Graz: Rozdiel medzi revíziami

	Graz
	Štajerský Hradec (historický slovenský názov)
	mesto
	Radnica
	Erb
	Erb
Štát	Rakúsko
Spolková krajina	Štajersko
Okres	štatutárne mesto
Nadmorská výška	353 m n. m.
Súradnice	47°04′13″S 15°26′20″V / 47,07028°S 15,43889°V
Rozloha	127,56 km² (12 756 ha)
Obyvateľstvo	257 328 (1. 1. 2010)
Hustota	2 017,31 obyv./km²
Časové pásmo	SEČ (UTC+1)
- letný čas	SELČ (UTC+2)
PSČ	A-801x, A-802x, A-803x, ; A-804x, A-805x
Telefónna predvoľba	+43 316
	Lokalita svetového dedičstva UNESCO
Názov	City of Graz - Historic Centre
Rok zápisu; (č. zasadnutia)	1999 (#23)
Číslo	931
Región	Európa a Severná Amerika
Kritériá	ii, iv
	Poloha mesta v rámci Rakúska
	Webová stránka: www.graz.at
	OpenStreetMap: mapa
	Geografický portál

Interaktívne prechádzať históriu

← Predchádzajúca úprava Ďalšia úprava →

Smazaný obsah Přidaný obsah

VizuálneWikitext

V textu

Verzia z 16:09, 7. január 2012

Svetové dedičstvo UNESCO

Graz (historický slovenský názov je Štajerský Hradec) je štatutárne mesto a hlavné mesto Štajerska. So svojimi takmer 300 tis. obyvateľmi je druhým najväčším mestom Rakúska.

Charakteristika

Graz preslávilo predovšetkým historické centrum, ktoré bolo zapísané na Zoznam svetového dedičstva UNESCO v roku 1999, teda rok pred historickým centrom Viedne.

Hlavným symbolom a akýmsi poznávacím znakom Grazu je Schlossberg ("Zámocký vrch") – zámocký vrch s Hodinovou vežou a pevnosťou, ktorej základy pochádzajú už z 9. storočia.

Graz je známy aj ako mesto študentov, lebo na 6 univerzitách tu študuje na 50 tisíc vysokoškolákov zo všetkých možných kútov sveta.

V meste panuje teplé podnebie, ktoré sem zo Stredomoria privádza vzdušné prúdy – tzv. föhny.

Spolu s miestnou architektúrou, útulnými vinárňami, obyvateľmi a všadeprítomnou zeleňou prispievá k veľmi priateľskej a pohodovej atmosfére mesta. Váš zážitok z Grazu isto umocní moderné umenie, ktoré sa tu prelína s historickými budovami, je súčásťou výstav miestnych galérií a veľa divadelných či hudobných festivalov. Z nich stojí za návštevu predovšetkým hudobný festival Jazz Sommer (každoročne od polovice júla do konca prvého týždňa v auguste) a festival pouličných divadelných súborov La Strada (prelom júla a augusta). Akcie na týchto festivaloch sľubujú úžasný zážitok. Keďže festivaly sú výdatne podporované mestom, vstupné sa vyberá iba na niektoré predstavenia. Podpora kultúry, najmä modernej, sa Grazu rozhodne vyplatila, pretože v roku 2003 bol zaslúžene vyhlásený za hlavné mesto európskej kultúry.

Dejiny

Sídlo tu postavili už Rimania. Neskôr tu obyvatelia dnešného územia Slovinska postavili malý hrad – „Gradec“. Dnešný názov „Graz“ sa prvý raz použil v roku 1128 za vlády vojvodov z rodu Babenbergovcov. Najmä za vlády Habsburgovcov Graz prekvital ako významné obchodné centrum a v roku 1281 mu cisár Rudolf I. udelil zvláštne privilégiá. Habsburgovci z miestneho opevnenia kontrolovali územie dnešného Štajerska, Korutánska, častí severného Talianska a Slovinska až po Terst. Sídlo tu mal aj Ferdinand II., ktorý sa po korunovácii za cisára (1619) presťahoval do Viedne. V priebehu 16. storočia tu bola vybudovaná univerzita, renesančný Krajinský dom a Hodinová veža. Mesto muselo po stáročia čeliť nájazdom Turkov a od roku 1797 armáde Napoleona. Graz a najmä pevnosť Schlossberg v bojoch preukázali svoju ohromnú silu, keď úspešne čelili ôsmim veľkým ofenzívam. Po dobytí Viedne musel automaticky kapitulovať aj Graz. Francúzi rozbúrali a zničili rad pamiatok. Symbol mesta – Hodinovú vežu však obyvatelia Grazu natoľko zbožňovali, že za jej ponechanie v pôvodnom stave zaplatili Francúzom obrovskú sumu peňazí. Ďalšie demolácie mesto zažilo počas 2. svetovej vojny, kedy bolo zrovnaných so zemou 16% všetkých budov.

