Athamas (mytológia): Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah

V textu

Verzia z 09:10, 30. máj 2012

Athamas (iné názvy: Athamás, Atamas, Atamás; gr. starogr. Αθάμας - Athamas/iný prepis: Athamás) bol v gréckej mytológii syn tesálskeho kráľa Aiola, jeho starý otec bol Hellén, praotec všetkých Grékov. Stal sa kráľom v boiótskom meste Orchomenos.

Jeho bratmi boli:

Krétheus založil mesto Iólkos
Sizyfos založil Korint
Salmóneus vládol v Salmónii
Déión vládol vo Fókide
Periéres vládol v Messénii.
Magnes vládol v Magnésii

Athamas sa oženil dvakrát, prvou ženou bola bohyňa oblakov Nefelé. Porodila mu syna Frixa a dcéru Hellé. Nešťastný osud sebe aj deťom privodil tým, že opustil Nefelé a oženil sa s Inó, dcérou Kadma, kráľa v Tébach. S tou mal neskôr dvoch synov, Learcha a Melikerta. Macocha Inó deti z prvého manželstva nenávidela až tak, že s úkladmi a intrigami dosiahla súhlas Athamasa na ich obetovanie bohom, aby zachránila kráľovstvo od hladu, biedy a nepokojov obyvateľov. Tesne pred obetným obradom matka detí Nefelé poslala zlatého barana, aby deti preniesol cez more do ďalekej Kolchidy. Šťastne sa to skončilo pre Frixa, ale Hellé sa utopila v mori.

Čoskoro nato Athamas upadol do nemilosti bohyne Héry, keď sa ujal malého Dionýza, syna najvyššieho boha Dia a jeho milenky Semelé. Héra na Athamasa zoslala šialenstvo, v ktorom zabil svojho syna Learcha. Nestačil už ublížiť druhému Melikertovi, lebo Inó mu ho vytrhla, ale neunikla a vrhla sa do mora. Keď sa šialený Athamas pokúsil zabiť aj Dionýza, skryl ho boh Hermés.

Koniec Athamantov nie je v mýtoch doložený, samovražda je ale predpokladaná. Príbeh Athamasa a jeho syna Frixa stojí na začiatku ďalších veľkých mýtov, najmä vo veľkej výprave Iasóna a Argonautov do Kolchidy pre zlaté rúno.

Pozri aj

Literatúra

Slovník antické kultury, nakl. Svoboda, Praha, 1974
Gerhard Löwe, Heindrich Alexander Stoll, ABC Antiky
Publius Ovidius Naso, Proměny
Rudolf Mertlík, Starověké báje a pověsti
Vojtech Zamarovský, Bohové a hrdinové antických bájí
Houtzager, Guus, Encyklopedie řecké mytologie, ISBN80-7234-287-8

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Athamás na českej Wikipédii.

@@ Riadok 10: / Riadok 10: @@
 * [[Magnes]] vládol v [[Magnésia (Tesália)|Magnésii]]
-Athamas sa oženil dvakrát, prvou ženou bola bohyňa oblakov [[Nefelé]]. Porodila mu syna [[Frixos|Frixa]] a dcéru [[Hellé (mytológia)|Hellé]]. Nešťastný osud sebe aj deťom privodil tým, že opustil Nefelé a oženil sa s [[Inó]], dcérou [[Kadmos|Kadma]], kráľa v [[Téby (Bojócia)|Tébach]]. S tou mal neskôr dvoch synov, [[Learchos|Learcha]] a [[Melikertes|Melikerta]]. Macocha Inó deti z prvého manželstva nenávidela až tak, že s úkladmi a intrigami dosiahla súhlas Athamasa na ich obetovanie bohom, aby zachránila kráľovstvo od hladu, biedy a nepokojov obyvateľov. Tesne pred obetným obradom matka detí Nefelé poslala [[Zlaté rúno|zlatého barana]], aby deti preniesol cez more do ďalekej [[Kolchida|Kolchidy]]. Šťastne sa to skončilo pre Frixa, ale Hellé sa utopila v mori.
+Athamas sa oženil dvakrát, prvou ženou bola bohyňa oblakov [[Nefelé]]. Porodila mu syna [[Frixos|Frixa]] a dcéru [[Hellé (mytológia)|Hellé]]. Nešťastný osud sebe aj deťom privodil tým, že opustil Nefelé a oženil sa s [[Inó]], dcérou [[Kadmos|Kadma]], kráľa v [[Téby (Bojócia)|Tébach]]. S tou mal neskôr dvoch synov, [[Learchos (mytológia)|Learcha]] a [[Melikertes|Melikerta]]. Macocha Inó deti z prvého manželstva nenávidela až tak, že s úkladmi a intrigami dosiahla súhlas Athamasa na ich obetovanie bohom, aby zachránila kráľovstvo od hladu, biedy a nepokojov obyvateľov. Tesne pred obetným obradom matka detí Nefelé poslala [[Zlaté rúno|zlatého barana]], aby deti preniesol cez more do ďalekej [[Kolchida|Kolchidy]]. Šťastne sa to skončilo pre Frixa, ale Hellé sa utopila v mori.
 Čoskoro nato Athamas upadol do nemilosti bohyne [[Héra|Héry]], keď sa ujal malého [[Dionýzos|Dionýza]], syna najvyššieho boha [[Zeus|Dia]] a jeho milenky [[Semelé]]. [[Héra]] na Athamasa zoslala šialenstvo, v ktorom zabil svojho syna Learcha. Nestačil už ublížiť druhému Melikertovi, lebo Inó mu ho vytrhla, ale neunikla a vrhla sa do mora. Keď sa šialený Athamas pokúsil zabiť aj [[Dionýzos|Dionýza]], skryl ho boh [[Hermés]].