Abdéra: Rozdiel medzi revíziami
doplnenie |
Bez shrnutí editace |
||
| Riadok 19: | Riadok 19: | ||
}} </ref> Bola rodiskom [[Demokritos|Demokrita]] a [[Protagoras|Protagora]]; niektorí uvádzajú, že sa tam narodil aj [[Leukippos]]. Abdéra bola významný grécky prístav, člen [[Aténsky námorný spolok|Aténskeho námorného spolku]], opakovane vo vojnách zničená a niekoľkokrát obnovená.<ref name=EB /> Vnútorné zriadenie mesta podliehalo striedavým premenám demokratického a oligarchického zamerania. |
}} </ref> Bola rodiskom [[Demokritos|Demokrita]] a [[Protagoras|Protagora]]; niektorí uvádzajú, že sa tam narodil aj [[Leukippos]]. Abdéra bola významný grécky prístav, člen [[Aténsky námorný spolok|Aténskeho námorného spolku]], opakovane vo vojnách zničená a niekoľkokrát obnovená.<ref name=EB /> Vnútorné zriadenie mesta podliehalo striedavým premenám demokratického a oligarchického zamerania. |
||
Pre zaostalosť obyvateľov si mesto vyslúžilo (azda už v [[5. storočie pred Kr.|5. stor. pred Kr.]]) povesť antického [[Kocúrkovo|Kocúrkova]] (pozri: [[abderita]]). Neskôr nemecký osvietenský spisovateľ [[Christoph Martin Wieland]] použil Abdéru na zobrazenie malomestského šosáctva zaobaleného do zdanlivo antického rúcha vo svojom románe ''Die Abderiten |
Pre zaostalosť obyvateľov si mesto vyslúžilo (azda už v [[5. storočie pred Kr.|5. stor. pred Kr.]]) povesť antického [[Kocúrkovo|Kocúrkova]] (pozri: [[abderita]]). Neskôr nemecký osvietenský spisovateľ [[Christoph Martin Wieland]] použil Abdéru na zobrazenie malomestského šosáctva zaobaleného do zdanlivo antického rúcha vo svojom románe ''Die Abderiten. Eine sehr wahrscheinliche Geschichte'' (doslova „Abderčania. Veľmi pravdepodobný príbeh“, [[1774]]; po slovensky nevyšlo, česky ako ''Příběh Abdéřanů'' v roku 1958).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |
||
| priezvisko = |
| priezvisko = |
||
| meno = |
| meno = |
||
Verzia z 23:40, 29. december 2011
Abdéra bola grécka kolónia v Trácii, prístavné mesto na severnom pobreží Egejského mora, neďaleko ústia rieky Nestos, oproti ostrovu Thasos. Mestu podliehal rovnomenný mestský štát.
Kolónia bola založená okolo roku 650 pred Kr.[1] Bola rodiskom Demokrita a Protagora; niektorí uvádzajú, že sa tam narodil aj Leukippos. Abdéra bola významný grécky prístav, člen Aténskeho námorného spolku, opakovane vo vojnách zničená a niekoľkokrát obnovená.[1] Vnútorné zriadenie mesta podliehalo striedavým premenám demokratického a oligarchického zamerania.
Pre zaostalosť obyvateľov si mesto vyslúžilo (azda už v 5. stor. pred Kr.) povesť antického Kocúrkova (pozri: abderita). Neskôr nemecký osvietenský spisovateľ Christoph Martin Wieland použil Abdéru na zobrazenie malomestského šosáctva zaobaleného do zdanlivo antického rúcha vo svojom románe Die Abderiten. Eine sehr wahrscheinliche Geschichte (doslova „Abderčania. Veľmi pravdepodobný príbeh“, 1774; po slovensky nevyšlo, česky ako Příběh Abdéřanů v roku 1958).[2] Do Abdéry zasadili dej svojej hry „Osel a stín“ aj Jan Werich a Jiří Voskovec.
Referencie
- ↑ a b Encyklopedický ústav SAV. Encyclopaedia Beliana (A-Belk). I. vydanie. vyd. Banská Bystrica : Veda, vydavateľstvo SAV a Stredoslovenské vydavateľstvo, a. s., 1999. 1. z 12 zv. (696 s.) ISBN 80-224-0554-X. číslo publikácie 3259. Kapitola A, s. 19.
- ↑ Příběh Abdéřanů / Wielands Gesammelte Schriften [online]. DatabazeKnih.cz, [cit. 2011-12-29]. Dostupné online. (česky)
Zdroje
- Löve G, Stoll HA. ABC Antiky. Ivo Železný, 2005 (ISBN 80-237-3938-7)