Żagań: Rozdiel medzi revíziami
Bez shrnutí editace |
|||
| Riadok 2: | Riadok 2: | ||
=== Dejiny mesta === |
=== Dejiny mesta === |
||
Żagań vznikol podľa historických údajov už v druhej polovici 12. storočia vďaka poľskému kniežaťu [[Boleslav IV. (Poľsko)| Boleslavovi IV. Kučeravému]]; prvá poznámka o meste pochádza z roku [[1202]]. Mestské práva mu boli pridelené v roku [[1285]]. Żagań bol v nasledujúcich storočiach hlavné mesto [[Zaganské Kniežactvo|Zaganského Kniežactva]] a patril vládcom zo sliezskej vetvy dynastie [[Piastovci|Piastovcov]]. V 17. storočí sa mesto stalo časťou majetku kniežaťa [[Albrecht z Valdštejna|Albrechta z Valdštejna]]. V konci 18. storočia vlastníctvo prešlo na rod [[Peter Biron|Petera Birona]], a potom kniežaťa z Benevente [[Talleyrand]]a. Na konci 19. a na začiatku 20. storočia mesto ako časť [[Sliezsko|Sliezska]] patrilo k území [[Prusko|Pruska]]. Po [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]] sa stalo časťou [[Poľsko|Poľska]]. |
Żagań vznikol podľa historických údajov už v druhej polovici 12. storočia vďaka poľskému kniežaťu [[Boleslav IV. (Poľsko)| Boleslavovi IV. Kučeravému]]; prvá poznámka o meste pochádza z roku [[1202]]. Mestské práva mu boli pridelené v roku [[1285]]. Żagań bol v nasledujúcich storočiach hlavné mesto [[Zaganské Kniežactvo|Zaganského Kniežactva]] a patril vládcom zo sliezskej vetvy dynastie [[Piastovci|Piastovcov]]. V 17. storočí sa mesto stalo časťou majetku kniežaťa [[Albrecht z Valdštejna|Albrechta z Valdštejna]]. V konci 18. storočia vlastníctvo prešlo na rod [[Peter Biron|Petera Birona]], a potom kniežaťa z Benevente [[Talleyrand]]a. Na konci 19. a na začiatku 20. storočia mesto ako časť [[Sliezsko|Sliezska]] patrilo k území [[Prusko|Pruska]]. Po [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]] sa stalo časťou [[Poľsko|Poľska]]. |
||
=== Pamiatky === |
=== Pamiatky === |
||
* Kláštor Augustiánov (Klasztor Augustianów) |
* Kláštor Augustiánov (Klasztor Augustianów) |
||
* Kláštor Jezuitov (Klasztor Jezuitów) |
* Kláštor Jezuitov (Klasztor Jezuitów) |
||
| Riadok 33: | Riadok 31: | ||
[[ro:Żagań]] |
[[ro:Żagań]] |
||
[[ru:Жагань]] |
[[ru:Жагань]] |
||
[[simple:Żagań]] |
|||
[[sr:Жагањ]] |
[[sr:Жагањ]] |
||
[[sv:Żagań]] |
[[sv:Żagań]] |
||
Verzia z 18:55, 28. júl 2006
Żagań (čes. Záhaň, nem. Sagan) je mesto v juhozápadnom Poľsku, v Lubuskom Vojvodstve pri hraniciach s Nemeckom, so štatútom hlavného mesta vidieckeho okresu Powiat żagański. Leží nad riekou Bóbr na pohraničí Sliezskéj Nížiny a Trebnickich Pahorkov. Južne od mesta sa rozprestierajú Dolnosliezské Lesy. Býva tu 26 665 obyvateľov (stav z roku 2004).
Dejiny mesta
Żagań vznikol podľa historických údajov už v druhej polovici 12. storočia vďaka poľskému kniežaťu Boleslavovi IV. Kučeravému; prvá poznámka o meste pochádza z roku 1202. Mestské práva mu boli pridelené v roku 1285. Żagań bol v nasledujúcich storočiach hlavné mesto Zaganského Kniežactva a patril vládcom zo sliezskej vetvy dynastie Piastovcov. V 17. storočí sa mesto stalo časťou majetku kniežaťa Albrechta z Valdštejna. V konci 18. storočia vlastníctvo prešlo na rod Petera Birona, a potom kniežaťa z Benevente Talleyranda. Na konci 19. a na začiatku 20. storočia mesto ako časť Sliezska patrilo k území Pruska. Po druhej svetovej vojne sa stalo časťou Poľska.
Pamiatky
- Kláštor Augustiánov (Klasztor Augustianów)
- Kláštor Jezuitov (Klasztor Jezuitów)
- Kostol sv. Petra a Pavla (Kościół Świętego Piotra i Pawła)
- Kostol Svätého Ducha (Kościół Świętego Ducha)
|
Tento článok týkajúci sa geografie je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |