Tretia križiacka výprava: Rozdiel medzi revíziami
d r2.7.1) (robot Pridal: an:Tercera cruzata |
:) |
||
| Riadok 1: | Riadok 1: | ||
{{Križiacke výpravy |
{{Križiacke výpravy |
||
[[Súbor:Salah ad-Din Jusuf ibn Ajub.jpg|thumb|right|Sultán Saladin]] |
[[Súbor:Salah ad-Din Jusuf ibn Ajub.jpg|thumb|right|Sultán Saladin]] |
||
| Riadok 7: | Riadok 7: | ||
Impulzom tretej križiackej výpravy bolo obsadenie Jeruzalema [[sultán]]om [[Saladin]]om (asi [[Kurdi|kurdského]] pôvodu) v roku [[1187]], po ktorom sa územie križiackych štátov zredukovalo na [[Tripolis]], [[Antiochia|Antiochiu]] a [[Palestína|palestínske]] pobrežné mestá. Novým križiackym hlavným mestom bol [[Akko]] v [[Sýria|Sýrii]], ktoré dobyl kráľ Richard v roku [[1191]] s Filipom II. Saladin už predtým v roku [[1174]] dobyl od Fatimovcov [[Egypt]] a zmocnil sa okrem iného veľkej časti [[Mosul|Mosulského sultanátu]]. |
Impulzom tretej križiackej výpravy bolo obsadenie Jeruzalema [[sultán]]om [[Saladin]]om (asi [[Kurdi|kurdského]] pôvodu) v roku [[1187]], po ktorom sa územie križiackych štátov zredukovalo na [[Tripolis]], [[Antiochia|Antiochiu]] a [[Palestína|palestínske]] pobrežné mestá. Novým križiackym hlavným mestom bol [[Akko]] v [[Sýria|Sýrii]], ktoré dobyl kráľ Richard v roku [[1191]] s Filipom II. Saladin už predtým v roku [[1174]] dobyl od Fatimovcov [[Egypt]] a zmocnil sa okrem iného veľkej časti [[Mosul|Mosulského sultanátu]]. |
||
Zhromaždisko križiackych vojsk zo západnej Európy bolo v dnešnej Bratislave-[[Petržalka|Petržalke]], odkiaľ sa potom pod vedením nemeckého cisára [[Fridrich I. Barbarossa|Fridricha I. Barbarossu]] (francúzsky kráľ [[Filip II. August]] a anglický kráľ [[Richard I. (Anglicko)|Richard I. Levie srdce]] išli zatiaľ na východ loďami) vydali cez [[Balkánsky polostrov|Balkán]] na [[Blízky východ]]: sami vedúci výpravy neboli jednotní a aj medzi križiakmi a [[Byzantská ríša|Byzantskou ríšou]] vypukli spory. Nemecký cisár sa utopil v máji [[1190]] v rieke [[Salef]] v dnešnom juhovýchodnom [[Turecko|Turecku]] po tom, čo porazil moslimov pri [[Konya|Ikonione]]. Jeho syn [[Fridrich Švábsky]] viedol zvyšok rozpadávajúceho sa vojska cez Antiochiu do Akkonu - ktorý už dva roky obliehal bývalý jeruzalemský kráľ [[Guy Lusignanský]] - ale pri jeho obliehaní v roku [[1191]] zomrel. Na tom istom mieste pristáli v máji a júni [[ |
Zhromaždisko križiackych vojsk zo západnej Európy bolo v dnešnej Bratislave-[[Petržalka|Petržalke]], odkiaľ sa potom pod vedením nemeckého cisára [[Fridrich I. Barbarossa|Fridricha I. Barbarossu]] (francúzsky kráľ [[Filip II. August]] a anglický kráľ [[Richard I. (Anglicko)|Richard I. Levie srdce]] išli zatiaľ na východ loďami) vydali cez [[Balkánsky polostrov|Balkán]] na [[Blízky východ]]: sami vedúci výpravy neboli jednotní a aj medzi križiakmi a [[Byzantská ríša|Byzantskou ríšou]] vypukli spory. Nemecký cisár sa utopil v máji [[1190]] v rieke [[Salef]] v dnešnom juhovýchodnom [[Turecko|Turecku]] po tom, čo porazil moslimov pri [[Konya|Ikonione]]. Jeho syn [[Fridrich Švábsky]] viedol zvyšok rozpadávajúceho sa vojska cez Antiochiu do Akkonu - ktorý už dva roky obliehal bývalý jeruzalemský kráľ [[Guy Lusignanský]] - ale pri jeho obliehaní v roku [[1191]] zomrel. Na tom istom mieste pristáli v máji a júni [[12 |
