Grasalkovičov palác: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
wikilinky
referencie, kategórie
Riadok 3: Riadok 3:
[[Súbor:Bratislava-grassalkovičov palác.jpg||náhľad|Čelný pohľad na Grasalkovičov palác]]
[[Súbor:Bratislava-grassalkovičov palác.jpg||náhľad|Čelný pohľad na Grasalkovičov palác]]


'''Grasalkovičov palác''' alebo '''Prezidentský palác''' je osovo symetrická [[rokoko]]vá budova na [[Hodžovo námestie|Hodžovom námestí]] v [[Bratislava|Bratislave]], v ktorej sídli [[prezident Slovenskej republiky]].
'''Grasalkovičov palác''' alebo '''Prezidentský palác''' je osovo symetrická [[rokoko]]vá budova na [[Hodžovo námestie|Hodžovom námestí]] v [[Bratislava|Bratislave]]. Od roku 1996 v nej sídli [[prezident Slovenskej republiky]].<ref name=sidloprezidenta>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Virtuálna prechádzka sídlom prezidenta| url = http://www.prezident.sk/?virtualna-prechadzka-sidlom-prezidenta | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 16.6.2012 | vydavateľ = Kancelária prezidenta Slovenskej republiky | miesto = Bratislava|jazyk = slovenčina}}</ref>


Dal ju postaviť v roku [[1760]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok |url = http://www.pamiatky.sk/pamiatky/fondy/nehnutelne-pamiatky/?a=nehnutelne&id=1037 |dátum vydania = 2006 |dátum prístupu = 2011-08-19 |vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky}}</ref>
Dal ju postaviť v roku [[1760]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok |url = http://www.pamiatky.sk/pamiatky/fondy/nehnutelne-pamiatky/?a=nehnutelne&id=1037 |dátum vydania = 2006 |dátum prístupu = 2011-08-19 |vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky}}</ref> gróf [[Anton I. Grasalkovič|Anton Grasalkovič]] (Grassalkovich), advokát, neskôr predseda [[Uhorská kráľovská komora|Uhorskej kráľovskej komory]] Projektovaný bol pravdepodobne F. A Hillebrandom.<ref name=sidloprezidenta/> Palác stál pôvodne na voľnom priestranstve pred vtedy ešte opevneným mestom. Súčasťou paláca je rozsiahla záhrada upravená vo francúzskom štýle, ktorá nadväzuje na rozsiahlu záhradu bývalého [[Letný arcibiskupský palác|letného arcibiskupského paláca]]. Nachádza sa tu pomník [[Johann Nepomuk Hummel|Johanna Nepomuka Hummela]], významného skladateľa a bratislavského rodáka. V paláci koncertoval aj hudobný skladateľ [[Joseph Haydn]].
gróf [[Anton I. Grasalkovič|Anton Grasalkovič]] (Grassalkovich), advokát, neskôr predseda [[Uhorská kráľovská komora|Uhorskej kráľovskej komory]] podľa architekta A. Mayerhofera. Palác stál pôvodne na voľnom priestranstve pred vtedy ešte opevneným mestom. Súčasťou paláca je rozsiahla záhrada upravená vo francúzskom štýle, ktorá nadväzuje na rozsiahlu záhradu bývalého [[Letný arcibiskupský palác|letného arcibiskupského paláca]]. Nachádza sa tu pomník [[Johann Nepomuk Hummel|Johanna Nepomuka Hummela]], významného skladateľa a bratislavského rodáka. V paláci koncertoval aj hudobný skladateľ [[Joseph Haydn]].


V rokoch [[1939]]-[[1945]] bol palác sídlom prezidenta prvej Slovenskej republiky, neskôr ho využívali deti a mládež Bratislavy ([[pionier]]i) na svoju záujmovú činnosť pod názvom ''Ústredný dom pionierov a mládeže Klementa Gottwalda''. V dnešnej dobe je Grasalkovičov palác známy najmä pod názvom Prezidentský palác, keďže sa palác stal opäť sídlom Prezidenta Slovenskej republiky.
V štyridsiatych rokoch 20. storočia bol palác upravený podľa návrhu [[Emil Belluš|Emila Belluša]] na sídlo prezidenta [[Prvá slovenská republika|prvej Slovenskej republiky]], od 50. rokov<ref name=sidloprezidenta> ho využívali deti a mládež Bratislavy ([[pionier]]i) na svoju záujmovú činnosť pod názvom ''Ústredný dom pionierov a mládeže Klementa Gottwalda''. V dnešnej dobe je Grasalkovičov palác známy najmä pod názvom Prezidentský palác, keďže sa po rekonštrukcii v roku 1996 opäť stal sídlom Prezidenta Slovenskej republiky.<ref name=sidloprezidenta/>

V paláci sa nachádza aj pôvodne samostatne stojaca kaplka svätej Barbory.<ref name=sidloprezidenta/>


== Referencie ==
== Referencie ==
Riadok 20: Riadok 21:
[[Kategória:Paláce v Bratislave]]
[[Kategória:Paláce v Bratislave]]
[[Kategória:Architektúra z 1760]]
[[Kategória:Architektúra z 1760]]
[[Kategória:Kancelária prezidenta Slovenskej republiky]]


[[be:Палац Грасалкавічаў]]
[[be:Палац Грасалкавічаў]]

Verzia z 11:18, 16. jún 2012

Súradnice: 48° 08′ 57.2″ s.š., 17° 06′ 27.83″ v.d.

Grasalkovičov Palác
Čelný pohľad na Grasalkovičov palác

Grasalkovičov palác alebo Prezidentský palác je osovo symetrická rokoková budova na Hodžovom námestí v Bratislave. Od roku 1996 v nej sídli prezident Slovenskej republiky.[1]

Dal ju postaviť v roku 1760[2] gróf Anton Grasalkovič (Grassalkovich), advokát, neskôr predseda Uhorskej kráľovskej komory Projektovaný bol pravdepodobne F. A Hillebrandom.[1] Palác stál pôvodne na voľnom priestranstve pred vtedy ešte opevneným mestom. Súčasťou paláca je rozsiahla záhrada upravená vo francúzskom štýle, ktorá nadväzuje na rozsiahlu záhradu bývalého letného arcibiskupského paláca. Nachádza sa tu pomník Johanna Nepomuka Hummela, významného skladateľa a bratislavského rodáka. V paláci koncertoval aj hudobný skladateľ Joseph Haydn.

V štyridsiatych rokoch 20. storočia bol palác upravený podľa návrhu Emila Belluša na sídlo prezidenta prvej Slovenskej republiky, od 50. rokov<ref name=sidloprezidenta> ho využívali deti a mládež Bratislavy (pionieri) na svoju záujmovú činnosť pod názvom Ústredný dom pionierov a mládeže Klementa Gottwalda. V dnešnej dobe je Grasalkovičov palác známy najmä pod názvom Prezidentský palác, keďže sa po rekonštrukcii v roku 1996 opäť stal sídlom Prezidenta Slovenskej republiky.[1]

V paláci sa nachádza aj pôvodne samostatne stojaca kaplka svätej Barbory.[1]

Referencie

  1. a b c d Virtuálna prechádzka sídlom prezidenta [online]. Bratislava: Kancelária prezidenta Slovenskej republiky, [cit. 2012-06-16]. Dostupné online.
  2. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky, 2006, [cit. 2011-08-19]. Dostupné online.

Iné projekty