Krycia sústava: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Xqbot (diskusia | príspevky)
d robot Pridal: gl:Sistema tegumentario
Vegbot (diskusia | príspevky)
d typo gram, replaced: jedná sa → ide, 5-20 → 5 – 20, - →  –  (6)
Riadok 1: Riadok 1:
{{Na úpravu}}
{{Na úpravu}}
'''Krycia sústava''' je tvorená orgánmi, ktoré pokrývajú celý povrch organizmu. Pomáha regulovať [[teplota|teplotu]] tela, chráni ho, vylučuje niektoré odpadové látky [[metabolizmus|metabolizmu]], zúčastňuje sa na tvorbe [[vitamín D|vitamínu D]], zaznamenáva niektoré zmeny vonkajšieho prostredia - najmä teplotu a [[tlak]]. U človeka je tvorená nasledujúcimi orgánmi:
'''Krycia sústava''' je tvorená orgánmi, ktoré pokrývajú celý povrch organizmu. Pomáha regulovať [[teplota|teplotu]] tela, chráni ho, vylučuje niektoré odpadové látky [[metabolizmus|metabolizmu]], zúčastňuje sa na tvorbe [[vitamín D|vitamínu D]], zaznamenáva niektoré zmeny vonkajšieho prostredia – najmä teplotu a [[tlak]]. U človeka je tvorená nasledujúcimi orgánmi:
* [[koža]],
* [[koža]],
* [[vlas]] a [[ochlpenie]],
* [[vlas]] a [[ochlpenie]],
Riadok 6: Riadok 6:
* [[potné žľazy]],
* [[potné žľazy]],
* [[mazové žľazy]].
* [[mazové žľazy]].



== Krycia sústava ==
== Krycia sústava ==
Riadok 13: Riadok 12:


=== Fylogenéza krycej sústavy ===
=== Fylogenéza krycej sústavy ===
* ''prvoky'' - majú ju tvorenú plazmolémou, prípadne schránkou
* ''prvoky'' – majú ju tvorenú plazmolémou, prípadne schránkou
* ''bezstavovce'' - majú ju v podobe jednovrstvovej pokožky – hypodermy, ktorá produkuje kutikulu, jej podstatou je bielkovina – kutikulín, okrem toho je tu prítomný chitín
* ''bezstavovce'' – majú ju v podobe jednovrstvovej pokožky – hypodermy, ktorá produkuje kutikulu, jej podstatou je bielkovina – kutikulín, okrem toho je tu prítomný chitín
* ''červy'' - na pokožke riasinkový epitel, ktorý prispieva k pohybu
* ''červy'' – na pokožke riasinkový epitel, ktorý prispieva k pohybu
* ''stavovce'' - povrch tvorí koža - cutis, tu tvoria tri vrstvy: pokožka, zamša a podkožie
* ''stavovce'' – povrch tvorí koža – cutis, tu tvoria tri vrstvy: pokožka, zamša a podkožie


=== Pokožka – epidermis ===
=== Pokožka – epidermis ===
Riadok 25: Riadok 24:
- so stárnutím bunky v nej pribúdajú filamenty (vaky)
- so stárnutím bunky v nej pribúdajú filamenty (vaky)
- organely sú postupne rozkladané lyzozómami
- organely sú postupne rozkladané lyzozómami
- zrohovatené bunky sa tlačia k povrchu, odumierajú, sú čoraz plochšie a vytvárajú stratum corneum → 15-20 vrstiev zrohovatených buniek
- zrohovatené bunky sa tlačia k povrchu, odumierajú, sú čoraz plochšie a vytvárajú stratum corneum → 15 – 20 vrstiev zrohovatených buniek
- plazmatická membrána je priepustná, zhrubnutá, stráca svoje pôvodné vlastnosti
- plazmatická membrána je priepustná, zhrubnutá, stráca svoje pôvodné vlastnosti
- do medzibunkových priestorov sa dostáva voda
- do medzibunkových priestorov sa dostáva voda
Riadok 32: Riadok 31:
=== Zamša – dermis ===
=== Zamša – dermis ===
- hranicu epidermis a dermis tvorí stratum basale
- hranicu epidermis a dermis tvorí stratum basale
- je najhrubšia časť kože, jedná sa o spojivové tkanivo, má veľa elastických fibríl a bunkových zložiek
- je najhrubšia časť kože, ide o spojivové tkanivo, má veľa elastických fibríl a bunkových zložiek
- najvrchnejšiu vrstvu tvorí stratum papilare → výbežky, ktorými sa zamša zanára do epidermis = táto vrstva je tvorená riedkym kolagénovým väzivom, sú tu rozvetvenia kapilár – výživa epidermis (epidermis neobsahuje cievy)
- najvrchnejšiu vrstvu tvorí stratum papilare → výbežky, ktorými sa zamša zanára do epidermis = táto vrstva je tvorená riedkym kolagénovým väzivom, sú tu rozvetvenia kapilár – výživa epidermis (epidermis neobsahuje cievy)
- v papilárnej vrstve sú zakončenia hmatových teliesok a receptorov tepelných zmien
- v papilárnej vrstve sú zakončenia hmatových teliesok a receptorov tepelných zmien

Verzia z 09:40, 5. december 2011

Krycia sústava je tvorená orgánmi, ktoré pokrývajú celý povrch organizmu. Pomáha regulovať teplotu tela, chráni ho, vylučuje niektoré odpadové látky metabolizmu, zúčastňuje sa na tvorbe vitamínu D, zaznamenáva niektoré zmeny vonkajšieho prostredia – najmä teplotu a tlak. U človeka je tvorená nasledujúcimi orgánmi:

