Štefan II. (Uhorsko): Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Amirobot (diskusia | príspevky)
d r2.7.1) (robot Pridal: fa:ایشتوان دوم
Fenos (diskusia | príspevky)
rozšírenie
Riadok 1: Riadok 1:
{{Infobox Panovník
[[Súbor:Stefan II węgierski.jpg|thumb|Štefan II. (Uhorsko)]]
|meno = Štefan II.
|titul = uhorský kráľ
|obrázok = Stefan II węgierski.jpg
|panovanie = [[1116]] - [[1131]]
|korunovácia =
|pôvodné meno =
|obrázok erbu =
|ostatné tituly =
|dátum narodenia = okolo [[1101]]
|miesto narodenia =
|dátum úmrtia =
|miesto úmrtia = [[1. marec]] [[1131]]
|miesto pochovania =
|predchodca = [[Koloman (Uhorsko)|Koloman]]
|regent =
|nástupca = [[Belo II. (Uhorsko)|Belo II.]]
|manžel =
|manželka = meno neznáme
|potomstvo =
|dynastia = [[Arpádovci]]
|otec = [[Koloman (Uhorsko)|Koloman]]
|matka = Felícia
}}

'''Štefan II.''' (* [[1101]] – † [[1. marec]] [[1131]]) bol [[Uhorsko|uhorským]] kráľom v rokoch 1116{{--}}1131, z rodu [[Arpádovci|Arpádovcov]]. Korunovaný za uhorského kráľa bol už v roku [[1105]].
'''Štefan II.''' (* [[1101]] – † [[1. marec]] [[1131]]) bol [[Uhorsko|uhorským]] kráľom v rokoch 1116{{--}}1131, z rodu [[Arpádovci|Arpádovcov]]. Korunovaný za uhorského kráľa bol už v roku [[1105]].


== Rodina ==
== Rodina ==
Rodičia
Bol synom uhorského kráľa [[Koloman (Uhorsko)|Kolomana]] a Felície, dcéry sicílsko-normanského grófa Rogera I. Za manželku si zobral (okolo 1120{{--}}1125) nemenovanú dcéru capujsko-normanského vojvodu Róberta I.
* otec [[Koloman (Uhorsko)|Koloman]], uhorský kráľ v rokoch [[1095]] - [[1116]]
* matka Felícia, dcéra [[Zoznam panovníkov Sicílie|sicílsko-normanského]] grófa [[Roger I.|Rogera I]].

Súrodenci
* Žofia, Ladislav, Boris

Manželka
* (okolo [[1120]] - [[1125|25]]) nemenovaná dcéra capujsko-normanského vojvodu Róberta I.

== Začiatok vlády ==
Začiatkom vlády sa Štefan II. ocitol v ťažkej situácii, keďže ešte koncom vlády jeho otca Uhorsku hrozilo obkľúčenie od [[Benátska republika|Benátok]] (ktoré sa chystali ovládnuť celé jadranské pobrežie), [[Byzantská ríša|Byzancie]] a [[Rímskonemecká ríša|Svätej ríše rímskej]]. Preto sa pokúsil nadviazať spojenectvo s českým kniežaťom [[Vladislav I. (Čechy)|Vladislavom I]]. Ich stretnutie na jar roku [[1116]] sa skončilo roztržkou a Vladislav porazil uhorské vojsko na rieke [[Olšava (prítok Moravy)|Olšava]]. V tom istom roku stratil dalmátske mestá a ostrovy v prospech Benátok, s ktorými podpísal mierovú zmluvu zaručujúcu prímerie do roku [[1123]]. Roku [[1118]] sa Štefan zapojil do vnútorných problémov [[Kyjevská Rus|Kyjevskej Rusi]], medzi [[Vladimír II. (Kyjevská Rus)|Vladimírom II. Monomachom]] a jeho zaťom Jaroslavom, na strane Jaroslava. Chcel podniknúť aj vojenskú výpravu, ale pod hrozbou šľachty, že si zvolia nového kráľa, sa tak nestalo. Po vypršaní prímeria s Benátkami roku [[1123]] Štefan zaútočil na Dalmáciu a získal väčšinu miest stratených v roku 1118. Benátska flotila tieto mestá znovuzískala v roku [[1125]].

