Miguel de Cervantes: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
d r2.7.1) (robot Zmenil: hy:Միգել դը Սերվանտես
Luckas-bot (diskusia | príspevky)
d r2.7.1) (robot Pridal: sq:Miguel de Cervantes
Riadok 150: Riadok 150:
[[simple:Miguel de Cervantes]]
[[simple:Miguel de Cervantes]]
[[sl:Miguel de Cervantes]]
[[sl:Miguel de Cervantes]]
[[sq:Miguel de Cervantes]]
[[sr:Мигел де Сервантес]]
[[sr:Мигел де Сервантес]]
[[sv:Miguel Cervantes]]
[[sv:Miguel Cervantes]]

Verzia z 18:27, 16. december 2011

Miguel de Cervantes
Miguel de Cervantes
Narodenie29. september 1547
Alcalá de Henares, Španielsko
Úmrtie23. apríl 1616 (68 rokov)
Madrid, Španielsko
PodpisMiguel de Cervantes, podpis (z wikidata)
Odkazy
Projekt
Guttenberg
Miguel de Cervantes
(plné texty diel autora)
CommonsSpolupracuj na Commons Miguel de Cervantes

Miguel de Cervantes (y) Saavedra (* 29. september 1547 – † 23. apríl 1616) bol španielsky spisovateľ a dramatik z obdobia takzvaného zlatého veku španielskej literatúry.

Život

Narodil sa ako štvrtý zo siedmich detí v schudobnelej šľachtickej rodine neďaleko Madridu.

Jeho rodičia boli Rodrigo de Cervantes, neúspešný chirurg, a Lotor de Cortinas. Mladý Cervantes študoval teológiu na univerzite v Salamance a Madride.

Miguel de Cervantes viedol veľmi dobrodružný život. Po štúdiách u humanistu Juan López de Hoyos odišiel roku 1569 pred španielskou justíciou najskôr do Ríma. Tam nastúpil ako komorník v službách kardinála Giulia Acquavitu. No ešte v tom istom roku vstúpil v Neapole do španielskeko námorníctva. Ako námorník sa zúčastnil v roku 1571 bitky pri Lepante, kde bojoval po boku Jána Rakúskeho (Juana de Austria) proti Turkom . Tam bol tri krát postrelený a dokaličili mu ľavú ruku. Preto dostal prezývku El Manco de Lepanto (jednoruký od Lepanta).

Zajatie

Po ďalších rokoch v španielskom námorníctve bol Cervantes v júni 1575 zajatý alžírskymi pirátmi a zavlečený ako otrok do Alžírska. No až po piatich rokoch a troch neúspešných pokusoch o útek bol v r. 1580 s pomocou Rádu Najsvätejšej Trojice vykúpený a vrátil sa 19. septembra naspäť do Španielska.

Manžel a spisovateľ

Jeho prvá divadelná hra „Los tratos de Argel“, v ktorej spracoval svoje skúsenosti zo zajatia, zostala bez povšimnutia. Bol veľmi zadĺžený a pokúsil sa ako spisovateľ zarobiť nejaké peniaze. R. 1584 vyšiel jeho prvý román „La primera parte de la Galatea“. V tom istom roku sa oženil s o 18 rokov mladšou Catalinou de Salazar y Palacios, dcérou bohatého sedliaka. Tento zväzok zostal bezdetný, no mal z romániku s herečkou Anou Franca de Rojas dcéru, Isabel de Saavedra. Koncom 80-tych rokov odišiel od manželky. Pracoval okrem iného ako výberca daní, musel ale pre spreneveru od štátnych peňazí 1597/98 a 1602 opäť do väznice.

Don Quijote

Vo väzení nezačal s prácou na svojej najvýraznejšej práci „El ingenioso Hidalgo Don Quixote de la Mancha“ ("Dômyselný rytier Don Quijote de la Mancha"), ktorého prvý diel vyšiel roku 1605. Druhú časť uverejnenil Miguel de Cervantes roku 1615. Medzi obomi dielmi napísal (1613) Cervantes „Novelas ejemplares“, v slovenčine „Príkladné novely“. Román „Don Quijote“ mu priniesol síce vytúžený úspech, no peniaze, ktoré získal, opäť rýchlo stratil a zomrel roku 1616 chudobný v Madride.

Dielo

Cervantesov literárny odkaz je mimoriadne bohatý a mnohotvárny. Básnické dielo tvoria skladby najrozličnejšieho druhu pastierske a ľúbostné romance, sonety a spevy, elégie, oslavné básne a iná príležitostná poézia až po rozsiahly traktát Cesta na Parnas (1614). Hoci poézia bola jednou z jeho veľkých lások, nedosiahol v nej veľký úspech.

Literárni kritici i sám Cervantes rozdeľuje svoju dramatickú tvorbu na dve obdobia: prvé ovplyvnené klasicistickým a renesančným divadlom, teda obdobie spred triumfu novej koncepcie Lopeho de Vega v umení písať drámy (Zívol v Alžíri, Numaneia, 1584), a druhé, reprezentujúce súbor hier, vydaných r. 1615 pod názvom Osem komédií a osem medzihier. Sú to majstrovské momentky zo života, v ktorých svojím neopakovateľným jazykom, neodolateľnou komikou zobrazil niektoré z pálčivých problémov vtedajšej španielskej spoločnosti.

Najväčší úspech dosiahol Cervantes v próze. Niekoľko rokov po návrate do Španielska vychádza jeho prvá prozaická práca, pastiersky román Galatea (1584). Na sklonku života sa pokúša o nový žáner, dobrodružný román -- Strasti Persilasa a Sigismundy (1617). Vrcholom Cervantesových umeleckých úsilí sú jeho Príkladné novely (1613). Stal sa tak priekopníkom renesančnej poviedky v Španielsku, dal jej hlboký mravný obsah. Niektoré vynikajú ostrou až drsnou kresbou, kritickým pohľadom na súvekú spoločnosť a jej predsudky.

Do dejín svetového písomníctva sa zapísal dielom Dômyselný rytier Don Quijole de la Mancha. Prvá časť vyšla roku 1605, druhá o desať rokov neskôr. Spisovateľ chcel zosmiešniť, parodovať rytierske romány, napísal však vynikajúci rytiersky román, ktorý ďaleko prerástol Cervantesove zámery. Vyrozprával v ňom osudy dvoch nezabudnuteľných postáv, dona Quijota, bláznivého rytiera a jeho zbrojnoša Sancha Panzu. Zo začiatku bol don Quijote ,,bez mozgu", neskôr sa však Cervantesovi zišiel na spájanie múdrych rečí. Pán a sluha sa stali symbolmi dvoch večných protikladov, no v istom zmysle tvoria tieto dve postavy jednotu, najmä vo chvíľach, keď sa spoločne stretávajú s realitou vonkajšieho sveta. Cervantes vytvoril nesmrteľné dielo všeľudského obsahu a dosahu.

Jeho literárne dielo a najmä Don Quijote — „rytier smutnej postavy" — je symbolom, zobrazením a zosobnením ľudskej osobnosti autora, snov, ilúzií a stroskotania hidalga dona Miguela de Cervantesa y Saavedra, a súčasne i Španielska za vlády Karola I. (V.) a Filipa II.

Iné projekty

Šablóna:Link FA Šablóna:Link FA Šablóna:Link FA Šablóna:Link FA