Brazília

O iných významoch výrazu Brazília pozri Brazília (rozlišovacia stránka).

Brazílska federatívna republika
Vlajka Znak
Národné motto: Ordem e Progresso (Poriadok a pokrok)
Štátna hymna: Hino Nacional Brasileiro (Brazílska národná hymna)
Miestny názov
• dlhý	República Federativa do Brasil
• krátky	Brasil
Hlavné mesto	Brazília 15°45′ j.š. 47°57′ z.d.
Najväčšie mesto	São Paulo
Úradné jazyky	portugalčina
Štátne zriadenie Prezident Viceprezident	federatívna republika Dilma Rousseffová José A. G. da Silva
Vznik	7. september 1822
Susedia	Francúzska Guyana, Surinam, Guyana, Venezuela, Kolumbia, Peru, Bolívia, Paraguaj, Argentína, Uruguaj
Rozloha  • celková  • voda (%)	8 514 877 km² (5.)   55 455 km² (0,65 %)
Počet obyvateľov  • odhad (júl 2007)  • sčítanie (2000)  • hustota (júl 2007)	190 010 647 (5.) 169 799 170 21,9/km² (153.)
HDP  • celkový  • na hlavu (PKS)	2007 1 712 mld. $ (9.) 8 800 $ (66.)
Index ľudského rozvoja (2003)	0,792 (63.) – stredný
Mena	real (BRL)
Časové pásmo  • Letný čas	(UTC-2 až -5 (oficiálne 3)) (UTC-1 až -4 (oficiálne 2)1)
Medzinárodný kód	BRA / BR
Medzinárodná poznávacia značka	BR
Internetová doména	.br
Smerové telefónne číslo	+55
1 V južných a juhovýchodných federatívnych štátoch sa letný čas neuplatňuje.

Brazílska federatívna republika je najväčší a najľudnatejší štát v Južnej Amerike. Na severe susedí s Francúzskou Guyanou, Surinamom, Guyanou, Venezuelou a Kolumbiou; na západe s Peru, Bolíviou a Paraguajom; na juhu s Argentínou a Uruguayom. Na území Brazílie sa rozkladá jeden z najväčších tropických dažďových pralesov na svete - Amazonský prales. Brazília bola v minulosti najväčšou kolóniou Portugalska a portugalčina je v Brazílii úradným jazykom. Metropolou Brazílie je mesto Brazília, plánovane vybudovaná v rokoch 1956 - 1960 v brazílskom vnútrozemí. Najväčším mestom je Sao Paulo s 10 miliónmi obyvateľov.

Dejiny

V roku 1500 zakotvil na brazílskom pobreží portugalský admirál Pedro Álvares Cabral a od roku 1532 sa začala portugalská kolonizácia. Počas napoleonských vojen v roku 1807 utiekol do Brazílie portugalsky dvor s kráľom Jánom VI., ktorý tu vládol 13 rokov. V roku 1815 bola zrušená kolónia a vyhlásené Spojené kráľovstvo Portugalska, Brazílie a Algárve. Nezávislým cisárstvom sa stala Brazília 7. septembra 1822. 15. novembra 1889 bola monarchia zvrhnutá a vyhlásená federatívna republika. Podľa vzoru USA bola v roku 1891 prijatá ústava a vyhlásené Spojené štáty brazílske.

Hospodárstvo

Brazília je najvýznamnejším štátom juhoamerického kontinentu. Sústreďuje sa hlavne na priemysel a poľnohospodárstvo a okrem toho ma aj veľké nerastné bohatstvo. Z viacerých ložisk nerastných surovín sa najviac ťaží železná ruda, mangán, bauxit, nikel, chróm, volfrám, cín, uhlie, ropa, zemný plyn, zlato, niób, zirkón, diamanty, drahokamy, meď, zinok, fosfáty, azbest, tuha, magnezit, soľ a kaolín.
Medzi najdôležitejšie priemyslové odvetvia Brazílie patrí strojárstvo (výroba osobných a nákladných automobilov), hutníctvo (výroba surového železa, ocele, farebných kovov), petrochémia (rafinérie ropy), chémia (výroba hnojív, kyselín a plastických hmôt), potravinársky, textilný, gumárenský, obuvnícky, papierenský a drevársky priemysel. Na výrobe elektrickej energie sa vo väčšej miere podieľajú vodné elektrárne (92% výroby elektriny). Najväčšie vodné elektrárne sú Itaipú, Tucuruí, Ilha Solteiram, Jupiá, Furnas a Paulo Afonso. Tie využívajú veľký potenciál riek.

