Kultúrny život (časopis): Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Dudo (diskusia | príspevky)
kat
Dudo (diskusia | príspevky)
recat
Riadok 13: Riadok 13:
Časopis bol obnovený pod pôvodným názvom až v roku [[1990]], no vďaka zlej finančnej situácii v roku [[1993]] bolo jeho vydávanie opäť zastavené. V nasledujúcich dvoch rokoch sa ešte vyskytli pokusy o jeho znovuvydávanie, no neboli úspešné.
Časopis bol obnovený pod pôvodným názvom až v roku [[1990]], no vďaka zlej finančnej situácii v roku [[1993]] bolo jeho vydávanie opäť zastavené. V nasledujúcich dvoch rokoch sa ešte vyskytli pokusy o jeho znovuvydávanie, no neboli úspešné.


[[Kategória:Časopisy]]
[[Kategória:Časopisy na Slovensku]]

Verzia z 10:37, 10. júl 2006

Kultúrny život (24. január 194630. august 1968) bol literárny a kultúrno-politický časopis, ktorý do roku 1950 vychádzal ako dvojtýždenník, potom ako týždenník.

Vznikol ako časopis štátneho riadenia kultúry. Spočiatku podliehal Umeleckej a vedeckej rade, ktorá mala na starosti aj jeho vydávanie, neskôr Zväzu československých spisovateľov a od roku 1954 Zväzu slovenských spisovateľov. V rokoch 19481949 ho vydával jeho bývalý hlavný redaktor Ivan Horváth, po ňom vydávanie prebralo vydavateľstvo Obroda.

Popri hlavnom redaktorovi pôsobila i tzv. redakčná rada, ktorá bola schvaľovaná Umeleckou a vedeckou radou, potom Zväzom československých (slovenských) spisovateľov. Vo redakčnej rade a samotnej redakcii časopisu sa vystriedalo viacero významných literárnych osobností (hlavní redaktori napr. Ivan Horváth, Ján Kostra, Andrej Mráz, šéfredaktori Rudolf Fabry, Vladimír Mináč, Miroslav Válek, Vojtech Mihálik, Laco Novomeský a i.).

Úlohou časopisu bolo rozvíriť kultúrny život a uplatniť našu kultúru vo verejnom živote. Od začiatku sa snažil byť nielen časopisom pre literárnu, ale i divadelnú, hudobnú a výtvarnú problematiku. Okrem toho, že sa stal informátorom o slovenskej kultúre, mal za úlohu tiež riešiť problémy jednotlivých kultúrnych oblastí, rozvíjal kritické myslenie, a tým sa stal najmä diskusnou tribúnou, ktorá spočiatku šírila oficiálnu komunistickú ideológiu, no v 60. rokoch sa priklonila k pravicovému zmýšľaniu, vďaka čomu celý časopis smeroval k tzv. obrodnému procesu.

V druhej polovici 60. rokov sa stal jedným z najčítanejších periodík. Prinášal reprodukcie výtvarných diel (najmä slovenských autorov, pomenej už zahraničných), umelecké fotografie, snímky z divadelných predstavení a pod. Taktiež uverejňoval teoretické state o kultúre a umení, veľa úsilia sa tiež venovalo hľadaniu a podpore mladých talentov. Veľa priestoru a pozornosti sa venovalo i dedičstvu národnej kultúry a umeleckej tvorby. Časopis tiež prinášal diskusie o otázkach umenia, autoroch a ich dielach, no tiež ankety o problémoch a otázkach kultúrnej tvorby, ktoré mali riešiť i problémy, ktoré sa aktuálne vyskytovali v tejto oblasti.

Okrem pravidelných reportáží a príspevkov sa venoval i otázkam rovnoprávnosti štátneho usporiadania a reformno-ekonomickým otázkam. Vďaka tomuto smerovaniu nastal vo vedení časopisu názorový rozkol, keď niektorí z členov redakčnej rady z nej vystúpili a vydávanie časopisu bolo zastavené. Jeho pokračovateľom sa stal Literárny život, no po šiestich číslach zanikol aj ten.

Časopis bol obnovený pod pôvodným názvom až v roku 1990, no vďaka zlej finančnej situácii v roku 1993 bolo jeho vydávanie opäť zastavené. V nasledujúcich dvoch rokoch sa ešte vyskytli pokusy o jeho znovuvydávanie, no neboli úspešné.