Partnerské mestá

Galéria

Graz
Hauptplatz v Grazi

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Graz

Externé odkazy

Oficiálna stránka

Šablóna:Link GA

@@ Riadok 68: / Riadok 68: @@
 Graz je známy aj ako mesto študentov, lebo na 6 univerzitách tu študuje na 50 tisíc vysokoškolákov zo všetkých možných kútov sveta.
-V meste panuje teplé podnebie, ktoré sem zo Stredomoria privádza vzdušné prúdy - tzv. [[föhn]]y.
+V meste panuje teplé podnebie, ktoré sem zo Stredomoria privádza vzdušné prúdy – tzv. [[föhn]]y.
-Spolu s miestnou architektúrou, útulnými vinárňami, obyvateľmi a všadeprítomnou zeleňou prispievá k veľmi priateľskej a pohodovej atmosfére mesta. Váš zážitok z Grazu isto umocní moderné umenie, ktoré sa tu prelína s historickými budovami, je súčásťou výstav miestnych galérií a veľa divadelných či hudobných festivalov. Z nich stojí za návštevu predovšetkým hudobný festival '''''Jazz Sommer''''' ( každoročne od polovice júla do konca prvého týždňa v auguste) a festival pouličných divadelných súborov '''''La Strada''''' (prelom júla a augusta). Akcie na týchto festivaloch sľubujú úžasný zážitok. Keďže festivaly sú výdatne podporované mestom, vstupné sa vyberá iba na niektoré predstavenia. Podpora kultúry, najmä modernej, sa Grazu rozhodne vyplatila, pretože v roku [[2003]] bol zaslúžene vyhlásený za hlavné mesto európskej kultúry.
+Spolu s miestnou architektúrou, útulnými vinárňami, obyvateľmi a všadeprítomnou zeleňou prispievá k veľmi priateľskej a pohodovej atmosfére mesta. Váš zážitok z Grazu isto umocní moderné umenie, ktoré sa tu prelína s historickými budovami, je súčásťou výstav miestnych galérií a veľa divadelných či hudobných festivalov. Z nich stojí za návštevu predovšetkým hudobný festival '''''Jazz Sommer''''' (každoročne od polovice júla do konca prvého týždňa v auguste) a festival pouličných divadelných súborov '''''La Strada''''' (prelom júla a augusta). Akcie na týchto festivaloch sľubujú úžasný zážitok. Keďže festivaly sú výdatne podporované mestom, vstupné sa vyberá iba na niektoré predstavenia. Podpora kultúry, najmä modernej, sa Grazu rozhodne vyplatila, pretože v roku [[2003]] bol zaslúžene vyhlásený za hlavné mesto európskej kultúry.
 == Dejiny ==
-[[Sídlo]] tu postavili už [[Staroveký Rím|Rimania]]. Neskôr tu obyvatelia dnešného územia [[Slovinsko|Slovinska]] postavili malý [[hrad]] - „Gradec“. Dnešný názov „Graz“ sa prvý raz použil v roku [[1128]] za vlády vojvodov z rodu Babenbergovcov. Najmä za vlády Habsburgovcov Graz prekvital ako významné obchodné centrum a v roku [[1281]] mu cisár [[Rudolf I. Habsburský|Rudolf I.]] udelil zvláštne [[privilégium|privilégiá]]. ''Habsburgovci'' z miestneho opevnenia kontrolovali územie dnešného [[Štajersko|Štajerska]], [[Korutánsko|Korutánska]], častí severného Talianska a [[Slovinsko|Slovinska]] až po [[Terst]]. Sídlo tu mal aj [[Ferdinand II. Habsburský|Ferdinand II.]], ktorý sa po korunovácii za cisára ([[1619]]) presťahoval