Andrej Plávka: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
ok
d Verzia používateľa 213.81.187.170 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Pescan
Riadok 19: Riadok 19:
Narodil sa v rodine [[garbiar]]a. Vzdelanie získaval v [[Liptovská Sielnica|Liptovskej Sielnici]], [[Liptovský Mikuláš|Liptovskom Mikuláši]] a neskôr na právnickej fakulte [[Karlova univerzita|Karlovej univerzity]] v [[Praha|Prahe]] (činný v spolku Detvan), no štúdium nedokončil. V rokoch [[1931]] – [[1945]] bol úradníkom v organizácii kresťanskej mládeže [[YMCA]], v roku [[1939]] – [[1945]] vedúci ústavu pre sociálnu a kultúrnu starostlivosť v Banskej Bystrici. Počas SNP vedúci sociálnej komisie RNV v Banskej Bystrici. Spolu s [[Alexander Matuška|A. Matuškom]] autor ohlasu k slovenskému národu, ktorý odvysielal SSV v Banskej Bystrici, jeho spoluorganizátor a spolupracovník, autor Manifestu pokrokových slovenských spisovateľov.
Narodil sa v rodine [[garbiar]]a. Vzdelanie získaval v [[Liptovská Sielnica|Liptovskej Sielnici]], [[Liptovský Mikuláš|Liptovskom Mikuláši]] a neskôr na právnickej fakulte [[Karlova univerzita|Karlovej univerzity]] v [[Praha|Prahe]] (činný v spolku Detvan), no štúdium nedokončil. V rokoch [[1931]] – [[1945]] bol úradníkom v organizácii kresťanskej mládeže [[YMCA]], v roku [[1939]] – [[1945]] vedúci ústavu pre sociálnu a kultúrnu starostlivosť v Banskej Bystrici. Počas SNP vedúci sociálnej komisie RNV v Banskej Bystrici. Spolu s [[Alexander Matuška|A. Matuškom]] autor ohlasu k slovenskému národu, ktorý odvysielal SSV v Banskej Bystrici, jeho spoluorganizátor a spolupracovník, autor Manifestu pokrokových slovenských spisovateľov.
V rokoch [[1945]] – [[1946]] bol námestníkom povereníka informácií, v rokoch [[1946]] – [[1947]] bol tajomníkom Národného frontu a zároveň do roku [[1949]] tiež pracoval v Úrade Zboru povereníkov. V rokoch [[1949]] – [[1968]] pracoval ako riaditeľ knižného vydavateľstva [[Tatran (vydavateľstvo)|Tatran]], pričom bol tiež v rokoch [[1957]] – [[1963]] tajomníkom [[Zväz slovenských spisovateľov|Zväzu slovenských spisovateľov]] a v rokoch [[1958]] – [[1966]] členom ÚV KSS, tiež členom ÚV NF SSR. V rokoch [[1963]] – [[1965]] sa venoval výhradne literárnej činnosti a v rokoch [[1969]] – [[1982]] bol predsedom [[Zväz slovenských spisovateľov|Zväzu slovenských spisovateľov]].
V rokoch [[1945]] – [[1946]] bol námestníkom povereníka informácií, v rokoch [[1946]] – [[1947]] bol tajomníkom Národného frontu a zároveň do roku [[1949]] tiež pracoval v Úrade Zboru povereníkov. V rokoch [[1949]] – [[1968]] pracoval ako riaditeľ knižného vydavateľstva [[Tatran (vydavateľstvo)|Tatran]], pričom bol tiež v rokoch [[1957]] – [[1963]] tajomníkom [[Zväz slovenských spisovateľov|Zväzu slovenských spisovateľov]] a v rokoch [[1958]] – [[1966]] členom ÚV KSS, tiež členom ÚV NF SSR. V rokoch [[1963]] – [[1965]] sa venoval výhradne literárnej činnosti a v rokoch [[1969]] – [[1982]] bol predsedom [[Zväz slovenských spisovateľov|Zväzu slovenských spisovateľov]].

== Tvorba ==
Svoje prvé básnické dielo uverejnil v roku [[1922]] v časopise [[Nový rod]], a neskôr publikoval i v ďalších časopisoch, ako sú [[Mladé Slovensko]], [[Svojeť]], [[Mladé prúdy]], [[Elán (časopis)|Elán]], [[Slovenské smery]], [[Kultúrny život]], [[Slovenské pohľady]], [[Nové slovo]], miestny týždenník [[Republikán]] v [[Liptovský Mikuláš|Liptovskom Mikuláši]] a ďalšie. Knižne debutoval v roku [[1928]] zbierkou básní ''Z noci i rána''. Vo svojej tvorbe sa inšpiroval najmä staršou generáciou [[Slovensko|slovenských]] autorov, ako boli [[Štúrovci]], no najmä [[Pavol Országh Hviezdoslav]], ale zároveň sa venoval aj moderným umeleckým smerom, ako sú [[poetizmus]] a [[nadrealizmus]]. Jeho dielo je preložené do mnohých cudzích jazykov ([[ruština]], [[ukrajinčina]], [[maďarčina]], [[nemčina]], [[angličtina]], [[francúzština]], [[čeština]]).


