Japončina: Rozdiel medzi revíziami
→Písmo: fjfj |
→Rod a číslo: ;llgfkfgkf |
||
| Riadok 10: | Riadok 10: | ||
== Gramatika == |
== Gramatika == |
||
=== Rod a číslo === |
|||
V japončine sa rody explicitne nevyjadrujú, no v niektorých prípadoch (v novinových správach) je možné vyjadriť rod podstatných mien pomocou znakových prípon/predpôn napr. 学生 (študent) → 女子学生 (študentka). Množné číslo sa, rovnako ako rod, explicitne neuvádza, no možno ho vyjadriť zdvojením podstatného mena napr.山 (hora) → 山々 (hory) alebo, v prípade osobných zámen, pomocou prípon ''-tači'', ''-tomo'', ''-ra'', ''-gata'' atď. |
|||
Množstvo bytostí a vecí sa vyjadruje pomocou [[numeratív]]ov, ktoré sa pripájajú k natívnym japonským alebo sinojaponským číslovkám. Numeratívy vyjadrujú nie len počet bytostí a predmetov, ale aj ich vonkajšie vlastnosti. Čítania numeratívov sú často krát nepravidelné. |
|||
:水をください。 Prosím si vodu. |
|||
:水を'''一杯'''ください。 Prosím si pohár vody. |
|||
:水を'''一本'''ください。 Prosím si fľašu vody. |
|||
{| class="wikitable" style="text-align:center; border-spacing:0px;border-collapse: collapse" |
|||
|+ Základné numeratívy |
|||
|- |
|||
| |
|||
! ľudia !! malé zvieratá !! veľké zvieratá |
|||
! width="150px" | podlhovasté cylindrické predmety !! poháre |
|||
|- |
|||
! Základný tvar |
|||
| hito・人 || hiki・匹 || tó・頭 || hon・本 || hai・杯 |
|||
|- |
|||
! 1 |
|||
| hitori・一人|| ippiki・一匹|| ittó・一頭|| ippon・一本 || ippai・一杯 |
|||
|- |
|||
! 2 |
|||
| futari・二人|| nihiki・二匹|| nitó・二頭|| nihon・二本|| nihai・二杯 |
|||
|- |
|||
! 3 |
|||
| sannin・三人|| sanbiki・三匹|| santó・三頭|| sanbon・三本|| sanbai・三杯 |
|||
|- |
|||
! 4 |
|||
| jonin・四人|| jonhiki・四匹|| jontó・四頭|| jonhon・四本|| jonhai・四杯 |
|||
|- |
|||
! 5 |
|||
| gonin・五人|| gohiki・五匹|| gotó・五頭|| gohon・五本|| gohai・五杯 |
|||
|- |
|||
! 6 |
|||
| rokunin || roppiki || rokutó || roppon || roppai |
|||
|- |
|||
! 7 |
|||
| šičinin || šičihiki || šičitó || nanahon || nanahai |
|||
|- |
|||
! 8 |
|||
| hačinin || happiki || hattó || happon || happai |
|||
|- |
|||
! 9 |
|||
| kjúnin || kjúhiki || kjútó || kjúhon || kjúhai |
|||
|- |
|||
! 10 |
|||
| džúnin || džuppiki || džuttó || džuppon || džuppai |
|||
|} |
|||
=== Časy === |
=== Časy === |
||
V japončine vo všeobecnosti rozlišujeme dva časy: minulý a neminulý. |
V japončine vo všeobecnosti rozlišujeme dva časy: minulý a neminulý. |
||
Verzia z 15:37, 2. apríl 2012
Japončina (日本語, 
Nihongo) - alebo pre tých, ktorí ju považujú za viacero jazykov japonské jazyky - je jazyk z jazykovej skupiny japonsko-rjúkjuských jazykov (pre tých, ktorí považujú rjúkjuštinu za nárečie japončiny, je japončina izolovaný jazyk).
Jazyk používa vyše 127 miliónov ľudí hlavne v Japonsku, ale aj v japonských emigračných komunitách po celom svete. Japončina je aglutinujúci jazyk s prvkami flexie. Integrálnou súčasťou japončiny je keigo - systém zdvorilostného oslovovania, ktorý odráža hierarchický charakter japonskej spoločnosti. Pomocou slovesných tvarov a špecifickej slovnej zásoby sa naznačuje vzájomné postavenie hovoriaceho a poslucháča. Zvuková zásoba japončiny je relatívne malá a má systém japonského výškového akcentu, ktorým sa rozlišuje význam slov a ktorý vznikol v 8. storočí.
