Vroclav: Rozdiel medzi revíziami
d d |
d d |
||
Riadok 44: | Riadok 44: | ||
== Dejiny == |
== Dejiny == |
||
[[Súbor:Ratusz2noc.jpg|thumb|left|Radnica v noci]] |
|||
Najprv je známe ako osada na [[Jantárová cesta (história)|jantárovej ceste]]. Založenie mesta sa datuje na roky [[915]] - [[921]]. <ref>[http://wroclaw.turegion.pl/ Vroclav] turegion.pl.</ref> V [[9. storočie|9. storočí]] bola hradiskom slovanských [[Slezania|Slezanov]]. V [[10. storočie|10. storočí]] dočasne pod nadvládou Přemyslovcov (podľa legiend mesto založilo české knieža [[Vratislav I.]] pod názvom „Vratislavia“, odtiaľ aj český názov „Vratislav“). Okolo roku [[990]] znova poľské územie. Roku [[1000]] tu bolo založené (pri Kongres Gniezno) rímskokatolícke [[Diecéza (biskupstvo)|biskupstvo]] (Jeden zo štyroch v súčasnej Poľský) a bola postavená románska katedrála. V rokoch [[1038]]- [[1054]] opäť dočasne české územie. |
Najprv je známe ako osada na [[Jantárová cesta (história)|jantárovej ceste]]. Založenie mesta sa datuje na roky [[915]] - [[921]]. <ref>[http://wroclaw.turegion.pl/ Vroclav] turegion.pl.</ref> V [[9. storočie|9. storočí]] bola hradiskom slovanských [[Slezania|Slezanov]]. V [[10. storočie|10. storočí]] dočasne pod nadvládou Přemyslovcov (podľa legiend mesto založilo české knieža [[Vratislav I.]] pod názvom „Vratislavia“, odtiaľ aj český názov „Vratislav“). Okolo roku [[990]] znova poľské územie. Roku [[1000]] tu bolo založené (pri Kongres Gniezno) rímskokatolícke [[Diecéza (biskupstvo)|biskupstvo]] (Jeden zo štyroch v súčasnej Poľský) a bola postavená románska katedrála. V rokoch [[1038]]- [[1054]] opäť dočasne české územie. |
||
Verzia z 10:35, 12. január 2012
Vroclav | |||
mesto | |||
|
|||
Štát | Poľsko | ||
---|---|---|---|
Vojvodstvo | Dolnosliezske | ||
Okres | mesto s právami powiatu | ||
Obec | Vroclav (mestská) | ||
Nadmorská výška | 111 m n. m. | ||
Súradnice | 51°06′36″S 17°01′20″V / 51,11000°S 17,02222°V | ||
Rozloha | 292,82 km² (29 282 ha) | ||
Obyvateľstvo | 632 996 (2010) | ||
Hustota | 2 161,72 obyv./km² | ||
Prvá pís. zmienka | 1000 | ||
Primátor | Rafał Dutkiewicz (Občianske hnutie "Poľsko XXI") | ||
Časové pásmo | SEČ (UTC+1) | ||
- letný čas | SELČ (UTC+2) | ||
PSČ | 50-041 až 54-612 | ||
Telefónna predvoľba | (+48) 71 | ||
EČV | DW | ||
TERC | 0264011 | ||
Adresa | Nowy Targ 1/8 50-141 Vroclav | ||
E-mailová adresa | kum@um.wroc.pl | ||
Telefón | (+48) 71 777 70 00 | ||
Fax | (+48) 71 777 86 55 | ||
Poloha mesta v rámci Poľska
| |||
Wikimedia Commons: Wrocław | |||
Webová stránka: www.wroclaw.pl | |||
OpenStreetMap: mapa | |||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |||
Vroclav (poľ. Wrocław, nem. Breslau, historicky po slov. Vratislav) je mesto v juhozápadnom Poľsku na rieke Odra. Hlavné mesto Dolnosliezskeho vojvodstva. Mesto patrilo do Hanzy. Má 632 996 obyvateľov (2010) a rozlohu 292,9 km².
Má početné architektonické pamiatky, priemysel dopravných strojov (vagóny), elektrotechnický, chemický a potravinársky, Univerzitu, Technickú Univerzitu, Ekonomickú Univerzitu a Príroda Univerzitu.
Európske hlavné mesto kultúry 2016.
Dejiny
Najprv je známe ako osada na jantárovej ceste. Založenie mesta sa datuje na roky 915 - 921. [1] V 9. storočí bola hradiskom slovanských Slezanov. V 10. storočí dočasne pod nadvládou Přemyslovcov (podľa legiend mesto založilo české knieža Vratislav I. pod názvom „Vratislavia“, odtiaľ aj český názov „Vratislav“). Okolo roku 990 znova poľské územie. Roku 1000 tu bolo založené (pri Kongres Gniezno) rímskokatolícke biskupstvo (Jeden zo štyroch v súčasnej Poľský) a bola postavená románska katedrála. V rokoch 1038- 1054 opäť dočasne české územie.
Od roku 1163 tu sídlili údelné sliezske kniežatá. Začiatkom 13. storočia sa Vroclav stal mestom a roku 1241 hlavným mestom vratislavského kniežatstva. V rokoch 1327–1742 opäť české územie (len 1469 - 1490 v rukách Mateja Korvína). Od 14. storočia obchodné stredisko, člen hanzy.
Od 1742 (Vratislavský mier) pruské územie, od 1945 poľské územie.
Šport
Najslávnejšie športový klub v meste Śląsk Wrocław.
Každý rok je organizovaná vo Vroclav Marathon.
Významné osobnosti mesta
- Ján Jessenius (* 1566 – † 1621), slovenský lekár, politik, filozof a autor vedeckých spisov
- Angelus Silesius (* 1624 – † 1677), nemecký nadkonfesionálne-panteistický mystik, barokový básnik
- Christian Wolff (* 1679 – † 1754), nemecký filozof a osvietenec
- Friedrich Daniel Ernst Schleiermacher (* 1768 – † 1834), nemecký filozof a protestantský teológ
- Carl Maria von Weber (* 1786 – † 1826), nemecký skladateľ romantickej opery, kritik, klavirista a dirigent
- Adolf Anderssen (* 1818 – † 1879), nemecký šachový majster
- Felix Hausdorff (* 1868 – † 1942), nemecký matematik
- Max Born (* 1882 – † 1970), nemecký fyzik, spoluobjaviteľ kvantovej mechaniky, nositeľ Nobelovej ceny za fyziku
- Edith Steinová (* 1891 - † 1942), nemecko-židovská filozofka, boská karmelitánka, svätica a spolupatrónka Európy
- Manfred Albrecht von Richthofen (* 1892 – † 1918), nemecký stíhací pilot a najúspešnejší stíhač prvej svetovej vojny
- Hans Scharoun (* 1893 – † 1972), nemecký architekt
- Dietrich Bonhoeffer (* 1906 – † 1945), nemecký evanjelický teológ, etik, filozof a bojovník proti nacizmu
- Wanda Rutkiewiczová (* 1943 – † 1992), poľská horolezkyňa, alpinistka a himalájistka
- Rafał Wojaczek (* 1945 - † 1971), poľský básnik
Partnerské mestá
- Breda, Holandsko
- Drážďany, Nemecko
- Guadalajara, Mexiko
- Hradec Králové, Česko
- Charlotte, USA
- Kaunas, Litva
- Ľvov, Ukrajina
- Ramat Gan, Izrael
- Toronto, Kanada
- Wiesbaden, Nemecko
Referencie
Pozri aj
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Vroclav