== Ocenenia ==
== Ocenenia ==

Verzia z 10:40, 8. december 2011

Andrej Plávka
slovenský prozaik a básnik
Narodenie18. november 1907
Liptovská Sielnica, Slovensko
Úmrtie11. júl 1982
Bratislava, Slovensko

Andrej Plávka (pseudonymy Martin Podhorský, Plávka-Podhorský, Podhorský, Vladimír Veselý, Vl. Veselý a i.) (* 18. november 1907, Liptovská Sielnica – † 11. júl 1982, Bratislava) bol slovenský prozaik a básnik.

Rodina

  • otec: Ondrej Plávka
  • matka: Viktória rod. Dlugolinská
  • manželka: Mária rod. Holzerová , Miloslava rod. Šimková

Životopis

Narodil sa v rodine garbiara. Vzdelanie získaval v Liptovskej Sielnici, Liptovskom Mikuláši a neskôr na právnickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe (činný v spolku Detvan), no štúdium nedokončil. V rokoch 1931 – 1945 bol úradníkom v organizácii kresťanskej mládeže YMCA, v roku 19391945 vedúci ústavu pre sociálnu a kultúrnu starostlivosť v Banskej Bystrici. Počas SNP vedúci sociálnej komisie RNV v Banskej Bystrici. Spolu s A. Matuškom autor ohlasu k slovenskému národu, ktorý odvysielal SSV v Banskej Bystrici, jeho spoluorganizátor a spolupracovník, autor Manifestu pokrokových slovenských spisovateľov. V rokoch 1945 – 1946 bol námestníkom povereníka informácií, v rokoch 1946 – 1947 bol tajomníkom Národného frontu a zároveň do roku 1949 tiež pracoval v Úrade Zboru povereníkov. V rokoch 1949 – 1968 pracoval ako riaditeľ knižného vydavateľstva Tatran, pričom bol tiež v rokoch 1957 – 1963 tajomníkom Zväzu slovenských spisovateľov a v rokoch 1958 – 1966 členom ÚV KSS, tiež členom ÚV NF SSR. V rokoch 1963 – 1965 sa venoval výhradne literárnej činnosti a v rokoch 1969 – 1982 bol predsedom Zväzu slovenských spisovateľov.

Tvorba

Svoje prvé básnické dielo uverejnil v roku 1922 v časopise Nový rod, a neskôr publikoval i v ďalších časopisoch, ako sú Mladé Slovensko, Svojeť, Mladé prúdy, Elán, Slovenské smery, Kultúrny život, Slovenské pohľady, Nové slovo, miestny týždenník Republikán v Liptovskom Mikuláši a ďalšie. Knižne debutoval v roku 1928 zbierkou básní Z noci i rána. Vo svojej tvorbe sa inšpiroval najmä staršou generáciou slovenských autorov, ako boli Štúrovci, no najmä Pavol Országh Hviezdoslav, ale zároveň sa venoval aj moderným umeleckým smerom, ako sú poetizmus a nadrealizmus. Jeho dielo je preložené do mnohých cudzích jazykov (ruština, ukrajinčina, maďarčina, nemčina, angličtina, francúzština, čeština).

Ocenenia

  • 1946 – nositeľ Radu SNP I. triedy
  • 1957 – zaslúžilý umelec
  • 1959 a 1972 – laureát štátnej ceny K. Gottwalda
  • 1967 – nositeľ Radu práce
  • 1971 – národný umelec
  • 1975 – nositeľ bulharského Radu Cyrila a Metoda
  • 1977 – nositeľ Radu Víťazného februára
  • 1977 – nositeľ sovietskeho Radu družby národov
  • 1980 – medaila Svetovej rady mieru

Dielo

Poézia

  • 1928 – Z noci i rána
  • 1940 – Vietor nad cestou
  • 1942 – Tri prúty Liptova
  • 1947 – Ohne na horách
  • 1950 – Zelená ratolesť
  • 1954 – Tri vody
  • 1953 – Domovina moja
  • 1955 – Sláva života
  • 1957 – Liptovská píšťala
  • 1958 – Kosodrevie
  • 1960 – Vyznanie
  • 1961 – Palmy a limby
  • 1963 – Zrelosť
  • 1965 – Korene
  • 1967 – Zbohom, lásky moje
  • 1972 – Testament
  • 1974 – Neumrel na koni

Próza

  • 1934 – Jeden z nás
  • 1941 – Obrátenie Pavla
  • 1949 – Návrat Patra Hugáňa
  • 1952 – Siedmi
  • 1952 – V krajine šťastných ľudí
  • 1954 – Rumunská jar
  • 1957 – Pán Miklóš a iné poviedky
  • 1971 – Smädný milenec
  • 1976 – Plná čaša
  • 1979 – Rodné listy
  • Nedožili jari, úryvok vyšiel v časopise Slovenské smery
  • Krvavé mračná, vychádzalo v časopise A-Zet
  • Studená zem, len rukopis

Tvorba pre mládež

  • 1965 – Sto dolín, sto vŕškov

Výbery

  • 1968 – Miloval som ťa
  • 1972 – Všade ťa vidím
  • 19721974 – Vybrané spisy I – III

Bibliofília

  • 1977 – Post scriptum

Literatúra

Externé odkazy

Iné projekty