Claus von Stauffenberg: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
→‎Život: Gestapo, Rupert Batler
opravy
Riadok 17: Riadok 17:
V [[august]]e [[1943]] sa Claus von Stauffenberg stretol s ďalším predstaviteľom protinacistického odporu v armáde, generálmajorom [[Henning von Tresckow|Henningom von Tresckowom]]. Von Stauffenberg bol pre hnutie odporu veľmi dôležitý, pretože mal prístup na nemecký hlavný štáb a ako jeden z mála odbojárov sa tak mohol dostať priamo do kontaktu s [[Adolf Hitler|Adolfom Hitlerom]].
V [[august]]e [[1943]] sa Claus von Stauffenberg stretol s ďalším predstaviteľom protinacistického odporu v armáde, generálmajorom [[Henning von Tresckow|Henningom von Tresckowom]]. Von Stauffenberg bol pre hnutie odporu veľmi dôležitý, pretože mal prístup na nemecký hlavný štáb a ako jeden z mála odbojárov sa tak mohol dostať priamo do kontaktu s [[Adolf Hitler|Adolfom Hitlerom]].


Preto [[20. júl]]a [[1944]] doniesol do Vlčieho hniezda blízko [[Rastenburg]]u vo [[Východné Prusko|Východnom Prusku]] (dnes [[Kętrzyn]], [[Poľsko]]) aktovku s časovanou bombou, ktorá mala vybuchnúť v priebehu vojenskej porady, na ktorej mal byť prítomný aj Hitler. Stauffenberg z miestnosti tesne pred výbuchom odišiel a ihneď podal telefonicky signál svojim spolupracovníkom aby zaistili ostatných nacistických pohlavárov v Berlíne. Aktovku s bombu oprel o masívnu nohu stola a vzápätí si odišiel údajne zatelefonovať, čím pobúril Wilhelma Keitela, ktorý čakal na správu, ktorú mal von Stauffenberg práve čítať. Náčelník štábu generála Heusingera, plukovník Heinz Brandt, sa v tú chvíľu snažil nakloniť k veľkej vojenskej mape na stole, v čom mu však bránila von Stauffenbergova aktovka a nohou ju posunul hlbšie pod stôl čím v podstate zachránil Hitlerov život, lebo masívny stôl stlmil výbuch. Gróf medzitým odletel do Berlína, kde sa po jeho príchode začala celá operácia Valkýra. Spiklencov však stíhalo jedno nešťastie za druhým(generál záložnej armády Fromm mal na tom nemalé zásluhy) a všetko ukončil príchod vojakov. Fromm v snahe zamiesť svoje styky so spiklencami pod stôl narýchlo zvolal vojenský súd a pučistov odsúdil na smrť.Sám však žil len o niekoľko mesiacov viac, v roku 1945 bol odsúdený a popravený.
Preto [[20. júl]]a [[1944]] doniesol do Vlčieho hniezda blízko [[Rastenburg]]u vo [[Východné Prusko|Východnom Prusku]] (dnes [[Kętrzyn]], [[Poľsko]]) aktovku s časovanou bombou, ktorá mala vybuchnúť v priebehu vojenskej porady, na ktorej mal byť prítomný aj Hitler. Stauffenberg z miestnosti tesne pred výbuchom odišiel a ihneď podal telefonicky signál svojim spolupracovníkom aby zaistili ostatných nacistických pohlavárov v Berlíne. Aktovku s bombu, oprel o masívnu nohu stola a vzápätí si odišiel údajne zatelefonovať. Stauffenbergov odchod pobúril náčelníka štábu Wilhelma Keitela čakajúceho na správu, ktorú mal práve čítať. Náčelník štábu generála Heusingera, plukovník Heinz Brandt, sa v tú chvíľu snažil nakloniť k veľkej vojenskej mape na stole, v čom mu však bránila von Stauffenbergova aktovka a nohou ju posunul hlbšie pod stôl čím pravdepodobne zachránil Hitlerov život, lebo masívny stôl stlmil výbuch, a Hitler vyviazol iba so zraneniami. O tom, že Hitler stále žije, sa dozvedel až na ceste lietadlom [[Heinkel He 111]] do Berlína. Lietadlo mali pôvodne zostreliť už vo vzduchu nemecké stíhačky, ale tento rozkaz sa dostal do rúk ďalšiemu zo sprisahancov [[Friedrich Georgi|Friedrichovi Georgiovi]] na štábe letectva, ktorý zabezpečil aby lietadlá nakoniec nevzlietli. Nič sa však nezmenilo na tom, že po príchode do Berlína von Stauffenberga čakalo zatknutie. Spiklencov však stíhalo jedno nešťastie za druhým (nemalé zásluhy na tom mal generál záložnej armády Fromm). Fromm v snahe zamiesť svoje styky so spiklencami pod stôl narýchlo zvolal vojenský súd a pučistov odsúdil na smrť. Sám však žil len o niekoľko mesiacov viac, v roku 1945 bol odsúdený a popravený.

