Segedín: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
Luckas-bot (diskusia | príspevky)
Boti
182 729 editací
d r2.7.1) (robot Pridal: br:Szeged
obrázok, osob., úpra, wikilinky
Riadok 5: Riadok 5:
| category = Szeged
| category = Szeged
<!-- *** Image *** -->
<!-- *** Image *** -->
| image = Cathedral of Szeged.jpg
| image = Megyeszékhely - Csongrád megye - Szeged.jpg
| image_caption = Segedínska katedrála
| image_caption = Segedín
<!-- *** Symbols *** -->
<!-- *** Symbols *** -->
| flag =
| flag =
Riadok 86: Riadok 86:
| footnotes =
| footnotes =
}}
}}
⚫
[[Súbor:Szeged012.jpg|thumb|'''Klauzálovo námestie''' obkolesené neoklasicistickými budovami je pešou zónou]]
⚫
[[Súbor:Szeged-tisza3.jpg|thumb|Rieka [[Tisa]] je neoddeliteľnou súčasťou scenérie mesta. ''Stredomestský most'' ju preklenuje do mestkých častí ''Odessza'' a ''Újszeged''.]]
⚫
[[Súbor:Sztatra.jpg|thumb|České električky KT4 na linke č.1 pred vozovňou pri ''Rókušskej stanici'']]


'''Segedín''' ({{V jazyku|hun|Szeged}}) je so 170 tisíc obyvateľmi a rozlohou {{km2|280.84|w}} tretím najväčším mestom [[Maďarsko|Maďarska]]. Je hospodárskym a administratívnym centrom juhovýchodného [[Maďarsko|Maďarska]] a sídlom [[Čongrádska župa|Čongrádskej župy]].
'''Segedín''' ({{V jazyku|hun|Szeged}}) je so 170 tisíc obyvateľmi a rozlohou {{km2|280.84|w}} tretím najväčším mestom [[Maďarsko|Maďarska]]. Je hospodárskym a administratívnym centrom juhovýchodného [[Maďarsko|Maďarska]] a sídlom [[Čongrádska župa|Čongrádskej župy]].
Riadok 112: Riadok 109:
Za [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] bolo zavraždených okolo 6 000 obyvateľov. Po roku [[1945]] sa mesto stalo strediskom [[poľnohospodárstvo|poľnohodpodárskeho]] a ľahkého priemyslu južného [[Maďarsko|Maďarska]]. V roku [[1965]] boli v jeho blízkosti nájdené [[ropa|ropné ložiská]]. Výstavbou sídlisk (najväčšie ''Tarján'' na severovýchode) sa populácia zvyšovala do roku [[1989]], kedy mesto dosiahlo rekordných 189 tisíc obyvateľov. Následne obyvateľstva ubúdalo. Debrecín je v súčasnosti atraktívnou turistickou destináciou s tradíciou ''Festivalu drámy'', konaným od roku [[1931]] každé leto pod holým nebom na ''Katedrálnom námestí''.
Za [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] bolo zavraždených okolo 6 000 obyvateľov. Po roku [[1945]] sa mesto stalo strediskom [[poľnohospodárstvo|poľnohodpodárskeho]] a ľahkého priemyslu južného [[Maďarsko|Maďarska]]. V roku [[1965]] boli v jeho blízkosti nájdené [[ropa|ropné ložiská]]. Výstavbou sídlisk (najväčšie ''Tarján'' na severovýchode) sa populácia zvyšovala do roku [[1989]], kedy mesto dosiahlo rekordných 189 tisíc obyvateľov. Následne obyvateľstva ubúdalo. Debrecín je v súčasnosti atraktívnou turistickou destináciou s tradíciou ''Festivalu drámy'', konaným od roku [[1931]] každé leto pod holým nebom na ''Katedrálnom námestí''.


