Teleskop (optika): Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
:D
Značka: vyprázdnenie
RadiX (diskusia | príspevky)
d Verzia používateľa 188.167.124.221 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od 95.103.240.158
Riadok 1: Riadok 1:
[[Image:NewtonsTelescopeReplica.jpg|220px|thumb|replika pôvodného [[Newtonov ďalekohľad|Newtonovho teleskopu]], najstaršieho [[reflektor (astronómia)|reflektoru]] na svete]]
TOTO JE KOKOTINA
[[Image:Warszawskie Obserwatorium Południowe Teleskop.jpg|220px|thumb|moderný ďalekohľad]]

{{pozri|súhvezdí|Súhvezdie Ďalekohľad}}
'''Ďalekohľad''' (teleskop) je [[optika|optický]] prístroj na pozorovanie vzdialených objektov. Ďalekohľad zbiera [[elektromagnetické žiarenie]] prichádzajúce z objektov veľkou plochou a lámaním a odrážaním žiarenia vytvára jeho obraz.

Pozemské ďalekohľady môžu zachytávať iba to elektromagnetické žiarenie, ktoré prepúšťa zemská [[Atmosféra Zeme|atmosféra]]. Ide hlavne o [[viditeľné žiarenie|viditeľné]] a [[rádiové žiarenie]], vo väčších nadmorských výškach aj [[infračervené žiarenie]]. Ďalekohľady zachytávajúce viditeľné svetlo sú optické ďalekohľady a sú to historicky najstaršie ďalekohľady. Ďalekohľady zachytávajúce rádiové žiarenie sa nazývajú rádiové ďalekohľady alebo [[rádioteleskop]]y. Mimo zemskej atmosféry môžu pracovať aj gama, rentgenové, ultrafialové alebo infračervené ďalekohľady. Jediný optický ďalekohľad pracujúci na [[obežná dráha|obežnej dráhe]] Zeme je [[Hubblov vesmírny ďalekohľad]]. Medzi ďalekohľady sa zaraďujú aj neutrínové detektory napriek tomu, že nezachytávajú elektromagnetické žiarenie, ale prúd [[neutríno|neutrín]].

Základnou časťou ďalekohľadu je [[objektív]], ktorý vytvára v ohniskovej rovine obraz pozorovaného objektu. Objektívom môže byť [[šošovka (optika)|šošovka]] alebo vyduté zrkadlo. Obraz objektu vytvorený objektívom v [[ohnisko|ohniskovej]] rovine pozorujeme buď [[okulár|okulárom]], alebo, u väčších ďalekohľadov, [[fotografická doska|fotografickou doskou]], [[spektrograf]]om, [[fotometer|fotometrom]], [[fotonásobič]]om, [[MCP]], alebo [[CCD kamera|CCD kamerou]].

Zväčšenie ďalekohľadu sa vypočíta ako podiel ohniskovej vzdialenosti objektívu a ohniskovej vzdialenosti okuláru. Rozlišovacia schopnosť je daná priemerom objektívu. Zlepšeniu rozlišovacej schopnosti pomáha [[aktívna optika|aktívna]] a [[adaptívna optika]].

Prvý ďalekohľad zostrojil v roku [[1608]] holandský optik [[Hans Lippershey]]. Na základe jeho poznatkov o rok neskôr [[Galileo Galilei]] skonštruoval prvý astronomický ďalekohľad - refraktor. Galileiho ďalekohľad sa skladal zo spojky a rozptylky a Galilei prostredníctvom neho vykonal veľa významných astronomických objavov, napríklad objav [[slnečná škvrna|slnečných škvŕn]], [[Galileove mesiace|Jupiterových mesiacov]], alebo [[hviezda|hviezdy]] v [[Galaxia (Mliečna cesta)|Mliečnej ceste]]. Ďalší významný [[astronóm]], [[Johannes Kepler]], skonštruoval ďalekohľad obsahujúci dve spojky. Jeho obraz bol síce prevrátený, ale ostrejší. Prvý zrkadlový ďalekohľad, reflektor, zostrojil [[Isaac Newton]].

== Rozdelenie ďalekohľadov ==
=== Podľa fyzikálneho princípu ===
* [[refraktor]] - využíva lom svetla na [[šošovka (optika)|šošovke]]
* [[Reflektor (astronómia)|reflektor]] - využíva odraz svetla na zakrivenom [[zrkadlo|zrkadle]]

=== Podľa použitia ===
* [[monokulár]], [[binokulár]] - prenosný prístroj
* [[teleskop]] - veľký stacionárny zrkadlový prístroj používaný v [[astronómia|astronómii]]

== Najväčšie pozemské optické ďalekohľady ==
* VLT ([[Very Large Telescope]]), [[Cerro Paranal]], [[Čile]] - 4 ďalekohľady s priemerom objektívu 8,2 metra
* [[Veľký binokulárny ďalekohľad]], [[Mount Graham|Mt. Graham]], [[Arizona]] - dvojica 8,4 metrových ďalekohľadov
* [[Keck 1]] a [[Keck 2|2]], [[Mauna Kea]], [[Havajské ostrovy|Havaj]] - dvojica zrkadiel z 36 segmentov
* [[GTC]], [[Observatorio del Roque de los Muchachos]], - 10 metrový ďalekohľad vo výstavbe
* [[Hobby-Eberly]], [[Mount Fowlkes|Mt. Fowlkes]], [[Texas]] - segmentový, 9,2 metra
* [[Subaru]], Mauna Kea, Havaj - japonský 8,2 metrový teleskop

