Severný ľadový oceán: Rozdiel medzi revíziami
d r2.6.4) (robot Zmenil: az:Şimal Buzlu okeanı |
d r2.7.2+) (robot Zmenil: ps:شمالي قطبي سمندر |
||
Riadok 58: | Riadok 58: | ||
{{Link FA|af}} |
{{Link FA|af}} |
||
⚫ | |||
[[af:Arktiese Oseaan]] |
[[af:Arktiese Oseaan]] |
||
Riadok 149: | Riadok 147: | ||
[[nn:Nordishavet]] |
[[nn:Nordishavet]] |
||
[[no:Nordishavet]] |
[[no:Nordishavet]] |
||
⚫ | |||
[[oc:Ocean Artic]] |
[[oc:Ocean Artic]] |
||
[[om:Arctic Ocean]] |
[[om:Arctic Ocean]] |
||
Riadok 155: | Riadok 154: | ||
[[pl:Ocean Arktyczny]] |
[[pl:Ocean Arktyczny]] |
||
[[pnb:بحر منجمد شمالی]] |
[[pnb:بحر منجمد شمالی]] |
||
[[ps: |
[[ps:شمالي قطبي سمندر]] |
||
[[pt:Oceano Ártico]] |
[[pt:Oceano Ártico]] |
||
[[qu:Artiku mama qucha]] |
[[qu:Artiku mama qucha]] |
Verzia z 19:40, 22. január 2012
Päť oceánov Zeme |
Tichý oceán |
Atlantický oceán |
Severný ľadový oceán |
Indický oceán |
Južný oceán |
Severný ľadový oceán, ktorého väčšina sa nachádza za severným polárnym kruhom, je najmenším aj najplytším z piatich oceánov Zeme.
Severný ľadový oceán má viac-menej okrúhly tvar s rozlohou približne 14 090 000 km² (o niečo menšou ako 1,5 násobok veľkosti USA). Dĺžka pobrežia je 45 389 km. Oceán je skoro úplne obklopený pevninou - pobrežím Eurázie, Severnej Ameriky, Grónska a početnými ostrovmi.
Severný ľadový oceán zahŕňa aj Baffinovo more, Barentsovo more, Beaufortovo more, Čukotské more, Východosibírske more, Grónske more, Hudsonov záliv, Hudsonov prieliv, Karské more, More Laptevovcov, Biele more a ďalšie priľahlé vodné plochy.
Je prepojený s Tichým oceánom Beringovou úžinou a s Atlantickým oceánom cez Grónske more.
Lomonosovov stredooceánsky chrbát rozdeľuje oceán na dve panvy: Eurázijskú (alebo Nensenovu) s hĺbkou medzi 4 000 až 4 500 m a Severoamerickú, ktorá má hĺbku okolo 4 000 m. Priemerná hĺbka oceánu je 1 038 m, čiastočne pre veľkú rozlohu pevninového šelfu na eurázijskej strane (siaha približne do 1/3 oceánu).
Najväčší prílev vody pochádza z Atlantického oceánu cestou Nórskeho prúdu, ktorý prúdi okolo eurázijského kontinentu. Voda taktiež prúdi z Tichého oceánu Beringovou úžinou. Východogrónskym prúdom naopak najviac vody z oceánu odteká.
Teplota a soľnatosť vody sa mení podľa sezóny spolu s topením ľadu alebo mrznutím vody. Ľad pokrýva väčšinu plochy oceánu po celý rok (v zime až 90 % plochy). Maximum zaľadnenia býva dosahované v mesiacoch v mesiacoch február a marec, minimum v septembri[1]. Arktída je hlavný zdroj studeného vzduchu, ktorý sa nevyhnutne pohybuje smerom k rovníku. V stredných zemepisných šírkach sa stretáva s teplým vzduchom, pričom spôsobuje dažde a sneženie.
Prírodné bohatstvo
Náleziská ropy a plynu, ryby, cicavce (tulene, veľryby, sezónne polárne medvede).
Dôležité prístavy a mestá
- Nórsko: Hammerfest, Kirkenes
- Rusko: Archangeľsk, Murmansk, Pevek, Tiksi, Dikson, Dudinka
- Spojené štáty americké: Prudhoe Bay, Barrow
- Kanada: Churchill, Manitoba, Inuvik
Doprava
- Severná morská cesta: Archangeľsk - Vladivostok (dĺžka 10 500 km). V najfrekventovanejšej západnej časti až k ústiu Jeniseja zabezpečujú ľadoborce celoročnú prevádzku.
Významní polárni bádatelia
Referencie
- ↑ Data of Sea Ice Extent IARC-JAXA Information System (IJIS)
Pozri aj
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Severný ľadový oceán