Żagań: Rozdiel medzi revíziami
Bez shrnutí editace |
obr, |
||
| Riadok 1: | Riadok 1: | ||
[[Obrázok:POL Żagań COA.svg|200px|náhľad|Erb mesta]] |
|||
[[Obrázok:Zagan poland.PNG|200px|náhľad|Poloha mesta na mape Poľska]] |
|||
'''Żagań''' ([[čeština|čes.]] ''Záhaň'', [[nemčina|nem.]] ''Sagan'') je mesto v juhozápadnom [[Poľsko|Poľsku]], v [[Lubuské vojvodstvo|Lubuskom Vojvodstve]] pri hraniciach s [[Nemecko|Nemeckom]], so štatútom hlavného mesta vidieckeho okresu [[Powiat żagański]]. Leží nad riekou [[Bóbr]] na pohraničí [[Sliezská Nížina|Sliezskéj Nížiny]] a [[Trebnické Pahorky|Trebnickich Pahorkov]]. Južne od mesta sa rozprestierajú [[Dolnosliezské Lesy]]. Býva tu 26 665 obyvateľov (stav z roku 2004). |
'''Żagań''' ([[čeština|čes.]] ''Záhaň'', [[nemčina|nem.]] ''Sagan'') je mesto v juhozápadnom [[Poľsko|Poľsku]], v [[Lubuské vojvodstvo|Lubuskom Vojvodstve]] pri hraniciach s [[Nemecko|Nemeckom]], so štatútom hlavného mesta vidieckeho okresu [[Powiat żagański]]. Leží nad riekou [[Bóbr]] na pohraničí [[Sliezská Nížina|Sliezskéj Nížiny]] a [[Trebnické Pahorky|Trebnickich Pahorkov]]. Južne od mesta sa rozprestierajú [[Dolnosliezské Lesy]]. Býva tu 26 665 obyvateľov (stav z roku 2004). |
||
Verzia z 19:07, 28. júl 2006
Żagań (čes. Záhaň, nem. Sagan) je mesto v juhozápadnom Poľsku, v Lubuskom Vojvodstve pri hraniciach s Nemeckom, so štatútom hlavného mesta vidieckeho okresu Powiat żagański. Leží nad riekou Bóbr na pohraničí Sliezskéj Nížiny a Trebnickich Pahorkov. Južne od mesta sa rozprestierajú Dolnosliezské Lesy. Býva tu 26 665 obyvateľov (stav z roku 2004).
Dejiny mesta
Żagań vznikol podľa historických údajov už v druhej polovici 12. storočia vďaka poľskému kniežaťu Boleslavovi IV. Kučeravému; prvá poznámka o meste pochádza z roku 1202. Mestské práva mu boli pridelené v roku 1285. Żagań bol v nasledujúcich storočiach hlavné mesto Zaganského Kniežactva a patril vládcom zo sliezskej vetvy dynastie Piastovcov. V 17. storočí sa mesto stalo časťou majetku kniežaťa Albrechta z Valdštejna. V konci 18. storočia vlastníctvo prešlo na rod Petera Birona, a potom kniežaťa z Benevente Talleyranda. Na konci 19. a na začiatku 20. storočia mesto ako časť Sliezska patrilo k území Pruska. Po druhej svetovej vojne sa stalo časťou Poľska.
Pamiatky
- Kláštor Augustiánov (Klasztor Augustianów)
- Kláštor Jezuitov (Klasztor Jezuitów)
- Kostol sv. Petra a Pavla (Kościół Świętego Piotra i Pawła)
- Kostol Svätého Ducha (Kościół Świętego Ducha)
|
Tento článok týkajúci sa geografie je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |