Kaplnka: Rozdiel medzi revíziami
d robot Pridal: an:Capiella |
d robot Pridal: sr:Капела (грађевина) |
||
Riadok 64: | Riadok 64: | ||
[[simple:Chapel]] |
[[simple:Chapel]] |
||
[[sl:Kapela]] |
[[sl:Kapela]] |
||
[[sr:Капела (грађевина)]] |
|||
[[sv:Kapell (byggnad)]] |
[[sv:Kapell (byggnad)]] |
||
[[sw:Chapeli]] |
[[sw:Chapeli]] |
Verzia z 06:58, 22. jún 2012
Kaplnka (z lat. cappa, t. j. plášť, cupella, t. j. malý hrob) je označenie pre menšie súkromné i verejné bohoslužobné miestnosti, v ktorých sa neprechováva eucharistia alebo iba so zvláštnym povolením.
Pôvodne tento pojem označoval časť franského kráľovského paláca v Paríži, kde sa uchovával a uctieval mníšsky šat sv. Martina z Tours.
Kaplnky boli od raného stredoveku súčasťou palácov, hradov a iných sídiel, neskôr i radnice a menších domov (napr. Kaplnka sv. Ladislava v Primaciálnom paláci v Bratislave). Od obdobia gotiky vznikali kaplnky ako súčasti chrámových stavieb okolo chóru alebo pri bočných lodiach, často i zo súkromných donácií (napr. kaplnka Zápoľských v Spišskom Štvrtku a v Spišskej Kapitule).
Ako menšie samostatne stojace kresťanské kultové stavby sa rozšírili najmä v renesancii a baroku napr. ako zázračné, pútnické (súbor kaplniek v Marianke pri Bratislave), ako krstiteľnice (samostatné alebo pričlenené k chrámovému priestoru), pohrebné (postavené na cintorínoch; napr. neogotická kaplnka Laury Henckelovej na cintoríne v Rusovciach), náhrobné (slúžiace ako náhrobok rodu alebo cirkevných hodnostárov).
Osobitným typom sú dvojité kaplnky s dvoma podlahami, časté v palácoch a hradoch v celom stredoveku i ako karnery na cintorínoch (napr. Kaplnka Sv. Michala v areáli Starého zámku v Banskej Štiavnici).