Clausa von Stauffenberga zastrelila spolu s ďalšími členmi sprisahania, generálom Olbrichtom, Wernerom von Haeften a Albrechtom von Quirnheimom, popravná čata na dvore veliteľstva armády v [[Bendlerblock]]u v Berlíne.
Clausa von Stauffenberga zastrelila spolu s ďalšími členmi sprisahania, generálom Olbrichtom, Wernerom von Haeften a Albrechtom von Quirnheimom, popravná čata na dvore veliteľstva armády v [[Bendlerblock]]u v Berlíne.



Verzia z 22:24, 24. marec 2012

Claus von Stauffenberg
nemecký dôstojník, strojca neúspešného atentátu na Hitlera
nemecký dôstojník, strojca neúspešného atentátu na Hitlera
Narodenie15. november 1907
Jettingen, Bavorsko
Úmrtie21. júl 1944
Berlín, Nemecko
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Claus von Stauffenberg

Claus Philipp Maria Justinian Schenk gróf von Stauffenberg (* 15. november 1907, Jettingen, Bavorsko – † 21. júl 1944, Berlín) bol nemecký dôstojník generálneho štábu, strojca neúspešného atentátu na Hitlera.

Život

Claus Philipp Maria Justinian Schenk, gróf von Stauffenberg, sa narodil v prominentnej katolíckej šľachtickej rodine v Švábsku, v južnom Nemecku. Rovnako ako jeho bratia aj Claus sa zaujímal o literatúru, bol vzdelaný a hodlal vstúpiť do armády. V roku 1926 vstúpil do 17. jazdeckého pluku v Bambergu, ktorý patril jeho rodine. Roku 1929 bol ako najlepší žiak z ročníka povýšený na poručíka. Neskôr pokračoval v štúdiu na vojenskej akadémii v Berlíne-Moabite. Po nástupe nacistov v roku 1933 začal sympatizovať s nemeckými odporcami Hitlera.