== Pozoruhodnosti ==
== Zaujímavosti ==
⚫
[[Súbor:Szeged012.jpg|thumb|left|Neoklasicistické ''Klauzálovo námestie'']]
* ''Klauzálovo námestie'' - neoklasicistické námestie s obľúbenou cukrárňou ''Virág''.
* ''Klauzálovo námestie'' - neoklasicistické námestie s obľúbenou cukrárňou ''Virág''
* ''Katedrála'' - postavená v neorománskom štýle v rokoch [[1913]] - [[1930]], vysoká 91 metrov.
* ''Katedrála'' - postavená v neorománskom štýle v rokoch [[1913]] - [[1930]], vysoká 91 metrov
⚫
* ''Segedínske národné divadlo'' - neobaroková stavba z rokov [[1883]]- [[1886]].
* ''Mestská radnica'' - neorokoková stavba z rokov [[1879]] - [[1883]].
* ''Segedínske národné divadlo'' - neobaroková stavba z rokov [[1883]]- [[1886]]
⚫
* ''Mestská radnica'' - neorokoková stavba z rokov [[1879]] - [[1883]]
* ''Múzeum Františka Móra'' - oblastné múzeum v monumentálnej neoklasicistickej budove z roku [[1896]].
* ''Annine kúpele'' - kúpele so stredomorskou atmosférou v eklektickom komplexe z roku [[1896]].
* ''Múzeum Františka Móra'' - oblastné múzeum v monumentálnej neoklasicistickej budove z roku [[1896]]
* ''Reökov dom'' - typická ukážka segedínskej [[secesia|secesie]] z roku [[1907]].
* ''Annine kúpele'' - kúpele so stredomorskou atmosférou v eklektickom komplexe z roku [[1896]]
* ''Grófov palác'' - ďalšia ukážka segedínskej [[secesia|secesie]] z rokov [[1912]] - [[1913]].
* ''Reökov dom'' - typická ukážka segedínskej [[secesia|secesie]] z roku [[1907]]
* ''Grófov palác'' - ďalšia ukážka segedínskej secesie z rokov [[1912]] - [[1913]]
* ''Déryho dom'' - expozícia grafika Jánosa Kassa
* ''Botanická záhrada''


== Doprava ==
== Doprava ==
⚫
[[Súbor:Sztatra.jpg|thumb|České električky KT4 na linke č.1 pred vozovňou pri ''Rókušskej stanici'']]
Miestne letisko je upravené pre prijímanie menších a stredne veľkých lietadiel, avšak pravidelné letecké linky tu nesmerujú. [[Železnica]] dorazila do mesta už v roku [[1854]] z [[Budapešť|Budapešti]], vlaky smerujú aj na [[Srbsko|srbskú]] [[Subotica|Suboticu]] a do [[Békešská Čaba|Békešskej Čaby]]. Zo separovanej malej železničnej stanice v mestskej časti ''Újszeged'' na druhom brehu [[Tisa|Tisy]] odchádzajú regionálne vlaky do východnej časti [[Čongrádska župa|Čongrádskej župy]].
Miestne letisko je upravené pre prijímanie menších a stredne veľkých lietadiel, avšak pravidelné letecké linky tu nesmerujú. [[Železnica]] dorazila do mesta už v roku [[1854]] z [[Budapešť|Budapešti]], vlaky smerujú aj na [[Srbsko|srbskú]] [[Subotica|Suboticu]] a do [[Békešská Čaba|Békešskej Čaby]]. Zo separovanej malej železničnej stanice v mestskej časti ''Újszeged'' na druhom brehu [[Tisa|Tisy]] odchádzajú regionálne vlaky do východnej časti [[Čongrádska župa|Čongrádskej župy]].


Riadok 128: Riadok 129:


V súčasnosti prebieha výstavba nových úsekov električkovej a trolejbusovej dopravy v meste, financovaná z fondov [[EU]].<ref>[http://www.skyscrapercity.com/showthread.php?t=691256&page=10 Szeged Tram project.]</ref> Autobusová doprava začala v meste jazdiť od roku [[1955]] a je prevádzkovaná samostatným dopravným podnikom, spoločným s prímestskou autobusovou dopravou.
V súčasnosti prebieha výstavba nových úsekov električkovej a trolejbusovej dopravy v meste, financovaná z fondov [[EU]].<ref>[http://www.skyscrapercity.com/showthread.php?t=691256&page=10 Szeged Tram project.]</ref> Autobusová doprava začala v meste jazdiť od roku [[1955]] a je prevádzkovaná samostatným dopravným podnikom, spoločným s prímestskou autobusovou dopravou.