== Koniec Vlády ==
Proti Štefanovi bolo zorganizované aj sprisahanie pod vedením jeho oslepeného strýka [[Álmoš (Nitra)|Álmoša]]. Bolo však včas odhalené a Álmoš ušiel do Byzancie, kde ho prijal cisár [[Ján II. Komnénos]]. Štefan sa preto rozhodol v roku [[1127]] podniknúť do Byzancie trestnú vojenskú výpravu, pri ktorej nakrátko obsadil [[Belehrad]], [[Braničevo]], [[Niš]] a [[Sofia|Sofiu]]. V nasledujúcom roku sa však cisár pomstil a porazil uhorské vojsko na dolnom Dunaji odnášajúc si množstvo koristi. Na posilnenie svojho postavenia kráľ uzavrel spojenectvo s kmeňom Pečenhov, proti čomu sa postavila uhorská šľachta. Koncom vlády podnikol ešte zopár výprav do Byzantskej ríše v spojenectve so Srbmi a Čechmi, ktoré sa však skončili neúspešne. Zomrel po ťažkej chorobe [[1. marca]] [[1131]]. Po jeho smrti vypukli spory o trón medzi synom Álmoša [[Belo II. (Uhorsko)|Belom]], Kolomanovým synom z druhého manželstva Borisom a Štefanovým synovcom Saulom, z ktorých napokon víťazne vzišiel Belo ako Belo II.

== Referencie ==
* Vladimír Segeš a kol.: ''Kniha kráľov.'' (Bratislava, 2006). ISBN 80-10-01091-X


== Iné projekty==
== Iné projekty==
{{projekt|commons=Category:Stephen II of Hungary}}
{{projekt|commons=Category:Stephen II of Hungary}}

{{Panovnícky výhonok}}


{{Infobox Vládca |
{{Infobox Vládca |

Verzia z 20:32, 27. február 2012

Štefan II.
uhorský kráľ
Štefan II.
Panovanie
DynastiaArpádovci
Panovanie1116 - 1131
PredchodcaKoloman
NástupcaBelo II.
Biografické údaje
Narodenieokolo 1101
Úmrtie1. marec 1131
Rodina
Manželka
meno neznáme
OtecKoloman
MatkaFelícia
Odkazy
Spolupracuj na CommonsŠtefan II.
(multimediálne súbory na commons)

Štefan II. (* 1101 – † 1. marec 1131) bol uhorským kráľom v rokoch 1116 – 1131, z rodu Arpádovcov. Korunovaný za uhorského kráľa bol už v roku 1105.

Rodina

Rodičia

Súrodenci

  • Žofia, Ladislav, Boris

Manželka

  • (okolo 1120 - 25) nemenovaná dcéra capujsko-normanského vojvodu Róberta I.

Začiatok vlády

Začiatkom vlády sa Štefan II. ocitol v ťažkej situácii, keďže ešte koncom vlády jeho otca Uhorsku hrozilo obkľúčenie od Benátok (ktoré sa chystali ovládnuť celé jadranské pobrežie), Byzancie a Svätej ríše rímskej. Preto sa pokúsil nadviazať spojenectvo s českým kniežaťom Vladislavom I. Ich stretnutie na jar roku 1116 sa skončilo roztržkou a Vladislav porazil uhorské vojsko na rieke Olšava. V tom istom roku stratil dalmátske mestá a ostrovy v prospech Benátok, s ktorými podpísal mierovú zmluvu zaručujúcu prímerie do roku 1123. Roku 1118 sa Štefan zapojil do vnútorných problémov Kyjevskej Rusi, medzi Vladimírom II. Monomachom a jeho zaťom Jaroslavom, na strane Jaroslava. Chcel podniknúť aj vojenskú výpravu, ale pod hrozbou šľachty, že si zvolia nového kráľa, sa tak nestalo. Po vypršaní prímeria s Benátkami roku 1123 Štefan zaútočil na Dalmáciu a získal väčšinu miest stratených v roku 1118. Benátska flotila tieto mestá znovuzískala v roku 1125.

Koniec Vlády

Proti Štefanovi bolo zorganizované aj sprisahanie pod vedením jeho oslepeného strýka Álmoša. Bolo však včas odhalené a Álmoš ušiel do Byzancie, kde ho prijal cisár Ján II. Komnénos. Štefan sa preto rozhodol v roku 1127 podniknúť do Byzancie trestnú vojenskú výpravu, pri ktorej nakrátko obsadil Belehrad, Braničevo, Niš a Sofiu. V nasledujúcom roku sa však cisár pomstil a porazil uhorské vojsko na dolnom Dunaji odnášajúc si množstvo koristi. Na posilnenie svojho postavenia kráľ uzavrel spojenectvo s kmeňom Pečenhov, proti čomu sa postavila uhorská šľachta. Koncom vlády podnikol ešte zopár výprav do Byzantskej ríše v spojenectve so Srbmi a Čechmi, ktoré sa však skončili neúspešne. Zomrel po ťažkej chorobe 1. marca 1131. Po jeho smrti vypukli spory o trón medzi synom Álmoša Belom, Kolomanovým synom z druhého manželstva Borisom a Štefanovým synovcom Saulom, z ktorých napokon víťazne vzišiel Belo ako Belo II.

Referencie

Iné projekty


Štefan II.
Vladárske tituly
Predchodca
Koloman
kráľ
11161131
Nástupca
Belo II.