedčovala by tomu však [[retrográdna dráha]] telesa, ktorá je pri väčších satelitoch planét pomerne nezvyčajná (výnimkou je [[Neptún (planéta)|Neptúnov]] mesiac [[Triton (mesiac)|Triton]]).
+Phoebe má približne tvar gule a je na ňom veľké množstvo [[impaktný kráter|kráterov]], čo svedčí o vysokom veku povrchu. [[Hustota]] 2,3 g/cm<sup>3</sup> naznačuje, že mesiac tvorí prevažne vodný [[ľad]] s prímesov [[Kremičitan|silikátových]] [[hornina|hornín]]. Zatiaľ nebola potvrdená [[hypotéza]], že v prípade Phoebe ide o teleso z [[Kuiperov pás|Kuiperovho pásu]]; nasvedčovala by tomu však [[retrográdna dráha]] telesa, ktorá je pri väčších satelitoch planét pomerne nezvyčajná (výnimkou je [[Neptún (planéta)|Neptúnov]] mesiac [[Triton (mesiac)|Triton]]).
-Phoebe je veľmi tmavým telesom s [[albedo]]m 0,06, teda ešte nižším ako má [[uhlie]]. Na jeho povrchu bol objavený tuhý [[oxid uhličitý]], mesiac teda nemohol byť v minulosti nikdy vystavený vysokým teplotám. [[Rotácia]] okolo vlastnej osi je pomerne rychlá (presne 9 hodín a 30 minút), obežná doba okolo Saturnu je 550,479 pozemských dní (zhruba 18 mesiacov). Povrchové [[Teplota|teploty]] kolísajú medzi -198 a -161&nbsp;°C.
+Phoebe je veľmi tmavým telesom s [[albedo]]m 0,06, teda ešte nižším ako má [[uhlie]]. Na jeho povrchu bol objavený tuhý [[oxid uhličitý]], mesiac teda nemohol byť v minulosti nikdy vystavený vysokým teplotám. [[Rotácia]] okolo vlastnej osi je pomerne rychlá (presne 9 hodín a 30 minút), obežná doba okolo Saturnu je 550,479 pozemských dní (zhruba 18 mesiacov). Povrchové [[Teplota|teploty]] kolísajú medzi -198 a -161 °C.
-Napriek iba nedávnemu preletu sondy Cassini už bola vytvorená základná nomenklatúra povrchových útvarov. Najväčší kráter s priemerom 101 km dostal meno Jason podľa vodcu [[argonaut]]ov, ďalšie výrazné krátery sa nazývajú Euphemus (priemer 23 km), Canthus (44 km), Eurytion (14 km) a Hylas (30 km). Celkom bolo pomenovaných 24 kráterov a oblasť Leto Regio, mená sú však zatiaľ schválené iba predbežne (2005).
+Napriek iba nedávnemu preletu sondy Cassini už bola vytvorená základná nomenklatúra povrchových útvarov. Najväčší kráter s priemerom {{km|101|m}} dostal meno Jason podľa vodcu [[argonaut]]ov, ďalšie výrazné krátery sa nazývajú Euphemus (priemer {{km|23|m}}), Canthus ({{km|44|m}}), Eurytion ({{km|14|m}}) a Hylas ({{km|30|m}}). Celkom bolo pomenovaných 24 kráterov a oblasť Leto Regio, mená sú však zatiaľ schválené iba predbežne (2005).
 == Iné projekty ==

z d u Prirodzené satelity Saturna (82)
Mesiace sú zoradené podľa vzdialenosti od Saturna. Dočasné mená sú napísané kurzívou.
Pastierske mesiace (6)	(mesiačiky) S/2009 S 1 Pan Daphnis Atlas Prometeus Pandora
Koorbitály (2)	Epimetheus Jánus
Prstenec G (1)	Aegaeon
Vnútorné veľké a Trójania (11)	Mimas Methone Anthe Pallene Enceladus Tetyda Telesto Kalypso Diona Helena Polydeuces
Vonkajšie veľké (4)	Rea Titan Hyperión Japetus
Inuitská skupina (7)	Kiviuq Ijiraq Paaliaq S/2004 S 29 S/2004 S 31 Siarnaq Tarqeq
Severská skupina (46)	Féba Skathi S/2004 S 37(?) S/2007 S 2(?) Skoll S/2004 S 13(?) Greip Hyrrokkin Mundilfari Jarnsaxa S/2006 S 1(?) S/2004 S 17(?) Bergelmir Narvi S/2004 S 20(?) Suttungr Hati S/2004 S 12(?) S/2004 S 27(?) Farbauti Thrymr S/2004 S 30(?) Aegir S/2007 S 3(?) Bestla S/2004 S 7(?) S/2004 S 22(?) S/2006 S 3(?) S/2004 S 23(?) S/2004 S 25(?) S/2004 S 32(?) Fenrir S/2004 S 38(?) S/2004 S 28(?) Surtur Kari S/2004 S 35(?) Ymir S/2004 S 21(?) Loge S/2004 S 36(?) S/2004 S 39(?) S/2004 S 33(?) S/2004 S 34(?) Fornjot S/2004 S 26(?)
Galská skupina (4)	Albiorix Bebhionn Erriapo Tarvos
Prográdne vonkajšie satelity (1)	S/2004 S 24
Prstence Saturna • Cassini-Huygens • Themis • Chiron • S/2004 S 6 • S/2004 S 4 • S/2004 S 3