== Osobnosti mesta ==
* [[Albert Szent-Györgyi]] (* [[1893]] – † [[1986]]), biochemik a fyziológ, laureát [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu|Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu]]


== Partnerské mestá ==
== Partnerské mestá ==
{|
<div style="-moz-column-count:3;">
| colspan="2" |
⚫
* {{flagicon|United Kingdom}} [[Cambridge]], [[Veľká Británia]]
|-
| width="300" valign="top" |
⚫
* {{flagicon|United Kingdom}} [[Cambridge (Cambridgeshire)|Cambridge]], [[Veľká Británia]]
* {{flagicon|Germany}} [[Darmstadt]], [[Nemecko]]
* {{flagicon|Germany}} [[Darmstadt]], [[Nemecko]]
⚫
* {{flagicon|France}} [[Nice]], [[Francúzsko]]
⚫
* {{flagicon|Ukraine}} [[Odessa]], [[Ukrajina]]
* {{flagicon|Ukraine}} [[Charkov]], [[Ukrajina]]
* {{flagicon|Ukraine}} [[Charkov]], [[Ukrajina]]
* {{flagicon|Italy}} [[Parma]], [[Taliansko]]
* {{flagicon|Israel}} [[Jeruzalem]], [[Izrael]]
⚫
* {{flagicon|Belgium}} [[Liège]], [[Belgicko]]
* {{flagicon|Montenegro}} [[Kotor]], [[Čierna hora]]
* {{flagicon|Montenegro}} [[Kotor]], [[Čierna hora]]
⚫
* {{flagicon|Cyprus}} [[Larnaca]], [[Cyprus]]
| width="300" valign="top" |
⚫
* {{flagicon|Belgium}} [[Liège]], [[Belgicko]]
⚫
* {{flagicon|Poland}} [[Łódź]],[[Poľsko]]
⚫
* {{flagicon|France}} [[Nice]], [[Francúzsko]]
⚫
* {{flagicon|Ukraine}} [[Odesa]], [[Ukrajina]]
* {{flagicon|Italy}} [[Parma (Emilia-Romagna)|Parma]], [[Taliansko]]
⚫
* {{flagicon|Croatia}} [[Pula]], [[Chorvátsko]]
* {{flagicon|Netherlands}} [[Rotterdam]], [[Holandsko]]
* {{flagicon|Netherlands}} [[Rotterdam]], [[Holandsko]]
| width="300" valign="top" |
⚫
* {{flagicon|Romania}} [[Târgu Mureş]], [[Rumunsko]]
* {{flagicon|Serbia}} [[Subotica]], [[Srbsko]]
* {{flagicon|Serbia}} [[Subotica]], [[Srbsko]]
⚫
* {{flagicon|Romania}} [[Târgu Mureş]], [[Rumunsko]]
* {{flagicon|Romania}} [[Timişoara]], [[Rumunsko]]
* {{flagicon|Romania}} [[Timişoara]], [[Rumunsko]]
* {{flagicon|USA}} [[Toledo]], [[Spojené štáty]]
* {{flagicon|USA}} [[Toledo]], [[Spojené štáty]]
* {{flagicon|Finland}} [[Turku]], [[Fínsko]]
* {{flagicon|Finland}} [[Turku]], [[Fínsko]]
⚫
* {{flagicon|Poland}} [[Łódź]],[[Poľsko]]
* {{flagicon|China}} [[Weinan]], [[Čína]]
* {{flagicon|China}} [[Weinan]], [[Čína]]
|}
⚫
* {{flagicon|Cyprus}} [[Larnaca]], [[Cyprus]]