Okolo 57% územia Brazílie sú lesy, lúky a pastviny (22%) orná pôda (viac než 7%). Poľnohospodárska produkcia patrí k najväčším na svete, prevláda monokultúrne veľkovýrobné plantážnictvo. Najdôležitejšími pestovanými plodinami sú káva, sisal, pomaranče, cukrová trstina, pšenica, ryža, obilie, zemiaky, bavlna, palmové jadrá, kokosové orechy, zelenina, hrozno, ananásy, citróny, mango, papája a tabak. Živočíšna výroba je zameraná na chov hovädzieho dobytka, prasiat, oviec, koní, kôz a hydiny. Významný pre Brazíliu je rybolov.

Geografia

Povrch

Územie Brazílie tvoria tri veľké geomorfologické celky. Na severe je Guyanská vysočina, kde sa nachádza najvyššia hora Brazílie Pico da Neblina, ktorá meria 3014 metrov. Na západe, juhu a v strede Brazílie je Amazonská nížina a na východe a juhovýchode rozsiahla Brazílska vysočina.

Administratívne členenie

Brazlia je federácia skladajúcou sa z 26 štátov (estados), jedného federálneho dištriktu (ktorý zahŕňa hlavné mesto Brazíliu) a obcí. Štáty spravujú svoje záležitosti, vyberajú miestne dane a dostávajú podiely z celoštátnych daní. Majú guvernéra a jednokomorové legislatívne zhromaždenie volené priamo. Majú aj nezávislé súdnictvo pre všeobecné náležitosti. Napriek tomu majú oveľa menej autonómie vo vytváraní vlastných zákonov ako je tomu v USA. Napríklad občianske a trestné zákony môžu byť odhlasované len federálnym dvojkomorovým Kongresom a sú jednotné pre celú krajinu.

Štáty a federálny dištrikt sú spojené do regiónov: Norte, Nordeste do Brasil, Centro-Oeste do Brasil, Sudeste do Brasil a Sul do Brasil. Brazílske regióny sú len geografické, nie politické, alebo administratívne jednotky. Hoci sú zákonom definované, sú viac-menej štatistickými jednotkami a určujú, kam pôjdu federálnych financie na rozvojové projekty.

Obce, rovnako ako štáty, majú autonómnu administratívu, vyberajú vlastné dane a dostávajú podiel z federálnych daní a daní federálneho štátu. Každá obec má predsedu a legislatívne zhromaždenie, ale žiaden osobitný súdny dvor. Na druhej strane štát sa môže viacero obcí spojiť súdnej správnej jednotky označovanej ako comarca.

Acre Alagoas Amapá Amazonas Bahia Ceará Espírito Santo Goiás Maranhão Mato Grosso Mato Grosso do Sul Minas Gerais Pará Paraíba

Paraná Pernambuco Piauí Rio de Janeiro Rio Grande do Norte Rio Grande do Sul Rondônia Roraima Santa Catarina São Paulo Sergipe Tocantins Distrito Federal

Vodstvo

Súbor:149228main image feature 577 amazonas.jpg

Sútok Amazonu a Rio Negro pri Manause.

Najväčšou riekou Brazílie a aj celého sveta je Amazon s dĺžkou 7062 kilometrov. Údaje o šírke koryta dokazujú, ako veľtok na území Brazílie posilňuje. V Peru na Iquitose je široká 4 km, pred Manausom 10 km, po sútoku s Rio Negrom 20 km a pred ostrovom Marajó 80 km. Najväčšie prítoky zľava sú rieky Putumayo, Jarupá a Rio Negro, sprava Juruá, Purus, Madeira, Tapajós a Xingu. Na juhu ostrova Marajó ústi rieka Tocantins s prítokom Araguaia. Juh Brazílie odvodňuje veľtok Paraná s najväčším prítokom Paraguaj. V celej oblasti je veľké množstvo vodopádov; z nich najznámejšie sú vodopády Iguaçu a priehrada Represa Itaipú. Veľká priehradná nádrž Represa Sobradinho je na rieke Sao Francisco, ktorá ústi na severovýchode do Atlantického oceánu. Na juhu Brazílie pri Atlantickom pobreží sú lagúnové jazerá Lagoa dos Patos a Lagoa Mirim.

Podnebie

Väčšina územia je pod vplyvom tropického, vlhkého a teplého podnebia, ktoré sa vyznačuje vysokými teplotami a značnými zrážkami; tie sú z polovice prinášané od Atlantického oceána a z polovice sa tvoria výparmi. V Brazílií trvá zima od júna do augusta, na juhu s teplotami medzi 13 - 18 °C. Leto je tam od decembra do februára, kedy sa teploty v Rio de Janeiro dostávajú často k 40 °C a neklesá pod 30 °C. Od Bahie po Maranho sú teploty po celý rok okolo 28 °C a je tam nízka vlhkosť ako v Rio de Janeiro. Priemerná teplota v Amazonii je 27 °C, s vysokou vlhkosťou.

Mapa Brazílie

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Brazília

Externé odkazy

• Slovenská stránka o Brazílii
• Brazilski Poslovne novice