Kilíkia: Rozdiel medzi revíziami
d r2.7.1) (robot Pridal: an, ar, arz, az, be, bg, br, ca, cs, cv, cy, de, el, eo, es, et, eu, fa, fi, fr, gl, he, hr, hu, id, it, ja, ko, ku, la, lt, nl, no, pl, pt, ro, ru, sh, sl, sr, sv, tr, uk, zh |
d formulácia, wikilinky, typo |
||
Riadok 1: | Riadok 1: | ||
{{Pozri|rovnomennom území spomínanom v Iliade|Kilíkia (Trója)}} |
{{Pozri|rovnomennom území spomínanom v Iliade|Kilíkia (Trója)}} |
||
'''Kilíkia''' (iné názvy: '''Kilikia, Cilícia, Cilicia''', zriedkavejšie ''Kylikia''; gr. Κιλικία - Kilikia/iný prepis: Kilikiá; lat. Cilicia) je historické územie v juhovýchodnej Malej Ázii. Hlavným mestom bol [[Tarsos]]. |
'''Kilíkia''' (iné názvy: '''Kilikia, Cilícia, Cilicia''', zriedkavejšie ''Kylikia''; [[gréčtina|gr]]. Κιλικία - Kilikia/iný prepis: Kilikiá; [[latinčina|lat]]. Cilicia) je historické územie v juhovýchodnej [[Malá Ázia|Malej Ázii]]. Hlavným mestom bol [[Tarsos]]. |
||
V antike v Kilíkii žili kmene [[Kilikovia|Kilikov]]. |
V antike v Kilíkii žili kmene [[Kilikovia|Kilikov]]. Striedavo tu vládli domáce kniežatá, [[Chetiti]] (časť Kilíkie bola ich vazalom v 14.-13. stor. pred Kr.), asýrski vládcovia (8. stor. pred Kr.), perzskí [[satrapa|satrapovia]] (6. - 4. stor. pred Kr.), macedónski, sýrski a egyptskí králi, až sa nakoniec v druhom a prvom storočí pred Kr. viacerými dobytiami stala rímskym (neskôr byzantským) územím. Provincia Cilicia v republikánskom období zahŕňala aj susedné územia [[Cyprus]], [[Lýkia]], [[Pymfýlia]], [[Pizídia]], [[Isauria]], [[Lykáonia]] a krátky čas aj časti provincie Ázia. |
||
Od zač. 8. storočia po Kr. do roku 965 patrilo územie do Arabskej ríše, potom patrilo znova Byzantskej ríši. Koncom 11. storočia v Kilíkii založili svoj štát (tzv. [[Malé Arménsko]]) arménski utečenci. V roku 1375 tento štát rozbili [[Mameluci]]. Od začiatku 16. storočia bola Kilíkia súčasťou Osmanskej ríše, dnes Turecka. |
Od zač. 8. storočia po Kr. do roku 965 patrilo územie do [[Arabská ríša|Arabskej ríše]], potom patrilo znova [[Byzantská ríša|Byzantskej ríši]]. Koncom 11. storočia v Kilíkii založili svoj štát (tzv. [[Malé Arménsko]]) arménski utečenci. V roku 1375 tento štát rozbili [[Mameluci]]. Od začiatku 16. storočia bola Kilíkia súčasťou [[Osmanská ríša|Osmanskej ríše]], dnes [[Turecko|Turecka]]. |
||
==Externé odkazy == |
==Externé odkazy == |
||
*[http://www.zeno.org/Zeno/0/Suche?q=Kilikien&k=Bibliothek] |
*[http://www.zeno.org/Zeno/0/Suche?q=Kilikien&k=Bibliothek Zeno.org] |
||
*[http://www.britannica.com/EBchecked/topic/117794/Cilicia] |
*[http://www.britannica.com/EBchecked/topic/117794/Cilicia Encyclopaedia Britannica] |
||
*[http://www.kleio.cz/main/index.php/knav/kanav] |
*[http://www.kleio.cz/main/index.php/knav/kanav Kleió.cz] |
||
[[Kategória:Historické územia]] |
[[Kategória:Historické územia]] |
Verzia z 16:33, 4. apríl 2012
Kilíkia (iné názvy: Kilikia, Cilícia, Cilicia, zriedkavejšie Kylikia; gr. Κιλικία - Kilikia/iný prepis: Kilikiá; lat. Cilicia) je historické územie v juhovýchodnej Malej Ázii. Hlavným mestom bol Tarsos.
V antike v Kilíkii žili kmene Kilikov. Striedavo tu vládli domáce kniežatá, Chetiti (časť Kilíkie bola ich vazalom v 14.-13. stor. pred Kr.), asýrski vládcovia (8. stor. pred Kr.), perzskí satrapovia (6. - 4. stor. pred Kr.), macedónski, sýrski a egyptskí králi, až sa nakoniec v druhom a prvom storočí pred Kr. viacerými dobytiami stala rímskym (neskôr byzantským) územím. Provincia Cilicia v republikánskom období zahŕňala aj susedné územia Cyprus, Lýkia, Pymfýlia, Pizídia, Isauria, Lykáonia a krátky čas aj časti provincie Ázia.
Od zač. 8. storočia po Kr. do roku 965 patrilo územie do Arabskej ríše, potom patrilo znova Byzantskej ríši. Koncom 11. storočia v Kilíkii založili svoj štát (tzv. Malé Arménsko) arménski utečenci. V roku 1375 tento štát rozbili Mameluci. Od začiatku 16. storočia bola Kilíkia súčasťou Osmanskej ríše, dnes Turecka.