Tragédia: Rozdiel medzi revíziami
d r2.6.3) (robot Pridal: ky:Трагедия |
d typo gram |
||
Riadok 12: | Riadok 12: | ||
Štruktúra klasickej gréckej tragédie sa delila na päť častí ([[Dej (literatúra)|dejstiev]]): |
Štruktúra klasickej gréckej tragédie sa delila na päť častí ([[Dej (literatúra)|dejstiev]]): |
||
* '''úvod''' (expozícia) – uvedenie postáv, miesta a času |
* '''úvod''' (expozícia) – uvedenie postáv, miesta a času |
||
* '''zápletka''' (kolízia) – |
* '''zápletka''' (kolízia) – rozpor dvoch súperov, vznik konfliktu |
||
* '''vyvrcholenie''' (kríza) – prekvapujúci obrat v deji; vstup napätia do deja |
* '''vyvrcholenie''' (kríza) – prekvapujúci obrat v deji; vstup napätia do deja |
||
* '''obrat''' (peripetia) – ďalší obrat v deji, spomalenie deja pred záverom |
* '''obrat''' (peripetia) – ďalší obrat v deji, spomalenie deja pred záverom |
||
* '''rozuzlenie''' (katastrofa) |
* '''rozuzlenie''' (katastrofa) – tragický, nešťastný koniec obratu, ku ktorému došlo v peripetii; |
||
Tragédia končí smrťou hlavného hrdinu. |
Tragédia končí smrťou hlavného hrdinu. |
Verzia z 13:12, 15. január 2012
Tragédia (z gréckeho slova tragóidiá = spev capa, obetovaného bohom) je jeden z druhov dramatických diel, je to základný dramatický žáner zobrazujúci nezmieriteľný konflikt spoločenský alebo individuálny, v ktorom sa hrdina nachádza v bezvýchodiskovej situácii, kde v nerovnom a napätom boji je odsúdený na zánik, na smrť.
Tragédia vznikla v antickom Grécku (tragóidia), kde počas slávnosti na počesť boha Dionýza obetovali capa (tragos) pri tanci, speve, rozprávaní, boji atď. Z počiatočného obdobia sú známe tragédie od Aischyla, Sofokla a Euripida.
Shakespearove tragédie: Rómeo a Júlia, Hamlet, Othello, Macbeth, Kráľ Leare poukazujú na jeden z nových civilizačných smerov. Z francúzskych autorov treba uviesť: J. Racine, P. Corneille a Voltaire, z nemeckých autorov G. E. Lessing, J. W. Goethe, F. Schiller.
V našej literatúre okrem iných hodno spomenúť P. O. Hviezdoslava.
Z autorov vstupujúcich do 20. storočia sa tragédia objavuje u viacerých, z ktorých spomenieme: H. Ibsen (Nór), A. Strindberg (Švéd), E. O’Neill (USA), A. Miller (USA), F. Garcia Lorca (Španiel) a iní.
Štruktúra klasickej gréckej tragédie sa delila na päť častí (dejstiev):
- úvod (expozícia) – uvedenie postáv, miesta a času
- zápletka (kolízia) – rozpor dvoch súperov, vznik konfliktu
- vyvrcholenie (kríza) – prekvapujúci obrat v deji; vstup napätia do deja
- obrat (peripetia) – ďalší obrat v deji, spomalenie deja pred záverom
- rozuzlenie (katastrofa) – tragický, nešťastný koniec obratu, ku ktorému došlo v peripetii;
Tragédia končí smrťou hlavného hrdinu.