Krycia sústava

- zabezpečuje oddelenie tkanív od okolia, taktiež vykonáva registráciu zmien v okolí zmyslových buniek - udržiava telesnú teplotu

Fylogenéza krycej sústavy

  • prvoky – majú ju tvorenú plazmolémou, prípadne schránkou
  • bezstavovce – majú ju v podobe jednovrstvovej pokožky – hypodermy, ktorá produkuje kutikulu, jej podstatou je bielkovina – kutikulín, okrem toho je tu prítomný chitín
  • červy – na pokožke riasinkový epitel, ktorý prispieva k pohybu
  • stavovce – povrch tvorí koža – cutis, tu tvoria tri vrstvy: pokožka, zamša a podkožie

Pokožka – epidermis

- je tvorená zvrstveným viacradým rohovujúcim epitelom - najspodnejšiu časť tvorí stratum germinativum, ktorá je tvorená zo stratum basale, stratum spinosum, najintenzívnejšie sa delia bunky v stratum basale – 1 vrstva kubických buniek - vyššie vrstvy sú stratum granulosum – proces rohovatenia → stratum lucidum zo sploštených buniek vo viacerých vrstvách rohovatenie : - so stárnutím bunky v nej pribúdajú filamenty (vaky) - organely sú postupne rozkladané lyzozómami - zrohovatené bunky sa tlačia k povrchu, odumierajú, sú čoraz plochšie a vytvárajú stratum corneum → 15 – 20 vrstiev zrohovatených buniek - plazmatická membrána je priepustná, zhrubnutá, stráca svoje pôvodné vlastnosti - do medzibunkových priestorov sa dostáva voda - bunky sa postupne odlupujú vo forme kožného prachu alebo lupín – stratum disjunctum

Zamša – dermis

- hranicu epidermis a dermis tvorí stratum basale - je najhrubšia časť kože, ide o spojivové tkanivo, má veľa elastických fibríl a bunkových zložiek - najvrchnejšiu vrstvu tvorí stratum papilare → výbežky, ktorými sa zamša zanára do epidermis = táto vrstva je tvorená riedkym kolagénovým väzivom, sú tu rozvetvenia kapilár – výživa epidermis (epidermis neobsahuje cievy) - v papilárnej vrstve sú zakončenia hmatových teliesok a receptorov tepelných zmien - táto vrstva obsahuje hodne kolagénových a elastických vlákien - hlbšia vrstva stratum retikulare je tvorená zväzkami hrubších kolagénových vlákien, ktoré vytvárajú sieť, táto časť dáva elastické vlastnosti koži - v zamši sa nachádzajú mazové žľazy (cicavce a vtáky), potné žľazy (cicavce), hlienové žľazy (obojživelníky)

Podkožie – subcutis

- riedke väzivo z tukových buniek - umožňuje tvorbu záhybov – posun kože voči podkladu

Melanocyty

- pigmentové bunky kože - sú najmä v stratum basale, ich počet ubúda smerom do vyšších vrstiev do stratum germinativum - obsahujú pigment – melanín, ktorý vzniká oxidáciou tyrozínu - melanín je organizovaný do membránových útvarov – metanozómov - melanínové zrnká dávajú zafarbenie telám živočíchov - rozdiely vo farbe medzi rasami súvisia s rozmiestnením melanínových zrniek v melanocytoch - u tmavšej pokožky sú rozptýlené, u svetlej sú sústredené - v procese pigmentácie sa melanozómy zmnožujú a rozptylujú

Kožné deriváty

- sú produktom kože - u bezstavovcov sú prítomné ako žliazky, chĺpky, štetinky,... u stavovcov ako rohovinové útvary, u plazov ako šupiny, čo sú vyklenutia zamše na spôsob papily – epidermis sa nachádza na povrchu tejto papily a tu dochádza k procesu rohovatenia - papily majú pigmentové bunky, ktoré zafarbujú šupiny - vtáky majú rohovinové útvary pri behákoch, derivátmi kože sú tiež zobák a perie - perie rastie z perových bradavíc za účasti zamše a epidermisu - zamša spolu s epidermis sa vzliači, súčasne sa vyliači (nadvihne) okolie papily, pôvodne epidermové bunky sa intenzívne delia a diferencujú, pribúda v bunkách vláknitá hmota a rohovatejú - odumreté bunky sú spojené dezmorómami, u prachového peria iba pozdĺžne, u obrysového aj priečne - cicavce: - typické deriváty sú chlpy alebo vlasy - na vlase rozoznávame voľnú časť – scapus pili a čas ponorenú radix pili – koreň vlasu - koreň ukončuje vlasová cibuľka – bulbus pili - koreň tvorí vnútorná a vonkajšia epitelová vrstva, smerom von je ešte väzivová vrstva, spolu vytvárajú vlasový folikul - väzivová pošva sa zanára do bázy cibuľky ako vlasová papila, prináša cievou výživu pre vlas - spodnú časť vlasovej cibuľky tvorí zárodkový okrsok, jeho bunky intenzívne protiferujú, novovzniknuté bunky sú tlačené smerom hore – postupne rohovatejú - na vonkajšiu stranu väzivovej pošvy nalieha hladký sval – v mieste tohto svalu je prítomná mazová žľaza, pri jeho kontrakcii sa maz vylučuje do koncovej časti chlpového vačku → tu taktiež ústi potná žľaza - centrálnu časť vlasu tvorí dreň tvorená z niekoľkých radov buniek, no môže aj chýbať (jemné chlpy a vlasy), naopak mohutná je kôra → bunky sú usporiadané vo forme rúročiek - povrch vlasu/chlpu tvorí epidermikua – pozostáva z odumretých buniek, uložených ako škridlice

Pozri aj