⚫
* {{flagicon|Croatia}} [[Pula]], [[Chorvátsko]]
* {{flagicon|Israel}} [[Jeruzalem]], [[Izrael]]
</div>
==Galéria==
==Galéria==
<gallery>
<gallery>
File:Szeged Town Hall in winter 2009 (1).JPG|Radnica z rokov 1879 - 1883
File:Szeged-varoshaza-01.jpg|Radnica z rokov 1879 - 1883
File:Ferenc Móra Museum in Szeged.JPG|Múzeum Františka Móra z roku 1896
File:Ferenc Móra Museum in Szeged.JPG|Múzeum Františka Móra z roku 1896
File:Szeged-domotor.jpg|Demeterova veža z 13. storočia
File:Szeged-domotor.jpg|Demeterova veža z 13. storočia
File:Szeged11.jpg|Františkánsky kostol z 15. storočia
File:Szeged11.jpg|Františkánsky kostol z 15. storočia
File:Szeged002.jpg|Divadlo z rokov 1883-1886
File:Szeged002.jpg|Divadlo z rokov 1883-1886
</gallery>
<gallery>
Súbor:Cathedral of Szeged2.jpg|Katedrála
File:Water tower Old Lady.JPG|Vodná veža z roku 1902
File:Water tower Old Lady.JPG|Vodná veža z roku 1902
Súbor:Szegedzsinagóga1.jpg|Synagóga
File:Csongrád County Prosecutor's Office, Szeged, Hungary.jpg|Sídlo Čongrádskej župy
File:Csongrád County Prosecutor's Office, Szeged, Hungary.jpg|Sídlo Čongrádskej župy
⚫
Súbor:Szeged-tisza3.jpg|Rieka [[Tisa]] je neoddeliteľnou súčasťou scenérie mesta
</gallery>
<gallery>
File:Reök5KJ.jpg|Barcelónskymi vplyvmi inšpirovaná stavba inžiniera Ivana Reöka
File:Reök5KJ.jpg|Barcelónskymi vplyvmi inšpirovaná stavba inžiniera Ivana Reöka
File:Hungary-szeged-szabadteri.jpg|Univerzitný areál na Katedrálnom námestí
File:Hungary-szeged-szabadteri.jpg|Univerzitný areál na Katedrálnom námestí
Riadok 165: Riadok 182:
File:AnnafürdőSzeged06.jpg|Annine kúpele z roku 1896
File:AnnafürdőSzeged06.jpg|Annine kúpele z roku 1896
File:Szeged-ungermayerhaz.jpg|Secesný dom Unger-Mayer z roku 1911
File:Szeged-ungermayerhaz.jpg|Secesný dom Unger-Mayer z roku 1911

</gallery>
</gallery>

== Referencie ==
== Referencie ==
{{referencie}}
{{referencie}}

Verzia z 00:11, 15. marec 2012

Segedín
Szeged
Segedín
Erb
Štát Maďarsko
Región Čongrádska župa
Rieka Tisa, Maruša
Rozloha 280,84 km² (28 084 ha)
Obyvateľstvo 167 039 (2008)
Hustota 594,78 obyv./km²
Primátor László Botka (MSZP)
Časové pásmo SEČ (UTC+1)
 - letný čas SELČ (UTC+2)
PSČ 6720-6729
Poloha mesta v rámci Maďarska.
Poloha mesta v rámci Maďarska.
Webová stránka: www.szegedváros.hu
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Segedín (maď. Szeged) je so 170 tisíc obyvateľmi a rozlohou 280,84 km² tretím najväčším mestom Maďarska. Je hospodárskym a administratívnym centrom juhovýchodného Maďarska a sídlom Čongrádskej župy.

Segedínska univerzita je považovaná za najlepšiu vysokoškolskú inštitúciu v Maďarsku.[1]

Podľa sčítania obyvateľstva z roku 2001 tu žilo 93,5% Maďarov, 0,7% Rómov, 0,5% Nemcov, 0,2% Srbov, 0,2% Rumunov, 0,1% Chorvátov, 0,1% Slovákov a 5,9% iných národností. Slovenskú komunitu tu reprezentuje Spolok segedínskych Slovákov a volená Segedínska slovenská samospráva.[2]

Poloha

Mesto je situované 165 km od Budapešti na juhu krajiny v tesnej blízkosti hraníc so Srbskom a Rumunskom. Leží južne od sútoku riek Tisa a Maruša (Maros) vo Veľkej dunajskej kotline, pričom sa rozprestiera na oboch brehoch obyhu rieky Tisa.

