Samo Chalupka: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
d Verzia používateľa 178.41.66.21 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Vasiľ
Riadok 18: Riadok 18:
Od mladosti sa angažoval v slovenskom národnom hnutí; [[1837]] člen tajného
Od mladosti sa angažoval v slovenskom národnom hnutí; [[1837]] člen tajného
mladoslov. spolku Vzájomnosť, [[1844]] štúrovského spolku Tatrín, [[1861]] spolutvorca Memoranda národa slovenského a [[1863]] spoluzakladateľ Matice slovenskej. Jeho básnická dikcia zásadne ovplyvnila ďalšie smerovanie slovenskej poézie na báze ľudovej piesne, balady a historickej epiky, ale aj v oblasti používania literárneho jazyka, ako jeden z prvých tvoril v stredoslovenčine. Zaradil sa k hlavným reprezentantom romantizmu, v ňom rozvinul najmä ľudový jánošíkovský, ale aj protiturecký motív. V historickom speve ''Mor ho!'' zobrazil hrdinský odpor Slovákov v boji proti Rimanom, ktorý sa často aktualizoval v našich dejinách počas boja za nezávislosť a zvrchovanosť Slovenska.
mladoslov. spolku Vzájomnosť, [[1844]] štúrovského spolku Tatrín, [[1861]] spolutvorca Memoranda národa slovenského a [[1863]] spoluzakladateľ Matice slovenskej. Jeho básnická dikcia zásadne ovplyvnila ďalšie smerovanie slovenskej poézie na báze ľudovej piesne, balady a historickej epiky, ale aj v oblasti používania literárneho jazyka, ako jeden z prvých tvoril v stredoslovenčine. Zaradil sa k hlavným reprezentantom romantizmu, v ňom rozvinul najmä ľudový jánošíkovský, ale aj protiturecký motív. V historickom speve ''Mor ho!'' zobrazil hrdinský odpor Slovákov v boji proti Rimanom, ktorý sa často aktualizoval v našich dejinách počas boja za nezávislosť a zvrchovanosť Slovenska.

Jeho najvýznamnejšou básňou je skladba MOR-HO! Hudobný skľadatel Ján Ciker napísal na základe básne Turčín Poničan operu Beg Bajazid. Libreto napísal Ján Smrek.


== Tvorba ==
== Tvorba ==

Verzia z 13:35, 13. december 2011

Samo Chalupka
Samo Chalupka.jpg
slovenský romantický básnik
Narodenie27. február 1812
Horná Lehota, Slovensko
Úmrtie19. máj 1883 (71 rokov)
Horná Lehota, Slovensko
PodpisSamo Chalupka, podpis
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Samo Chalupka

Samo Chalupka (* 27. február 1812, Horná Lehota – † 19. máj 1883, Horná Lehota) bol slovenský romantický básnik a evanjelický kňaz, mladší brat Jána Chalupku.

Životopis

Narodil sa v rodine evanjelického farára Adama Chalupku (matka Anna rod. Pruniová, brat Ján Chalupka) a vzdelanie získaval u otca, neskôr navštevoval gymnázium v Gemeri a od roku 1822 študoval na lýceu v Kežmarku. Od roku 1824 študoval v Rožňave, od roku 1827 na bratislavskom lýceu filozofiu a teológiu, kde 1829 patril k iniciátorom vzniku Spoločnosti českoslovanskej, neskoršieho ohniska štúrovcov. Chalupka pôsobil spočiatku ako knihovník, neskôr sa stal podpredsedom tejto spoločnosti. Členovia spoločnosti sa nevenovali len literatúre, ale zaujímali sa i o dejiny, osud národov a ich zápas za slobodu. Preto sa po vypuknutí povstania poľskej šľachty v roku 1830 vydal do Poľska ako dobrovoľník a v nasledujúcom roku bol zranený v bojoch pri Haliči. Po uzdravení pôsobil najprv ako vychovávateľ v Demänovej, no už v roku 1833 pokračoval v štúdiu na evanjelickej teologickej fakulte vo Viedni. V roku 1834 pôsobil ako evanjelický kaplán v Chyžnom, 1836 farár v Gemerských Tepliciach a po otcovej smrti v roku 1840 zaujal jeho miesto v rodnej Hornej Lehote, kde pôsobil až do svojej smrti.

