Rys ostrovid: Rozdiel medzi revíziami
d r2.6.4) (robot Pridal: vep:Il’bez |
|||
| Riadok 157: | Riadok 157: | ||
[[udm:Балян]] |
[[udm:Балян]] |
||
[[uk:Рись євразійська]] |
[[uk:Рись євразійська]] |
||
[[vep:Il’bez]] |
|||
[[vi:Linh miêu Á-Âu]] |
[[vi:Linh miêu Á-Âu]] |
||
[[zh:歐亞猞猁]] |
[[zh:歐亞猞猁]] |
||
Verzia z 04:15, 4. február 2012
| Rys ostrovid | |
 | |
| Stupeň ohrozenia | |
|---|---|
 | |
| Vedecká klasifikácia | |
| Vedecký názov | |
| Lynx lynx Linnaeus, 1758 | |
| Synonymá | |
| Felis lynx | |
 Rozšírenie rysa ostrovida | |
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Rys ostrovid (Lynx lynx) je najväčšia voľne žijúca mačkovitá šelma na Slovensku.
Vzhľad
Veľkosť
- Dĺžka: 80 – 130 cm
- Výška v kohútiku: až 70 cm
- Hmotnosť až 35 kg
Sfarbenie
Sfarbenie je veľmi variabilné, všeobecne platí, že čím vyššie na severe rys žije, tým má svetlejšiu srsť. Základná farba jeho srsti je sivá so žltkavým až hrdzavým zafarbením a s hnedými až červenohnedými škvrnami. Zimná srsť je podstatne dlhšia a hustejšia.
Charakteristickým znakom rysa sú trojuholníkové uši s čiernymi chumáčmi chlpov – štetinkami a čiernym koncom chvosta.Dĺžka chvosta 15 – 20 cm.
Rozšírenie a početnosť
Svet
Pôvodný areál druhu zahrňoval lesy mierneho pásma v celej Eurázii. Dnes ho možno nájsť v Karpatoch, na Balkáne, v Pobaltí, Škandinávii a v Španielsku. Jeho populácia sa odhaduje asi na 10 000 jedincov.
Rozsírenie jednotlivých poddruhov rysa ostrovida:
- Lynx lynx lynx, Škandinávia, východná Európa, západná Sibír
- Lynx lynx carpathicus, Karpaty, stredná Európa
- Lynx lynx martinoi, Balkán
- Lynx lynx dinniki, Kaukaz
- Lynx lynx wardi, Altaj
- Lynx lynx wrangeli, východná Sibír
- Lynx lynx isabellinus, Stredná Ázia
- Lynx lynx kozlovi, stredná Sibír
- Lynx lynx stroganovi, Amurský región
- Lynx lynx sardiniae, Sardínia † (vyhynutý)
Slovensko
Na Slovensku sa zachoval v lesoch pohorí Malá Fatra, Veľká Fatra, Kremnické vrchy, Tatry, Laborecká vrchovina, Bukovské vrchy, Poľana, Levočské vrchy, Vihorlatské vrchy. Aj zásluhou úplnej ochrany sa po druhej svetovej vojne jeho početnosť tak zvýšila, že začal prenikať aj na Moravu.
Život rysa
Typickým životným prostredím rysa sú oblasti zmiešaných a ihličnatých lesov stredných a vyšších polôh, najlepšie so skalnými útvarmi. Na Slovensku sa v poslednej dobe presúva aj do vyšších polôh Vysokých Tatier, kde začína byť hrozbou pre tatranský endemit – kamzíka.
Vo voľnej prírode sa rys dožíva okolo 14 rokov.
Etológia
Rys je aktívny hlavne na súmraku, na tichých lokalitách ho však možno stretnúť aj cez deň, keď sa rád vyhrieva na slnku. Denne môže prejsť za potravou až 25 km.
Samec žije samotársky, len v dobe párenia sa zdržuje so samicou. V tomto období sprevádzajú samicu aj viacerí samci, ktorí spolu bojujú.
Ruja trvá od februára do apríla. V máji až júni samica rodí 2 – 4 mláďatá, ktoré kojí dva až tri mesiace. Pohlavnú dospelosť mláďatá dosahujú medzi druhým až tretím rokom.
Potrava rysa
Hlavnou potravou rysa sú kopytníci (najmä srny) a drobné cicavce, ale aj na zemi hniezdiace vtáky a menšie šelmy. Veľkú časť potravy tvoria hlodavce (ako napr. myši, potkany, hraboše).
Lov
Rys na svoju obeť číha v úkryte. Nie je veľmi vytrvalý prenasledovateľ. Útočí z bezprostrednej blízkosti a ak ju rýchlo neskolí, po niekoľkých desiatkach metrov (100 m) s prenasledovaním prestáva. Menšiu korisť zabíja zahryznutím sa do hlavy, väčšiu zahryznutím sa do hrdla a zadusením.
Rys má výborný zrak. Za denného svetla rozozná hlodavca na 75 m, zajaca na 300 m, svišťa na 400 m a srnca na 500 m.
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Rys ostrovid
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Rys ostrovid