Dejiny

Územie prvykrát spomína už Ptolemaios v 2. polovici 2. storočia pod označením Partiscus ako významný riečny brod. Striedalo sa tu osíslenie Húnov, Gepidov, Avarov a Bulharov, až sa tu na konci 9. storočia usídlili Maďari, ktorí tu podľa kronikára Anonyma pri dnešnej obci Ópusztaszer držali prvé "národné zhromaždenie". Ich vodca Arpád pridelil spravovanie okolitej krajiny náčelníkovi Ondovi.

Prvá písomná zmienka o meste je z roku 1183. Ide o listinu kráľa Bela III., kde sa spomína ako prístav lodí prepravujúcich po Dunaji soľ do Nitry.[3] Mesto prosperovalo za vlády Anjuovcov a na slobodné kráľovské mesto bolo povýšené Žigmundom Luxemburským v roku 1498, kedy sa v súvislosti s tureckou hrozbou stalo pevnosťou a zhromaždiskom vojska. V rokoch 1543 až 1686 bolo súčasťou Osmanskej ríše, kedy tu bola zavedená tradícia pestovania papriky.[4]

V roku 1719 sa opäť zaradilo medzi uhorské slobodné kráľovské mestá s privilégiami a novoudeleným mestským erbom. V roku 1728 sa tu odohral najväčší súdny proces s bosoráctvom v celom Uhorsku vôbec. Rada mesta dala spáliť 13 podozrivých na Bosoráckom ostrove (Boszorkanysziget).[5]

Počas Uhorskej revolúcie 1848-1849 mesto hralo významnú úlohu ako posledná bašta ustupujúcich revolucionárov, za čo bolo po potlačení povstania potrestané. S dorazením prvej železnice v roku 1854 sa prosperita vrátila. Do roku 1869 siahajú korene známej továrne na výrobu miestnej salámy - Pick Salámy. V roku 1879 došlo k veľkej povodni, ktorá zničila celé mesto. Panovník František Jozef I. Segedín navštívil a sľúbil jeho skorú obnovu. Tá sa uskutočnila za medzinárodnej pomoci skutočne veľkorysým spôsobom. Široké okružné triedy lemované najmódnejšími palácovými budovami rakúsko-uhorskej secesie kladú Segedín medzi najvýstavnejšie a najorganizovanejšie maďarské mestá.

Po prvej svetovej vojne stratil Segedín veľkú časť svojho prirodzeného zázemia, keď rozsiahle územia na juhu boli pripojené k Rumunsku a Juhoslávii. V roku 1921 sa sem presťahovala univerzita z Kluža a v roku 1923 tu bolo premiestnené sídlo arcibiskupa z Temešváru.

Za druhej svetovej vojny bolo zavraždených okolo 6 000 obyvateľov. Po roku 1945 sa mesto stalo strediskom poľnohodpodárskeho a ľahkého priemyslu južného Maďarska. V roku 1965 boli v jeho blízkosti nájdené ropné ložiská. Výstavbou sídlisk (najväčšie Tarján na severovýchode) sa populácia zvyšovala do roku 1989, kedy mesto dosiahlo rekordných 189 tisíc obyvateľov. Následne obyvateľstva ubúdalo. Debrecín je v súčasnosti atraktívnou turistickou destináciou s tradíciou Festivalu drámy, konaným od roku 1931 každé leto pod holým nebom na Katedrálnom námestí.