== Veľké kozmické observatóriá ==
* [[Chandra]]
* [[Hubbleov vesmírny ďalekohľad]]
* [[Spitzerov vesmírny ďalekohľad]]

== Pozri aj ==
* [[Montáž ďalekohľadu]]

== Iné projekty ==
{{projekt|q=Ďalekohľad|commons=Category:Telescopes}}

[[Kategória:Ďalekohľady]]

[[als:Teleskop]]
[[ar:مرصد فضائي]]
[[bg:Телескоп]]
[[bs:Teleskop]]
[[ca:Telescopi]]
[[cs:Dalekohled]]
[[de:Teleskop]]
[[en:Telescope]]
[[eo:Teleskopo]]
[[es:Telescopio]]
[[et:Teleskoop]]
[[fa:تلسکوپ]]
[[fi:Kaukoputki]]
[[fr:Télescope]]
[[gl:Telescopio]]
[[he:טלסקופ]]
[[hr:Teleskop]]
[[hu:Távcső]]
[[id:Teleskop]]
[[it:Telescopio]]
[[ja:望遠鏡]]
[[ko:망원경]]
[[la:Telescopium]]
[[lt:Teleskopas]]
[[lv:Teleskops]]
[[nl:Telescoop (optica)]]
[[no:Teleskop]]
[[pl:Teleskop (optyka)]]
[[pt:Telescópio]]
[[ro:Telescop optic]]
[[ru:Телескоп]]
[[simple:Telescope]]
[[sl:Daljnogled]]
[[sq:Teleskopi]]
[[sr:Телескоп]]
[[sv:Teleskop]]
[[th:กล้องโทรทรรศน์]]
[[tr:Teleskop]]
[[uk:Телескоп]]
[[vi:Kính viễn vọng]]
[[zh:望远镜]]

Verzia z 14:25, 17. január 2012

replika pôvodného Newtonovho teleskopu, najstaršieho reflektoru na svete
moderný ďalekohľad
O súhvezdí pozri Súhvezdie Ďalekohľad.

Ďalekohľad (teleskop) je optický prístroj na pozorovanie vzdialených objektov. Ďalekohľad zbiera elektromagnetické žiarenie prichádzajúce z objektov veľkou plochou a lámaním a odrážaním žiarenia vytvára jeho obraz.

Pozemské ďalekohľady môžu zachytávať iba to elektromagnetické žiarenie, ktoré prepúšťa zemská atmosféra. Ide hlavne o viditeľné a rádiové žiarenie, vo väčších nadmorských výškach aj infračervené žiarenie. Ďalekohľady zachytávajúce viditeľné svetlo sú optické ďalekohľady a sú to historicky najstaršie ďalekohľady. Ďalekohľady zachytávajúce rádiové žiarenie sa nazývajú rádiové ďalekohľady alebo rádioteleskopy. Mimo zemskej atmosféry môžu pracovať aj gama, rentgenové, ultrafialové alebo infračervené ďalekohľady. Jediný optický ďalekohľad pracujúci na obežnej dráhe Zeme je Hubblov vesmírny ďalekohľad. Medzi ďalekohľady sa zaraďujú aj neutrínové detektory napriek tomu, že nezachytávajú elektromagnetické žiarenie, ale prúd neutrín.

Základnou časťou ďalekohľadu je objektív, ktorý vytvára v ohniskovej rovine obraz pozorovaného objektu. Objektívom môže byť šošovka alebo vyduté zrkadlo. Obraz objektu vytvorený objektívom v ohniskovej rovine pozorujeme buď okulárom, alebo, u väčších ďalekohľadov, fotografickou doskou, spektrografom, fotometrom, fotonásobičom, MCP, alebo CCD kamerou.

Zväčšenie ďalekohľadu sa vypočíta ako podiel ohniskovej vzdialenosti objektívu a ohniskovej vzdialenosti okuláru. Rozlišovacia schopnosť je daná priemerom objektívu. Zlepšeniu rozlišovacej schopnosti pomáha aktívna a adaptívna optika.

Prvý ďalekohľad zostrojil v roku 1608 holandský optik Hans Lippershey. Na základe jeho poznatkov o rok neskôr Galileo Galilei skonštruoval prvý astronomický ďalekohľad - refraktor. Galileiho ďalekohľad sa skladal zo spojky a rozptylky a Galilei prostredníctvom neho vykonal veľa významných astronomických objavov, napríklad objav slnečných škvŕn, Jupiterových mesiacov, alebo hviezdy v Mliečnej ceste. Ďalší významný astronóm, Johannes Kepler, skonštruoval ďalekohľad obsahujúci dve spojky. Jeho obraz bol síce prevrátený, ale ostrejší. Prvý zrkadlový ďalekohľad, reflektor, zostrojil Isaac Newton.

Rozdelenie ďalekohľadov

Podľa fyzikálneho princípu

Podľa použitia

Najväčšie pozemské optické ďalekohľady

Veľké kozmické observatóriá

Pozri aj

Iné projekty