Magnetický indukčný tok: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
d r2.7.1) (robot Pridal: id:Fluks magnetik
Vagobot (diskusia | príspevky)
d r2.7.2) (robot Pridal: az:Maqnit seli
Riadok 40: Riadok 40:


[[ar:تدفق مغناطيسي]]
[[ar:تدفق مغناطيسي]]
[[az:Maqnit seli]]
[[be-x-old:Магнітны струмень]]
[[be-x-old:Магнітны струмень]]
[[bg:Магнитен поток]]
[[bg:Магнитен поток]]

Verzia z 06:45, 16. december 2011

Magnetický indukčný tok alebo magnetický tok je fyzikálna veličina, ktorá sa používa na opis elektromagnetickej indukcie. Vyjadruje súhrnný tok magnetickej indukcie prechádzajúci určitou plochou.

Symbol veličiny: Φ

Základná jednotka: Weber, značka jednotky Wb

Rozmer jednotky: Wb = m2·kg·s-2·A-1 v sústave SI, inak aj V·s alebo T·m2.

Výpočet

  • z definície
Ak je plocha, ktorej magnetický tok sa počíta, rovinná,
,
kde B je veľkosť magnetickej indukcie homogénneho magnetického poľa, S je plocha a α je uhol, ktorý

zviera normálový vektor plochy s vektorom magnetickej indukcie.

Ak je plocha všeobecná a magnetické pole nehomogénne, potom
.
Pre valcovú cievku s N závitmi a prierezom S, ktorej os zviera s indukčnými čiarami homogénneho magnetického poľa uhol α, je magnetický indukčný tok daný vzťahom
,


  • magnetický tok v cievke v prostredí s konštantnou permeabilitou je priamo úmerný elektrickému prúdu prechádzajúcemu touto cievkou.
kde L je indukčnosť cievky.

Externé odkazy (po česky)