Pamätník pripomínajúci Sama Chalupku. Pohľad z Radlinského ulice v Bratislave.

Od mladosti sa angažoval v slovenskom národnom hnutí; 1837 člen tajného mladoslov. spolku Vzájomnosť, 1844 štúrovského spolku Tatrín, 1861 spolutvorca Memoranda národa slovenského a 1863 spoluzakladateľ Matice slovenskej. Jeho básnická dikcia zásadne ovplyvnila ďalšie smerovanie slovenskej poézie na báze ľudovej piesne, balady a historickej epiky, ale aj v oblasti používania literárneho jazyka, ako jeden z prvých tvoril v stredoslovenčine. Zaradil sa k hlavným reprezentantom romantizmu, v ňom rozvinul najmä ľudový jánošíkovský, ale aj protiturecký motív. V historickom speve Mor ho! zobrazil hrdinský odpor Slovákov v boji proti Rimanom, ktorý sa často aktualizoval v našich dejinách počas boja za nezávislosť a zvrchovanosť Slovenska.

Tvorba

Lásku k literatúre si vybudoval už počas štúdií v Rožňave. Jeho prvé literárne pokusy vznikali v bibličtine už v dobe, keď študoval na bratislavskom lýceu. Debutové básne mu vyšli v almanachu Plody v roku 1836. V jeho dielach sa objavuje zobrazovanie slovenskej prírody, Slovenska a jeho krajov, ale tiež jeho vlastenectvo, vernosť rodnej krajine a ľudu a uvedomenie si neslobodného postavenia jeho krajanov. Vo svojej tvorbe však, podobne ako napr. Ján Botto, využíval ľudové piesne a slovenskú ľudovú poéziu všeobecne. V 40. rokoch 19. storočia sa pridal k hnutiu Ľudovíta Štúra, no trval na väčšom uznaní nárečia svojho kraja, v čom ostal celé roky neústupný, aj keď už bola uzákonená nová slovenská gramatika a pravopis (svedčí o tom i jeho jediná básnická zbierka Spevy). Písal vlastenecké básne, lyrické básne, básne angažované za politický program národného oslobodenia, ale tiež je i tvorcom historickej epiky a historického spevu. Jeho lyrika aj historická epika je zhrnutá v zbierke Spevy z roku 1868. Tá je inšpirovaná ľudovou piesňou a preniká ňou pátos boja za národné oslobodenie.

Venoval sa aj tvorbe duchovnej poézie a ľudovýchovnej spisbe (náboženskými piesňami prispel do Zpěvníka evanjelického, 1842).

Diela

Poézia

  • 1829 – Repertorium dispositionum, rukopis s básnickými náčrtmi a veršami
  • 1834 – Koníku moj vraný, báseň (uverejnené v Novom i starom vlasteneskom kalendári)
  • 1834 – Nářek slovenský, báseň (uverejnené v Novom i starom vlasteneskom kalendári)
  • 1834 – Píseň vojenská, báseň (uverejnené v Novom i starom vlasteneskom kalendári)
  • 1864 – Mor ho!, báseň
  • 1868 – Spevy, básnická zbierka; obsahovala napr. diela:
    • Likavský väzeň (pôvodný názov Jánošíkova náumka)
    • Kráľohoľská
    • Branko
    • Kozák (pôvodný názov Syn vojny)
    • Turčín Poničan
    • Boj pri Jelšave
    • Odboj Kupov
  • Vojenská, báseň
  • Juhoslovanom, báseň
  • Bolo i bude, báseň
  • Večer pod Tatrou, báseň
  • Při návratu do vlasti, báseň
  • Smutek, báseň
  • Toužba po vlasti, báseň
  • Má vlast, báseň
  • Turčín Poničan, báseň

Preklady

Pamiatky

  • rodný dom s pamätnou tabuľou v Hornej Lehote
  • literárna pozostalosť a korešpondencia v LAMS
  • názvy ulíc v slovenských mestách

Iné projekty

Literatúra

  • Slovenský biografický slovník

Externé odkazy