||
91]] vojská Filipa II. a Richarda Levie srdce. Filip II. dobyl Akkon ([[12. júla]] [[1191]]) a potom sa vrátil domov. Richard sa až do októbra márne pokúšal dobyť Jeruzalem, hoci Saladina dva razy porazil. Preto v roku [[1192]] uzavrel so Saladinom [[prímerie]], podľa ktorého [[kresťania]] dostali časť pobrežia a boli im povolené návštevy Jeruzalema. Guy Lusignanský dostal ostrov [[Cyprus]], ktorý Richard dobyl ešte cestou do [[Palestína|Palestíny]]. |
|||
== Iné projekty == |
== Iné projekty == |
||
Verzia z 10:44, 10. december 2011
{{Križiacke výpravy
._Part_of_a_water_clock_(detail).jpg)
Tretia križiacka výprava (1189 - 1192) bola vojenská výprava vyhlásená pápežom Gregorom VIII., ktorej cieľom bolo získať opätovnú kontrolu nad Jeruzalemom.
Impulzom tretej križiackej výpravy bolo obsadenie Jeruzalema sultánom Saladinom (asi kurdského pôvodu) v roku 1187, po ktorom sa územie križiackych štátov zredukovalo na Tripolis, Antiochiu a palestínske pobrežné mestá. Novým križiackym hlavným mestom bol Akko v Sýrii, ktoré dobyl kráľ Richard v roku 1191 s Filipom II. Saladin už predtým v roku 1174 dobyl od Fatimovcov Egypt a zmocnil sa okrem iného veľkej časti Mosulského sultanátu.
Zhromaždisko križiackych vojsk zo západnej Európy bolo v dnešnej Bratislave-Petržalke, odkiaľ sa potom pod vedením nemeckého cisára Fridricha I. Barbarossu (francúzsky kráľ Filip II. August a anglický kráľ Richard I. Levie srdce išli zatiaľ na východ loďami) vydali cez Balkán na Blízky východ: sami vedúci výpravy neboli jednotní a aj medzi križiakmi a Byzantskou ríšou vypukli spory. Nemecký cisár sa utopil v máji 1190 v rieke Salef v dnešnom juhovýchodnom Turecku po tom, čo porazil moslimov pri Ikonione. Jeho syn Fridrich Švábsky viedol zvyšok rozpadávajúceho sa vojska cez Antiochiu do Akkonu - ktorý už dva roky obliehal bývalý jeruzalemský kráľ Guy Lusignanský - ale pri jeho obliehaní v roku 1191 zomrel. Na tom istom mieste pristáli v máji a júni [[12 91]] vojská Filipa II. a Richarda Levie srdce. Filip II. dobyl Akkon (12. júla 1191) a potom sa vrátil domov. Richard sa až do októbra márne pokúšal dobyť Jeruzalem, hoci Saladina dva razy porazil. Preto v roku 1192 uzavrel so Saladinom prímerie, podľa ktorého kresťania dostali časť pobrežia a boli im povolené návštevy Jeruzalema. Guy Lusignanský dostal ostrov Cyprus, ktorý Richard dobyl ešte cestou do Palestíny.
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Tretia križiacka výprava
|
Tento článok týkajúci sa dejepisu je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |