Egejské more: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Idioma-bot (diskusia | príspevky)
d r2.6.3) (robot Pridal: xmf Zmenil: an, bg, nn
Riadok 21: Riadok 21:
== Iné projekty ==
== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Aegean Sea}}
{{projekt|commons=Category:Aegean Sea}}

{{Geografický výhonok}}


{{Atlantický oceán}}
{{Atlantický oceán}}

Verzia z 20:02, 21. december 2011

Satelitný pohľad na oblasť Egejského mora

Egejské more (neodborne nazývané aj archipelagos) je polouzatvorené okrajové more v Atlantickom oceáne, patriace k Stredozemnému moru. Nachádza sa medzi Balkánskym polostrovom, Malou Áziou a Krétou. Patrí medzi najčistejšie moria.

Jeho bazén je široký asi 610 km zo severu na juh a 300 km z východu na západ. V mori sa nachádza veľké množstvo ostrovov, z ktorých je najväčšia Kréta. Patria k nemu súostrovia Kyklady, Východoegejské ostrovy, Eubója, Severné Sporady, Argosarónske ostrovy a Dodekanézy. Na severovýchode je more cez Dardanely, Marmarské more a Bospor prepojené s Čiernym morom.

Základné údaje

  • Plocha: 190 000 km²
  • Max. hĺbka: 2 962 m.
  • Teplota vody vrchnej vrstvy:
    • v zime: 11-16 °C
    • v lete: 22-25 °C
  • Priemerná slanosť 37-38‰

Geológia

Oblasť sa vyznačuje stenšenou kontinentálnou kôrou, vysokým tepelným tokom (a s tým spojenou vulkanickou činnosťou) a vysokou seizmicitou. Zemetrasenia majú plytké až stredne hlboké hypocentrá, ktoré sledujú beniofovu-zónu ponárajúcej sa platne. Spôsobuje ich na sever smerujúca subdukcia Africkej pod Eurázijskú platňu. Kréta sa nachádza nad helénskou subdukčnou zónou v pozícií ostrovného oblúka. Do severnej časti Egejského mora zasahuje severoanatólsky zlom. Celá oblasť poklesáva približne od neogénu[1].

Referencie

  1. Moores, E.M., Fairbridge, R.W., (Editors) 1998: Encyclopedia of European and Asian regional geology. Encyclopedia of Earth Sciences Series, London, 825 s.

Iné projekty