Po skončení štúdia bol pridelený k 1. ľahkej divízii Wehrmachtu pod vedením Ericha Hoepnera, ktorý sa rovnako angažoval v protinacistickom odboji. Jednotka Clausa von Stauffenberga sa zúčastnila obsadenia Sudet ako aj bojov proti Poľsku. Počas vojny sa jeho kontakty s odbojovým hnutím prehĺbili a jeho strýko Nikolaus Graf von Üxküll ho presviedčal nech sa stane pobočníkom Walthera von Brauchitscha, vrchného veliteľa nemeckej armády, kde by mohol pre prípadnú vzburu proti Hitlerovi urobiť viac. Nakoniec tak ale neurobil. Jeho jednotka, v ktorej slúžil ako náčelník štábu, bola reorganizovaná na 6. pancierovú divíziu a zasiahla do bojov s Francúzskom. Počas Čudnej vojny bol však prevelený na veliteľstvo armády. Po útoku Nemecka na Sovietsky zväz stratil už aj posledné sympatie k Hitlerovi a pochopil, že je to práve on, kto ženie krajinu do istej záhuby. Zatiaľ však bol odvelený do Severnej Afriky s 10. pancierovou divíziou v rámci nemeckého Afrikakorpsu. 7. apríla 1943 napadli jeho vozidlo spojenecké stíhacie bombardéry. Pri útoku bol ťažko ranený. Prišiel o ľavé oko, pravú ruku a malíček a prstenník na ľavej ruke. Zo zranenia sa v nemocnici zotavoval 3 mesiace. Neskôr bol prevelený do Berlína k veleniu záložnej armády, kde sa stretol s generálom Friedrichom Olbrichtom, jedným z hlavných predstaviteľov protinacistického odporu.

V auguste 1943 sa Claus von Stauffenberg stretol s ďalším predstaviteľom protinacistického odporu v armáde, generálmajorom Henningom von Tresckowom. Von Stauffenberg bol pre hnutie odporu veľmi dôležitý, pretože mal prístup na nemecký hlavný štáb a ako jeden z mála odbojárov sa tak mohol dostať priamo do kontaktu s Adolfom Hitlerom.

Preto 20. júla 1944 doniesol do Vlčieho hniezda blízko Rastenburgu vo Východnom Prusku (dnes Kętrzyn, Poľsko) aktovku s časovanou bombou, ktorá mala vybuchnúť v priebehu vojenskej porady, na ktorej mal byť prítomný aj Hitler. Stauffenberg z miestnosti tesne pred výbuchom odišiel a ihneď podal telefonicky signál svojim spolupracovníkom aby zaistili ostatných nacistických pohlavárov v Berlíne. Aktovku s bombu, oprel o masívnu nohu stola a vzápätí si odišiel údajne zatelefonovať. Stauffenbergov odchod pobúril náčelníka štábu Wilhelma Keitela čakajúceho na správu, ktorú mal práve čítať. Náčelník štábu generála Heusingera, plukovník Heinz Brandt, sa v tú chvíľu snažil nakloniť k veľkej vojenskej mape na stole, v čom mu však bránila von Stauffenbergova aktovka a nohou ju posunul hlbšie pod stôl čím pravdepodobne zachránil Hitlerov život, lebo masívny stôl stlmil výbuch, a Hitler vyviazol iba so zraneniami. O tom, že Hitler stále žije, sa dozvedel až na ceste lietadlom Heinkel He 111 do Berlína. Lietadlo mali pôvodne zostreliť už vo vzduchu nemecké stíhačky, ale tento rozkaz sa dostal do rúk ďalšiemu zo sprisahancov Friedrichovi Georgiovi na štábe letectva, ktorý zabezpečil aby lietadlá nakoniec nevzlietli. Nič sa však nezmenilo na tom, že po príchode do Berlína von Stauffenberga čakalo zatknutie. Spiklencov však stíhalo jedno nešťastie za druhým (nemalé zásluhy na tom mal generál záložnej armády Fromm). Fromm v snahe zamiesť svoje styky so spiklencami pod stôl narýchlo zvolal vojenský súd a pučistov odsúdil na smrť. Sám však žil len o niekoľko mesiacov viac, v roku 1945 bol odsúdený a popravený.

Clausa von Stauffenberga zastrelila spolu s ďalšími členmi sprisahania, generálom Olbrichtom, Wernerom von Haeften a Albrechtom von Quirnheimom, popravná čata na dvore veliteľstva armády v Bendlerblocku v Berlíne.

Filmové spracovanie

Táto akcia sa stala aj námetom pre film Valkýra, ktorý zrežíroval režisér Bryan Singer.

Pozri aj

Iné projekty

Šablóna:Link FA Šablóna:Link GA Šablóna:Link GA