do Viedne. V priebehu [[16. storočia]] tu bola vybudovaná [[univerzita]], renesančný Krajinský dom a Hodinová veža. Mesto muselo po stáročia čeliť nájazdom [[Osmanská ríša|Turkov]] a od roku [[1797]] armáde Napoleona. Graz a najmä pevnosť Schlossberg v bojoch preukázali svoju ohromnú silu, keď úspešne čelili ôsmim veľkým [[ofenzíva]]m. Po dobytí Viedne musel automaticky kapitulovať aj Graz. Francúzi rozbúrali a zničili rad pamiatok. Symbol mesta – Hodinovú vežu však obyvatelia Grazu natoľko zbožňovali, že za jej ponechanie v pôvodnom stave zaplatili Francúzom obrovskú sumu peňazí. Ďalšie demolácie mesto zažilo počas [[druhá svetová vojna|2. svetovej vojny]], kedy bolo zrovnaných so zemou 16% všetkých budov.
+[[Sídlo]] tu postavili už [[Staroveký Rím|Rimania]]. Neskôr tu obyvatelia dnešného územia [[Slovinsko|Slovinska]] postavili malý [[hrad]] – „Gradec“. Dnešný názov „Graz“ sa prvý raz použil v roku [[1128]] za vlády vojvodov z rodu Babenbergovcov. Najmä za vlády Habsburgovcov Graz prekvital ako významné obchodné centrum a v roku [[1281]] mu cisár [[Rudolf I. Habsburský|Rudolf I.]] udelil zvláštne [[privilégium|privilégiá]]. ''Habsburgovci'' z miestneho opevnenia kontrolovali územie dnešného [[Štajersko|Štajerska]], [[Korutánsko|Korutánska]], častí severného Talianska a [[Slovinsko|Slovinska]] až po [[Terst]]. Sídlo tu mal aj [[Ferdinand II. Habsburský|Ferdinand II.]], ktorý sa po korunovácii za cisára ([[1619]]) presťahoval do Viedne. V priebehu [[16. storočia]] tu bola vybudovaná [[univerzita]], renesančný Krajinský dom a Hodinová veža. Mesto muselo po stáročia čeliť nájazdom [[Osmanská ríša|Turkov]] a od roku [[1797]] armáde Napoleona. Graz a najmä pevnosť Schlossberg v bojoch preukázali svoju ohromnú silu, keď úspešne čelili ôsmim veľkým [[ofenzíva]]m. Po dobytí Viedne musel automaticky kapitulovať aj Graz. Francúzi rozbúrali a zničili rad pamiatok. Symbol mesta – Hodinovú vežu však obyvatelia Grazu natoľko zbožňovali, že za jej ponechanie v pôvodnom stave zaplatili Francúzom obrovskú sumu peňazí. Ďalšie demolácie mesto zažilo počas [[druhá svetová vojna|2. svetovej vojny]], kedy bolo zrovnaných so zemou 16% všetkých budov.
 == Partnerské mestá ==
 * [[Súbor:Flag of the United Kingdom.svg|20px]] [[Coventry]], [[Spojené kráľovstvo]], [[1948]]
 * [[Súbor:Flag of Germany.svg|20px]] [[Darmstadt]], [[Nemecko]], [[1968]]
 * [[Súbor:Flag of Croatia.svg|20px]] [[Dubrovník]], [[Chorvátsko]], [[1994]]
@@ Riadok 108: / Riadok 108: @@
 [[Kategória:Lokality Svetového dedičstva v Rakúsku]]
 [[Kategória:Európske hlavné mestá kultúry]]
-{{Link GA|de}}
+{{Link GA|de}}
 [[af:Graz]]
 [[ar:غراتس]]

z d u Štajersko
Štatutárne mestá	Graz
Okresy	Bruck-Mürzzuschlag Deutschlandsberg Graz-okolie Hartberg-Fürstenfeld Leibnitz Leoben Liezen Murau Murtal Südoststeiermark Voitsberg Weiz
Zaniknuté okresy	Bruck an der Mur Feldbach Fürstenfeld Hartberg Judenburg Knittelfeld Mürzzuschlag Radkersburg Stainz
Expozitúry	Gröbming