Zaujímavosti

Neoklasicistické Klauzálovo námestie
  • Klauzálovo námestie - neoklasicistické námestie s obľúbenou cukrárňou Virág
  • Katedrála - postavená v neorománskom štýle v rokoch 1913 - 1930, vysoká 91 metrov
  • Segedínske národné divadlo - neobaroková stavba z rokov 1883- 1886
  • Mestská radnica - neorokoková stavba z rokov 1879 - 1883
  • Múzeum Františka Móra - oblastné múzeum v monumentálnej neoklasicistickej budove z roku 1896
  • Annine kúpele - kúpele so stredomorskou atmosférou v eklektickom komplexe z roku 1896
  • Reökov dom - typická ukážka segedínskej secesie z roku 1907
  • Grófov palác - ďalšia ukážka segedínskej secesie z rokov 1912 - 1913
  • Déryho dom - expozícia grafika Jánosa Kassa
  • Botanická záhrada

Doprava

Súbor:Sztatra.jpg
České električky KT4 na linke č.1 pred vozovňou pri Rókušskej stanici

Miestne letisko je upravené pre prijímanie menších a stredne veľkých lietadiel, avšak pravidelné letecké linky tu nesmerujú. Železnica dorazila do mesta už v roku 1854 z Budapešti, vlaky smerujú aj na srbskú Suboticu a do Békešskej Čaby. Zo separovanej malej železničnej stanice v mestskej časti Újszeged na druhom brehu Tisy odchádzajú regionálne vlaky do východnej časti Čongrádskej župy.

Od roku 2005 je mesto spojené s Budapešťou diaľnicou M5 smerujúcej ďalej na Srbsko. Vo výstavbe je odbočka M43 smerujúca na rumunský Arad. Cez rieku Tisu vedú na druhý breh dva mosty: Stredomestský most do centra mesta a Most sv.Bernarda po vonkajšom mestskom okruhu. Mestská hromadná doprava začala premávať v roku 1884 v podobe koňskej dráhy, ktorá bola elektrifikovaná v roku 1908. Mestská sieť, na niektorých úsekoch stále jednokoľajná, pozostáva z troch frekventovaných liniek. V roku 1979 boli zavedené aj trolejbusy, ktorých sieť sa rozširovala v 80. aj 90. rokoch. Dnes sú v obehu štyri linky.

V súčasnosti prebieha výstavba nových úsekov električkovej a trolejbusovej dopravy v meste, financovaná z fondov EU.[6] Autobusová doprava začala v meste jazdiť od roku 1955 a je prevádzkovaná samostatným dopravným podnikom, spoločným s prímestskou autobusovou dopravou.

Osobnosti mesta

Partnerské mestá

Galéria

  • Radnica z rokov 1879 - 1883
    Radnica z rokov 1879 - 1883
  • Múzeum Františka Móra z roku 1896
    Múzeum Františka Móra z roku 1896
  • Demeterova veža z 13. storočia
    Demeterova veža z 13. storočia
  • Františkánsky kostol z 15. storočia
    Františkánsky kostol z 15. storočia
  • Divadlo z rokov 1883-1886
    Divadlo z rokov 1883-1886
  • Katedrála
    Katedrála
  • Vodná veža z roku 1902
    Vodná veža z roku 1902
  • Synagóga
    Synagóga
  • Sídlo Čongrádskej župy
    Sídlo Čongrádskej župy
  • Rieka Tisa je neoddeliteľnou súčasťou scenérie mesta
    Rieka Tisa je neoddeliteľnou súčasťou scenérie mesta
  • Barcelónskymi vplyvmi inšpirovaná stavba inžiniera Ivana Reöka
    Barcelónskymi vplyvmi inšpirovaná stavba inžiniera Ivana Reöka
  • Univerzitný areál na Katedrálnom námestí
    Univerzitný areál na Katedrálnom námestí
  • Pamätník povodne z roku 1879, postavený 1979
    Pamätník povodne z roku 1879, postavený 1979
  • Annine kúpele z roku 1896
    Annine kúpele z roku 1896
  • Secesný dom Unger-Mayer z roku 1911
    Secesný dom Unger-Mayer z roku 1911

Referencie

  1. ↑ Academic ranking of world universities.
  2. ↑ Stránky segedínskych Slovákov.
  3. ↑ The history of the town.
  4. ↑ PAPRIKA.
  5. ↑ List of Important Events for the Witch Hunts.
  6. ↑ Szeged Tram project.

Iné projekty

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Segedín

Externé odkazy

Šablóna:Segedínsky obvod

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Segedín&oldid=4276062“