Slovná zásoba
Japonská slovná zásoba je značne ovplyvnená výpožičkami slov z iných jazykov. Počet výpožičiek z čínštiny alebo slov vytvorený na čínskom základe tvorí okolo 60 % celkovej slovnej zásoby . Od neskorého 19. storočia prebrala japončina aj nespočetné množstvo slov zo západných jazykov, najmä z angličtiny.
Gramatika
Časy
V japončine vo všeobecnosti rozlišujeme dva časy: minulý a neminulý.
Slovosled
Vetné vzťahy medzi vetnými členmi sa v japonskej vete určujú pomocou pádových častíc. Slovosled nie je pevný ako napríklad v angličtine, no vo väčšine prípadov platí konštrukcia: podmet + predmet + prísudok. V hovorenej japončine sa môžeme stretnúť aj s úplne opačným slovosledom. Podmet, podobne ako v slovenčine, býva často zamlčaný.
Slovosled typu: podmet + predmet + prísudok. Príklad veta "Pán Tanaka je jablko" má v japončine slovosled:
- PODMET PREDMET PRÍSUDOK
- |pán Tanaka| |jablko| |je|
Otázka sa tvorí pridaním opytovacej častice "ka" na koniec vety.
Príklad:
- Tanaka-san wa ringo o tabemasu. - Pán Tanaka je jablko/jablká.
- Tanaka-san wa ringo o tabemasu ka. - Je pán Tanaka jablko/jablká?
田中さんはりんごを食べますか。
Osobné zámená
Jednotné číslo:
JA
- わたくし(Kanji znak: 私) - používa sa pri formálnych rozhovoroch (číta sa WATAKUŠI)
- わたし(私) - používa sa pri bežnom rozhovore (číta sa WATAŠI)
- ぼく(僕) - používajú muži pri bežnom rozhovore (číta sa BOKU)
TY
- あなた（貴方） - bežný rozhovor (hovorí sa osobám rovnako alebo nižšie postaveným) (číta sa ANATA)
- きみ - používajú hlavne muži medzi priateľmi (číta sa KIMI)
ON
- かれ（彼） (číta sa KARE)
ONA
- かのじょ（彼女） (číta sa KANODŽO)
Množné číslo:
MY
- わたくしたち（私たち） - formálna japončina (číta sa WATAKUŠITAČI)
- わたしたち（私たち） - bežná, my všetci vrátane Vás (číta sa WATAŠITAČI)
- わたしども（私ども） - my sami, nie Vy (číta sa WATAŠIDOMO)
VY
- あなたがた（あなた方）- rovnako postavené osoby, nižšie postavené (číta sa ANATAGATA)
- きみたち - rovnako postavené, nižšie, deti (číta sa KIMITAČI)
ONI
- かれら（彼ら）-keď je aspoň 1 muž v skupine (číta sa KARERA)
ONY
- かのじょたち（彼女たち）(číta sa KANODŽOTAČI)
Číslovky
Čísla napísané v kandži:
0 - 零 rei
1 - 一 iči
2 - 二 ni
3 - 三 san
4 - 四 jon/ši
5 - 五 go
6 - 六 roku
7 - 七 nana/šiči
8 - 八 hači
9 - 九 kjú/ku
10 - 十 džú
100 - 百 hjaku
1 000 - 千 sen
10 000 - 万 man(ičiman)
1 000 000 - 百万 hjakuman
10 000 000 - 千万 senman
100 000 000 - 億 oku(ičioku)
príklady:
11 - džúiči
12 - džúni
19 - džúku
20 - nidžú
40 - jondžú
91 - kjúdžúiči
Pozri aj
Iné projekty
Externé odkazy
- Japončina abeceda zošit (PDF)
- Stránka o japončine: japanese.about.com
- 1000 kanji znakov pohromade: 1000 kanji page
Šablóna:Link FA Šablóna:Link FA Šablóna:Link FA Šablóna:Link FA Šablóna:Link FA Šablóna:Link GA